Download
1 / 15
270 likes | 947 Views
Sociálna stratifikácia. Sociálna stratifikácia. Je vyjadrením existencie sociálnych nerovností v konkrétnej spoločnosti. Čím sú sociálne nerovnosti (vertikálna sociálna diferenciácia) medzi ľuďmi markantnejšie, tým sa sociálna stratifikácia stáva viditeľnejšou.
E N D
Sociálna stratifikácia • Je vyjadrením existencie sociálnych nerovností v konkrétnej spoločnosti. Čím sú sociálne nerovnosti (vertikálna sociálna diferenciácia) medzi ľuďmi markantnejšie, tým sa sociálna stratifikácia stáva viditeľnejšou. • Čím je spoločnosť sociálne homogennejšia (jav nivelizácie ako formy zmierňovania sociálnych nerovností), tým existuje väčšia motivácia zo strany indivíduí po odlíšení sa od ostatných. • Predstavuje systém hierarchického usporiadania rôznych kategórií obyvateľstva v spoločnosti, na základe ich sociálneho statusu • Výsledkom takého hierarchického usporiadania sociálnych statusov je vznik sociálnych vrstiev (socialclasses).
Sociálna stratifikácia • Sociálna stratifikácia je črtou celej spoločnosti a nie reflexiou individuálnych rozdielov a odlišností. • Rozvrstvenie spoločnosti na sociálne vrstvy pretrváva v čase a sociálne nerovnosti sa reprodukujú z generácie na generáciu. • Sociálna stratifikácia je univerzálnym javom, ale podľa typu kultúry, počtu obyvateľstva, hospodárskeho systému je rôznorodá. • Keďže sociálna stratifikácia vyjadruje sociálne nerovnosti v spoločnosti, existuje tiež tendencia sociálne nerovnosti ospravedlniť systémom vier, ideológiou, alebo ich vysvetľovať ako prirodzené a legitímne.
Sociálny status • Predstavuje miesto alebo pozíciu, ktorú v konkrétnej spoločnosti indivíduum zastáva. • Askriptívny: pripísaný indivíduu (napr. dieťati narodenému v šľachtickej rodine alebo v inač privilegovanom spoločenstve sa pripisujú tituly, ktoré ho oprávňujú zastávať privilegované postavenie vo vzťahu k ostatným) • Kastovný a otrokársky stratifikačný systém • Získaný: dosiahnutý na základe podaného výkonu (napr. absolvovaním všetkých troch stupňov vzdelávania, získaním prestížnych symbolov v podobe akademických a vedeckých titulov a iné.) • Stavovský a triedny stratifikačný systém
Sociálny status Bohatstvo (wealth) Moc (power) Sociálny status jedinca Prestíž (prestige)
Sociálny status • Statusová konzistentnosť • Vyjadruje stupeň uniformity sociálneho postavenia indivídua v rozličných dimenziách sociálnych nerovností. • Ide o zhodu alebo podobnosť sociálneho postavenia v dimenziách vlastníctva bohatstva, uplatňovania moci a požívania spoločenského rešpektu. • Čím je stratifikovaný systém otvorenejší (napríklad triedny stratifikačný systém), tým je konzistentnosť statusu nižšia. • Naopak, čím je stratifikačný systém uzavretejší (napríklad kastovný alebo otrokársky stratifikačný systém), tým je konzistentnosť sociálneho statusu vyššia.
Udržateľnosť sociálnych nerovností • Základnou príčinou, prečo sociálne nerovnosti pretrvávajú celé generácie je existencia ospravedlňujúcich ideológií. • Ideológie: kultúrou podmienené viery a presvedčenia, ktoré ospravedlňujú spoločenské zriadenie, ako tiež existujúce nerovnosti medzi ľuďmi • Napríklad: Presvedčenie, že bohatí ľudia sú šikovní a pracovití a naopak, že chudobní ľudia sú leniví predstavuje ideologický základ ospravedlnenia príjmových nerovností. Príjmové nerovnosti medzi ľuďmi sa chápu ako správne.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Tézy KingsleaDavisa a WilbertaMoora(štruktúrno – funkcionalistické hľadisko) • Sociálna stratifikácia ma pozitívnu funkciu na fungovanie spoločnosti. • Sociálne rozvrstvenie existovalo v rôznej podobe v každej známej spoločnosti • Keďže niektoré povolania sú pre fungovanie spoločnosti významnejšie a pre ich výkon je nevyhnutný talent, dlhá a nákladná príprava, potom sú prirodzene vyššie odmeňované a ostatní ich majú v úcte.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Naopak existujú povolania, ktoré pre fungovanie spoločnosti nemajú primárny význam a pre ich výkon sa nevyžaduje talent alebo dlhá príprava. Preto sa prirodzene spájajú z nižšou odmenou a menším rešpektom zo strany ostatných. • Funkcionálna dôležitosť pozície pre spoločnosť a miera jej gratifikácie odmenou, mocou alebo prestížou, vytvára základne sociálne nerovnosti. • Táto stratégia podľa Davisa – Moora podporuje produktivitu a výkonnosť, vedie ľudí, aby nasledovali vyššie odmeny a tým pracovali usilovnejšie, dlhšie a lepšie.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Sociálne nerovnosti a latentný konflikt (kofliktualistické hľadisko) • Sociálna stratifikácia vyjadruje stav, kedy niektorí ľudia sú v spoločnosti zvýhodňovaní (prostredníctvom privilégií, obsadenia prestížnych pracovných pozícií, vysokých odmien) a naopak ostatní sú znevýhodňovaní (podriadenie sa príkazom a zákazom, ktoré určujú zvýhodnení, obsadenie málo prestížnych pracovných pozícií, zabraňovanie sociálnej vzostupnej mobility)
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Tézy Karla Marxa • Základným spoločenským vzťahom a faktorom vzniku sociálnych nerovností v spoločnosti je vzťah ľudí k prostriedkom výroby (buď k týmto prostriedkom majú prístup a legitímne ich môžu vlastniť, alebo naopak ich prístup je obmedzený a teda sú zbavený možnosti ich legitímneho vlastnenia) • Rozdielnosť postavenia v spoločnosti vyplýva zo základného vzťahu: vlastníctvo kapitálu alebo výrobných prostriedkov, alebo naopak vlastníctvo energie pre výkon práce. • Kapitalistická spoločnosť reprodukuje triednu štruktúru z generácie na generáciu. K tomu dochádza spôsobom, že získané bohatstvo sa dedí z generácie na generáciu a podlieha akumulácií. Každá nová generácia má lepšie východiskové pozície pre akumuláciu kapitálu. • Vykorisťovanie a útlak v kapitalistickej spoločnosti dôjde do etapy, kedy robotnícka väčšina spoločne zvrhne kapitalizmus a nastolí nový socialistický systém s kolektívnym vlastníctvom výrobných prostriedkov
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Tézy Maxa Webera • Sociálna stratifikácia vyjadruje multidimenzionálne umiestnenia sa jednotlivca v spoločnosti • Tri rôzne dimenzie nerovnosti • Ekonomické nerovnosti sú vyjadrené v termínoch „triedy“ – resp. vrstvy (class) • Nerovnosti pôvodu sú vyjadrené v termíne „status“ alebo spoločenská prestíž • Mocenské nerovnosti v termíne „moc“ (power)
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • Sociálne nerovnosti a sociálne interakcie v spoločnosti (prístup symbolického – interakcionalizmu) • Sociálne postavenie jedinca ovplyvňuje jeho každodenné interakcie • V mnohých spoločenstvách ľudia primárne vstupujú do rovnocenných sociálnych interakcií. Teda, ľudia nadväzujú interakciu s rovnako alebo podobne postavenými ľuďmi • K tomu dochádza preto, keďže ľudia určitého sociálneho postavenia obývajú rovnaký sociálny priestor, ktorý je odlišný od sociálnych priestorov iných sociálnych vrstiev.
Funkcie sociálneho rozvrstvenia spoločnosti • V rôznom sociálnom prostredí, ľudia používajú variabilný jazykový kód, ktorý ich odlišuje od iných sociálnych vrstiev. Charakter symbolického prejavu je často identifikačným znakom patričnosti jedinca do určitej sociálnej vrstvy. • O sociálnom postavení človeka hovoria okrem iného spotrebiteľské zvyky, spôsob obliekania, trávenie voľného času, členstvo v rôznych organizáciách • Termínom „očividná spotreba“ (conspiciousconsumption) sociológovia označujú „nakupovanie a používanie tovarov, kvôli vyjadreniu svojho sociálneho postavenia v spoločnosti.
