Prvky ponuky a dopytu

1. Prvky ponuky a dopytu spracované podľa: Samuelson, P. A.; Nordhaus, W. D. (2000). Ekonómia. 16. vyd., Bratislava: ELITA

2. Prvky ponuky a dopytu • ekonomiky väčšiny krajín sú postavené na systéme trhu a cien, ktorý podstatne ovplyvňuje ekonomické rozhodnutia (čo?, ako?, pre koho? vyrobiť) • odpovede na tieto otázky možno nájsť v teórii ponuky a dopytu, ktorá ukazuje ako spotrebiteľské preferencie určujú dopyt po tovaroch, zatiaľ čo podnikové náklady sú určujúce pre ponuku tovarov

3. Dopyt • funkcia dopytu – množstvo tovaru, ktorý ľudia nakupujú, závisí vždy od jeho ceny, čím vyššia je cena nejakého tovaru, tým menšie množstvo z neho budú ľudia ochotní kúpiť (to platí tiež naopak – čím nižšia cena, tým viac nákupov) • vždy existuje určitý vzťah medzi trhovou cenou tovaru a požadovaným množstvom tohto tovaru, ktorý vyjadrujeme funkciou dopytu alebo krivkou dopytu

4. Krivka dopytu • množstvo (Q, os x) a cena (P, os y) sú v nepriamom vzťahu – ak Q rastie, potom P klesá (platí to aj naopak) • zákon klesajúceho dopytu – keď cena tovaru rastie (a ostatné premenné sa nemenia), dopyt po tovare klesá, podobne ak sa cena zníži (a ostatné premenné sú zachované) požadované množstvo sa zvýši, pretože spotrebitelia budú spravidla týmto tovarom nahrádzať iné tovary • Požadované množstvo tovaru klesá, keď rastie cena kvôli: • substitučnému efektu – snaha substituovať drahší tovar podobným, ale lacnejším (hovädzie mäso nahradíme kuracím a pod.) • dôchodkovému efektu – snaha obmedziť spotrebu, pretože sa cítime chudobnejší • keď analyzujeme cenu a množstvo na trhu, hovoríme o trhovom dopyte, ktorý predstavuje sumu všetkých individuálnych dopytov

5. Krivka dopytu • Okrem ceny tovaru existujú aj ďalšie faktory, ktoré ju ovplyvňujú : • priemerný dôchodok spotrebiteľov – kľúčový determinant dopytu; ak rastie, ľudia kupujú viac takmer zo všetkého • veľkosť trhu – jasne ovplyvňuje požadované množstvá tovarov • dostupnosť porovnateľných tovarov – substitučné tovary • množstvo komplementárnych tovarov – automobily-pohonné hmoty • subjektívne činitele – záľuby, preferencie, kultúra, tradície • osobitné faktory – dážď, sneh, teplo • krivky dopytu nie sú stále, dopyt po rôznych statkoch sa mení; krivky dopytu sa posúvajú, pretože sa menia iné faktory dopytu, nie cena (napr. zvýšenie dôchodkov, populačný rast a pod.)

6. Ponuka • množstvo statku, ktoré podniky vyrábajú a predávajú na základe vlastného rozhodnutia • funkcia ponuky (krivka ponuky) nejakého tovaru ukazuje vzťah medzi jeho trhovou cenou a množstvom, ktoré sú výrobcovia daného tovaru ochotní vyrobiť a predať

7. Krivka ponuky • množstvo (Q, os x) a cena (P, os y) sú v priamom vzťahu – ak Q rastie, potom aj P rastie (platí to aj naopak) • zákon klesajúcich výnosov – s rastúcim množstvom jedného inputu, ktorý sa zvyšuje, kým množstvo druhého inputu ostáva nezmenené, rastie output stále pomalšie, čiže dodatočný output klesá; cena potrebná na dosiahnutie dodatočného produktu rastie • Pozadie krivky ponuky: • firmy produkujú pre zisk – viac produkcie len ak prinesie viac zisku • kľúčovým a dominantným faktorom sú výrobné náklady, ktoré sú ovplyvnené technológiou výroby a cenami inputov (vstupov) • ceny substitučných výrobkov – náhrada nielen v spotrebe, ale aj vo výrobe • organizácia trhu – monopolizácia zvyšuje ceny • idiosynkratické faktory – napr. počasie

8. Krivka ponuky • ponuka sa mení vtedy, ak sa menia iné faktory, nie cena daného tovaru (napr. robotizácia, nižšie mzdy, dovozné povolenia a pod. zvýšia ponuku automobilov) • na posun krivky ponuky pôsobí: • zmena v cenách výrobných faktorov -zvýšením ceny vstupov sa výroba zdražuje, ponuka sa zníži • inovácie a nové technológie - zvýšením produktivity práce sa znížia náklady a krivka ponuky sa zvýši • zmeny v cenách iných tovarov - ak sa zvýšia ceny tovarov substitútov, ponuka sa zvýši, ak sa zvýšia ceny komplementárneho tovaru ponuka sa zníži

9. Rovnováha dopytu a ponuky • sily ponuky a dopytu na trhu vytvárajú rovnovážnu cenu a rovnovážne množstvo – trhovú rovnováhu • objem tovarov, ktorý chcú kupujúci kúpiť sa rovná objemu tovaru, ktorý chcú predávajúci predať • pri takejto rovnováhe zostávajú cena a množstvo nezmenené, pokiaľ sa ostatné faktory tiež nemenia

10. Rovnováha dopytu a ponuky • rovnovážna cena a rovnovážne množstvo – vzniká, keď sa dobrovoľne ponúkané množstvo rovná dobrovoľne požadovanému množstvu • rovnováha na konkurenčnom trhu nastáva v priesečníku kriviek ponuky a dopytu • pri rovnovážnej cene nedochádza ani k prebytku, ani k nedostatku • prebytok – prevýšenie ponúkaného množstva nad požadovaným • nedostatok – prevaha požadovaného množstva nad ponúkaným

11. Posun kriviek dopytu a ponuky • vplyv zmien ekonomických podmienok na ceny a množstvá: • dopyt – napr. dôchodky domácností ovplyvňujú kúpu poľnohospodárskych produktov (rast dôchodkov – zvyšuje kúpu pri akejkoľvek cene; pokles dôchodkov – kúpyschopnosť sa znižuje) • ponuka – napr. v poľnohospodárstve ovplyvňuje produkciu počasie (nepriaznivé – znižuje produkované množstvá pri akejkoľvek trhovej cene; priaznivé – produkcia sa zvýši)

12. Dôležité pripomienky • pri znázorňovaní funkcie dopytu a ponuky musia zostať ostatné premenné nezmenené • význam rovnováhy – dôležité je pri akej cene sa dostane ponuka a dopyt do rovnováhy • rozdiel medzi posunom kriviek a pohybom pozdĺž kriviek: • pozor, aby sa nezamieňala zmena dopytu, resp. ponuky (posun krivky) so zmenou požadovaného, resp. ponúkaného množstva (pohyb pozdĺž krivky). • predstavená analýza dopytu a ponuky platí len pre dokonale konkurenčné trhy, v ktorých predávajúci ani kupujúci nie sú dosť veľkí na to, aby mohli ovplyvniť trhovú cenu (v skutočnosti sú takéto trhy zriedkavé)

13. Základy účtovníctva spracované podľa: Samuelson, P. A.; Nordhaus, W. D. (2000). Ekonómia. 16. vyd., Bratislava: ELITA

14. Účtovníctvo • jeden z najpraktickejších nástrojov ekonómie • poskytuje vedomosti o tom, aký má podnik zisk alebo stratu, tržby, záväzky, atď., na tomto základe spočíva aj ekonomické rozhodovanie • najdôležitejšie pojmy: • súvaha – zaznamenáva finančnú situáciu (stav) firmy k určitému okamihu (najčastejšie k poslednému dňu roka) • výkaz ziskov a strát (výkaz príjmov, výsledovka) – zaznamenáva toky zdrojov do podniku a z podniku počas určitého obdobia, napr. za rok

15. Súvaha • na jednej strane aktíva (majetok alebo práva, ktoré firma vlastní a ktoré majú hodnotu), na druhej strane pasíva (peniaze alebo záväzky, ktoré firma dlhuje iným subjektom) a čistá hodnota (ktorá sa rovná celkovým aktívam po odpočítaní celkových pasív; kapitál vlastníka) • základná rovnosť: celkové aktíva = celkové pasíva + čistá hodnota inak: čistá hodnota (kapitál vlastníka) = aktíva – pasíva • súvaha musí byť vybilancovaná; zároveň nijaká jednotlivá položka na jednej strane sa nemusí rovnať nejakej položke na druhej strane

16. Jednoduchá súvaha na počiatku sledovaného obdobia

17. Účtovnícke konvencie • (zvyky, zaužívaný postup) – týkajú sa hlavne vzniku hodnoty položiek • najdôležitejší predpoklad – aktíva sa hodnotia svojimi historickými (nadobúdacími) nákladmi • na základe tohto predpokladu vstupujú mnohé prvky (budovy, stroje) do súvahy v podobe: nadobúdacia cena mínus amortizácia (odpisy) • ďalší zvyk – delenie aktív, resp. pasív na krátkodobé a dlhodobé (podľa toho či sa dajú bežne premeniť na peňažnú hotovosť počas jedného alebo viac rokov, resp. či ich treba vyplatiť do roka alebo za dlhšie obdobie) • peňažná hotovosť – jediné aktívum s presnou a nie odhadnutou hodnotou • ťažkosti nastávajú v súvislosti s ohodnotením aktív, ktoré sa používajú alebo spotrebúvajú v dlhšom období (zásoby a fixné aktíva) – otázka, či ich hodnotiť podľa nadobúdacej ceny, hodnoty pri spracovaní alebo používaní • na strane pasív – splatné účty (kúpené a ešte nezaplatené tovary), splatné úpisy (napr. dlhy voči bankám), obligácie • posledná položka – čistá hodnota alebo základný kapitál účastinárov

18. Výkaz ziskov a strát (príjmov) • výkaz zachytáva nasledujúce údaje: príjmy, výdavky, čistý dôchodok (zisk, resp. strata) • základná rovnosť: čistý dôchodok = celkové tržby – celkové výdavky

19. Amortizácia • uvádza sa vo výkazoch príjmov • vyjadruje náklady na používanie (opotrebúvanie) fixných aktív ako sú budovy a zariadenie, tie totiž nevydržia naveky • nebolo by rozumné tváriť sa, že sa veci používaním neznehodnocujú (napr. stroj bude fungovať 10 rokov a potom sa vymení novým, 9 rokov by mal podnik väčšie zisky, ale v 10. pri kúpe nového stroja by bol v ohrozujúcej strate) • účtovníci preto znižujú hodnotu opotrebujúcich sa fixných aktív amortizáciou (odpismi) • dve základné zásady – celková suma amortizácie sa musí rovnať nadobúdacím nákladom statku (kúpnej cene); uskutočňuje sa v ročných sadzbách počas celej ekonomickej životnosti príslušného aktíva

20. Pohľady na amortizáciu • amortizácia pre bežné účtovnícke účely sa odlišuje od amortizácie pre daňové účely • dve metódy amortizácie pre bežné účtovnícke účely: • lineárna amortizácia – pravidelne sa odpisuje rovnaká suma v čase životnosti • zrýchlená amortizácia – amortizačné sadzby nie sú konštantné v čase, ale naopak s časom klesajú (napr. sa odpisuje v dvojnásobnej miere zo zostatkovej hodnoty) • pri amortizácii môže dôjsť aj k veľkým chybám, je však lepšia ako žiadna amortizácia • aktíva môžu slúžiť dlhšie, ako sa predpokladalo – v predchádzajúcom období znížený zisk sa dobehne v období, keď sa už neamortizuje • metóda amortizácie pre daňové účely: • odpisy ovplyvňujú celkový hospodársky výsledok a ten sa zdaňuje • firmy dávajú prednosť rýchlejším formám amortizácie • zrýchlená amortizácia znižuje náklady firmy na nákup kapitálových statkov, pretože firma môže uhradiť cenu (časť ceny) statku úsporami na daniach v dôsledku rýchlejšej amortizácie

21. Nová súvaha na konci sledovaného obdobia

22. Nová súvaha • pribúdajú položky nerozdelené zisky a daňové povinnosti • z aktív sa odpočítavajú amortizačné odpisy – nie sú to sumy peňazí uložené v banke, ale zníženie nadhodnotenej sumy aktív • v súvahe sa nachádzajú aj nehmotné aktíva, ktoré sa takisto odpisujú – môžu to byť patenty, obchodné značky, dôležité je dobré meno firmy (rozdiel medzi tým, čo spoločnosť platí, keď kupuje inú firmu a účtovnou hodnotou hmatateľných aktív firmy po odpočítaní jej pasív) • účtovníctvo sa bráni zneužitiu, jednak profesijnými inštitúciami a jednak štátnymi orgánmi (zákony) • účtovník vo všeobecnosti dáva prednosť historickým (nadobúdacím) nákladom ako technike merania hodnoty tovarov; ekonóm uprednostňuje používanie trhovej hodnoty tovaru (hodnota tovaru pri jeho najefektívnejšom a najlepšom použití)

23. Formy podnikania spracované podľa: Samuelson, P. A.; Nordhaus, W. D. (2000). Ekonómia. 16. vyd., Bratislava: ELITA

24. Formy podnikania • väčšina statkov a služieb sa produkuje v nejakých podnikateľských jednotkách • každá krajina má veľký počet podnikov rozličnej veľkosti • v početnosti dominujú malé a stredné podniky (prevláda individuálne vlastníctvo), časté je aj partnerstvo niekoľkých osôb, najväčšie podniky majú formu korporácie (u nás a.s. príp. s.r.o.) • hoci malé a stredné podniky majú významný podiel na zamestnanosti a v niektorých odvetviach dominujú, strategický význam majú hlavne veľké korporácie

25. Úloha firiem • výroba je organizovaná vo firmách preto, lebo efektívnosť si vyžaduje výrobu vo veľkom rozsahu, získanie veľkej sumy externých zdrojov, starostlivé riadenie a sledovanie prebiehajúcich činností • úspory z rozsahu – najdôležitejší faktor; výrobné náklady klesajú pri čoraz väčšom objeme výroby • získanie finančných zdrojov na výrobu vo veľkom rozsahu – ide nielen o budovy, ale aj o vývoj, výskum, testovanie, predaj, atď., jednotlivci nemôžu kryť veľké výdavky, preto sa využívajú zdroje zo ziskov iných spoločností, pôžičky od sporiteľov a ďalších inštitúcií na trhu (napr. banky) • nevyhnutnosť manažmentu – manažér organizuje výrobu, zavádza nové myšlienky, výrobné technológie, uskutočňuje podnikateľské rozhodnutia, zodpovedá za úspech, resp. neúspech podniku, vyjednáva, sleduje kvalitu, atď.

26. Dôvody rastu firiem • rast počtu predaných výrobkov (vďaka reklame a dobrému obchodnému menu) • úspory z veľkého rozsahu výroby (v súvislosti s rozširovaním výroby) • vertikálna integrácia (rozhodnutie podnikať v dvoch štádiách – napr. vo výrobe, ale aj v predaji prostredníctvom otvorenia reťaze maloobchodných predajní) • horizontálna integrácia (kúpa konkurentov) • pridanie nových komplementárnych (doplnkových) výrobkov • konglomerovanie aktivít, ktoré nesúvisia s pôvodným podnikaním • nižšie náklady ako má konkurencia • dobrý nápad, zhmotnený v dobre vyrobenom výrobku, usilovná dlhodobá práca

27. Individuálne vlastníctvo • drobné podnikanie sa v ekonomike vyskytuje najčastejšie, hoci jeho podiel na tvorbe bohatstva a vplyv na ekonomický vývoj krajiny je obmedzený • výhody: vidina úspešnosti; sloboda rozhodovania (o organizácii podniku, o zamestnávaní pracovníkov a pod.); zisk zostáva vlastníkovi • nevýhody: veľká námaha a riziko za nízku mzdu; ťažkosti pri získavaní začiatočného kapitálu; v prípade strát individuálny vlastník ručí za dlhy majetkom neobmedzene (s výnimkou nevyhnutného minima) • rast podniku a potreba kapitálu – podnik na svoju expanziu a ďalší rozvoj potrebuje finančné zdroje, získanie rizikového kapitálu býva náročné (banky ho poskytujú len za prísnych podmienok), východiskom je partnerstvo

28. Partnerstvo • spojenie dvoch alebo viacerých ľudí, ktorí sa spoločne budú podieľať na ziskoch i stratách, najmenej populárna forma podnikania • nevýhody formy partnerstva: • neobmedzené ručenie – v plnom rozsahu osobného majetku; úhrada záväzkov ostatných členov (v prípade, že ich sami nemôžu zaplatiť) • vysoká miera rizika a nízka flexibilita • východiskom je premena na korporáciu

29. Korporácia • v minulosti – udeľované dekréty kráľa, zákony na získanie štatútu korporácie (napr. železnice, vodná doprava, výroba munície atď.) • v súčasnosti – forma registrovanej podnikateľskej organizácie, ktorú vlastní väčší počet jednotlivých učastinárov – akcionárov • je právnickou osobou – môže sama kupovať, predávať, požičiavať si peniaze, produkovať statky a služby, uzatvárať zmluvy • má výhodu obmedzeného ručenia, vklad vlastníka do korporácie je presne stanovený určitou konkrétnou sumou • založenie korporácie: štatút korporácie sa udeľuje za stanovený poplatok po predložení potrebných dokumentov • dôležitá je otázka vlastníctva a zároveň kontroly nad korporáciou – (rozhodujúci balík účastín majú iniciátori, autori nápadu; zvyšné sa predajú iným záujemcom napr. prostredníctvom investičnej banky, ktorá z toho tiež profituje)

30. Korporácia ako forma podniku • predajom akcií sa získa určitý kapitál v hotovosti • podiel na ziskoch korporácie a hlasovacie právo sú priamo úmerné počtu vlastnených účastín • podiel iniciátora nemusí byť finančný – prináša nápad, meno firmy, budovy a pod. • vydávanie akcií je kontrolované, aby sa vyhlo špekuláciám – list emitenta cenných papierov s pravdivými údajmi, najčastejšie potvrdené renomovanou audítorskou firmou • o všetkom rozhoduje úvaha kupujúceho, nie všetko prináša zisky

31. Výhody a nevýhody korporácií • výhody korporácií – súkromné a ekonomické: • dokonalý nástroj na získavanie veľkých súm kapitálu • obmedzenosť ručenia – neohrozený osobný majetok, strata iba vo výške vkladu • samostatná právnická osoba – môže znášať a podávať žaloby • nepretržitá následnosť – existencia korporácie nezávisí od zmeny akcionárov ani zmeny počtu držiteľov akcií • obchodovanie s účastinami je nezávislé a slobodné (nedá sa vynútiť) • vážne rozhodnutia a zámery podniku sa schvaľujú väčšinou hlasov, prostredníctvom volenej správnej rady, ktorá zastupuje všetkých akcionárov v dobe medzi valnými zhromaždeniami • mnohé výrobné procesy si vyžadujú podniky veľkého rozsahu • úspory z veľkého rozsahu výskumných aktivít a manažérskeho know-how • nevýhoda korporácií: • dodatočná daň zo ziskov korporácie • jej dôchodok je z hľadiska akcionára zdanený dvakrát – prvý raz ako zisk korporácie a potom ako individuálny dôchodok (dividenda)

32. Mobilizácia kapitálu korporáciou • vnútorné – viac využívané; ide o amortizačné odpisy a nerozdelené zisky • vonkajšie – získavajú sa prostredníctvom rôznych cenných papierov, napr. emisiou účastín, obligácií, hypotekárnymi úvermi, pôžičkami poskytnutými bankami • obyčajné účastiny (vlastnícke podiely, akcie, equities): • držiteľmi sú jednotlivci, penzijné a investičné fondy, a iné korporácie; v prípade tzv. verejne vlastnených korporácií sa väčšina účastín predáva na burzách • dnešné veľké verejne vlastnené korporácie priamo kontrolujú manažéri, a nie vlastníci, pretože ich kontrola si vyžaduje podiel na účastinách s obrovskou hodnotou • väčšina korporácií podniká s cudzím kapitálom a stále splácajú nejaké dlhy

33. Mobilizácia kapitálu korporáciou • obligácie: • osobitný druh dlhopisov, s vyznačenou nominálnou hodnotou, ktorý možno bez problémov znovu predať • znamená prísľub vyplatenia určitej sumy v podobe úroku každých x mesiacov po určitý počet rokov až po jej splatnosť; po vypršaní splatnosti obligácie sa veriteľská spoločnosť zaväzuje vyplatiť základnú sumu (istinu) v jej nominálnej cene • vyplácanie sa musí uskutočňovať v stanovených termínoch bez ohľadu na to, či firma dosahuje zisk, alebo nie, ak neplatí, znamená to, že si neplní svoje záväzky a možno ju postaviť pred súd vo veci bankrotu • hybridné formy: • kombinujú črty obligácií a účastín – privilegované účastiny (spojené s fixnými výnosmi) alebo opcie (právo kúpiť cenný papier alebo tovar za vopred určenú cenu v určitom období) • bankový úver: • tradičný zdroj financovania; nepredáva sa na trhoch, ale vyjednávaním s bankami • krátkodobejšia splatnosť (niekoľko rokov), často premenlivá úroková miera, na druhej strane je jednoduchý svojou organizáciou

34. Obrovské korporácie • prednosťou je, že len veľmi zriedka zbankrotujú, pričom všetky sú spoločnosti s účastinami voľne obchodovateľnými na burzách • veľké množstvo akcionárov s malými podielmi, teda vlastníctvo sa oddeľuje od kontroly – rozhodovacia moc v rukách manažérov • najdôležitejšou riadiacou inštitúciou po valnom zhromaždení je správna rada a výkonný riaditeľ, väčšinou však správna rada schvaľuje rozhodnutia pripravené manažérmi, riaditeľmi • konflikty záujmov – platy manažérov, prémie správnej rade na úkor účastinárov; snaha o nerozdelenie zisku v prospech rozvoja firmy • problémy aj s fúziami – manažment nerád súhlasí s fúziou alebo likvidáciou, preto hrozba pohltenia aspoň do určitej miery brzdí neefektívnosť manažmentu

35. Top 10 spoločností sveta podľa trhovej kapitalizácie k 31. decembru 2007 Source: Financial Times 2014

36. Top 20 spoločností sveta podľa trhovej kapitalizácie k 30. septembru 2014

37. „Až keď bude vyrúbaný posledný strom, otrávená posledná rieka a ulovená posledná ryba, uvedomíme si, že peniaze sa nedajú jesť.“ (neznámy autor) „Ľudia boli stvorení preto, aby boli milovaní. Veci boli vytvorené, aby boli využívané. Dôvod, prečo je vo svete chaos, je ten, že veci sú milované a ľudia využívaní.“ (neznámy autor) „Banková lúpež je niečo pre diletantov, skutoční profíci si založia banku.“ (Bertold Brecht) „Neklaď si otázku, čo potrebuje svet. Opýtaj sa seba, čo ťa oživuje, a choď to robiť, pretože svet potrebuje ľudí, ktorí ožili.“ (Gil Bailie) „V dobre spravovanej krajine je chudoba hanbou, v zle spravovanej krajine je hanbou bohatstvo.“ (neznámy autor) „Hlad na svete nie je preto, že nedokážeme nasýtiť chudobných, ale preto, že nedokážeme nasýtiť bohatých.“ (Matka Tereza) „Bol tak chudobný, že mal len peniaze.“ (neznámy autor)

38. Ďakujem za pozornosť