Vývinová psychológia

Vývinová psychológia Úvod do štúdia

Ontogenetická psychológia • - základná psychologická disciplína - sleduje evolúciu a involúciu psychických procesov a stavov evolúcia – sú procesy vzostupné – progresívne vývinové štádium, zdokonaľovanie, rozvíjanie involúcia – sú procesy zostupné – slabnutie, degenerácia, znižovanie funkcií ontogenéza - vývin jednotlivca od narodenia až po jeho smrť fylogenéza - vývoj človeka ako živočíšneho druhu

vývin • Vývinom rozumieme kvalitatívne zmeny, prostredníctvom ktorých sa individuálne embryo stáva zrelým organizmom

Základné pojmy vo vývinovej psychológii vývin– súhrn postupných relatívne nezvratných zmien, ktoré prebiehajú v čase • 3 druhy vývinových zmien • - kvalitatívne – nezvyšuje sa rozsah (kvantita), ale kvalita, napr. pamäť → mechanická sa mení na logickú - kvantitatívne - zmeny rozsahu (objemu, veľkosti)→ pamäť - proporčné – do výšky rastieme do 20 r., ale do šírky celý život zrenie– je jedným z mechanizmov vývinu, zabezpečuje biologické, telesné a organické zmeny, uskutočňuje sa na základe genetického plánu – vnútorné podmienky. Nezávisí od vonkajšieho životného prostredia, ak keď isté faktory ho môžu ovplyvňovať.(nevhodná strava spomalí rast) učenie– druhý mechanizmus vývinu, je to proces postupného nadobúdania skúsenosti a zdokonaľovania správania pod vplyvom predchádzajúcich skúseností, uskutočňuje sa na základe vonkajších podmienok

charakteristika vývinových zmien relatívna stálosť vývinových zmien– vývinová zmena, ktorá vznikne je neskôr nadradená inou zmenou ireverzibilita alebo nezvratnosť vývinových zmien– vývinová zmena prebieha stále dopredu, nevracia sa späť /vývin/ nerovnomernosť výskytu vývinových zmien– niektoré obdobia sú bohaté na zmeny, niektoré menej – sú pokojné / puberta – staroba/ podstata vývinových zmien– nie každá zmena v živote človeka je nutne vývinovou - /nadávky v puberte/ senzitívne obdobia– každá psychická funkcia má svoje senzitívne obdobie, v ktorom musia prísť podnety pre jej rozvoj /napr. reč – priaznivé obdobie 0-3r./

determinanty vývinu ľudskej psychiky • vrodené faktory (počas 9 mesiacov tehotenstva) • dedičné (po predkoch) - harmonický vývin - disharmonický vývin – to čo je vrodené a dedičné nie je dostatočne rozvíjané ani prostredím ani výchovou

Koncepcie rastu a vývinu • Rast a vývin – týka sa fyziologickej, kognitívnej, psychosociálnej, morálnej a duchovnej zložky • Rast – fyzická zmena, merateľná kvantitatívne (výška, hmotnosť, rozmery kostí, dentícia)

Rast a vývin • Vývin – vzrast zložitosti funkcie a nadobudnutie istej funkčnosti, schopnosti • Rast a vývin od seba nezávisia • Rast a vývin úzko spolu súvisia • Určité rastové štádium súvisí s určitými vývinovými zmenami

Princípy rasu a vývinu • Sú to kontinuálne celoživotné procesy • Ovplyvňujú ich vnútorné, genetické a vonkajšie faktory • Rovnaký vzorec rastu a vývinu u všetkých ľudí • Postupnosť vývinových období je podmienená geneticky, ale ich nástup, trvanie a výsledný efekt je odlišný • Rast a vývin prebieha v cefalokaudálnom smere • Rast a vývin prebieha od proximálnych častí k distálnym (od stredu tela smerom von) napr. dieťa sa prevracia z bruška na chrbátik skôr ako chytí predmet medzi palček a ukazovák

Princípy rastu a vývinu • Vývin postupuje od jednoduchého k zložitému (pitie z hrnčeka predpokladá koordináciu pohybov oči- ruky, uchopovanie, koordináciu pohybov ruky – ústa, ohybov pery –jazyk. • Diferencovanosť vývinu – novorodenec odpovedá na podnet celým telom, dieťa vo veku ť rokov konkrétnou rekciou – plač, úsmev.... • Senzitívne štádiá v určitých obdobiach – obdobie po počatí • Rýchlosť rastu a vývinu je odlišná – rast je rýchlejší v prvých rokoch života, po 20. roku je v podstate zastavený

Teórie zrenia • Gesselova teória – rozsiahle pozorovania od narodenia po dospelosť • Podľa neho všetky zmeny vznikajú vplyvom dedičnosti • Opisuje cykly správania, charakt. pre všetky deti: 0-6 mesiacov: lepšie (dieťa je v rovnováhe s vonkajším svetom) a horšie obdobie (je frustrované prostredím, ľuďmi, ktorí ho obklopujú) Podľa Gessela ide o normálnu súčasť vývinu. Gessel nadväzuje na Sheldonovu teóriu somatotypov.

Somatotypy podľa Sheldena • Endomorfnýtyp– mäkký, guľatý, zaoblený, má rád pohodlie, dobré jedlo, súhls druhých • Mezomorfný typ – veľké kosti, ťažké svalstvo, aktívny, je rád stredobodom pozornosti • Ektomorfný typ – tenký, krehký, citlivý, utiahnutý v spoločnosti

Psychosociálne teórie vývinu • Psychosociálny vývin – vývin osobnosti • Osobnosť je charakterizovaná temperamentom, citmi, charakterovými vlastnosťami, sebakoncepciou, sebaúctou, správaním, komunikáciou... • Vysvetlenie psychosociálneho vývinu: Freud, Sullivan, Erikson, Skinner, Bandura, Peck

Freudova teória • Nové pojmy: podvedomie, obranné mechanizmy, id – ono (zdroj uspokojenia, inštinktívne, pudové so sexuálnym obsahom), ego – ja (nástroj na uspokojenie spoloč. a telesných potrieb), superego – nadja (svedomie osobnosti, kontrola nad id, zdroj pocitov viny, hanby, zábran) • Podvedomie- vnútorný život jedinca, ktorého existenciu si jedinec neuvedomuje

Štádiá vývinu podľa Freuda • Orálne • Análne • Falické • Latentné • Genitálne • V jednotlivých štádiách má určitá oblasť tela špecifický význam, ak jedinec nedospeje k uspokojivému vyriešeniu, osobnosť zostane v zafixovanom stave neuspokojenom.

Orálne štádium • Vek 0-1 rok • Zdrojom potešenia sú ústa • Základný zdroj radosti sú ústa (prijímanie potravy) • Zafixovanie v tomto období: ohrýzanie nechtov, užívanie drog, fajčenie, prejedanie sa, neustále polemizovanie, alkoholizmus

Análne štádium • Vek 2. -3. rok • Zdrojom potešenia sú anus a rektum • Pocit uspokojenia pramení z ovládania vylučovacích funkcií • Fixácia: tvrdohlavosť, neoblomnosť, krutosť, lakomosť, výbušnosť,

Falické štádium • Vek 4.- 5. rok • Zdrojom potešenia sú genitálie • Dieťa sa identifikuje s rodičom opačného pohlavia • Oidipov komplex – náklonnosť chlapcov k matke a nepriateľský postoj voči otcovi • Elektrinkompex – opačný postoj • Fixácia: problémy s vlastnou sexuálnou identitou

Latentné obdobie • Vek 6. -12. rok • Energia je nasmerovaná na telesné a intelektuálne aktivity • Sexuálne aktivity ustupujú • Fixácia: nedostatok motivácie

Genitálne obdobie • Vek od 13. roka • Dosiahnutie zrelého heterosexuálneho vzťahu • Fixácia: problémy v sexuálnej oblasti, frigidita, impotencia

Psychodynamická teória – Erik Erikson Vychádzal z Freudovej teórie, rošíril ju na celý život - pripúšťa aj vplyv prostredia, - jeho teória vychádza z princípu – epigenéza všetko čo rastie rozvíja sa, vychádza z pôvodne nediferencovaného plánu, kt. je prítomný v zárodku každého organizmu, jeho teória sa nazýva aj teóriou 8 vekov, - každé obdobie je charakteristické svojou psychosociálnou krízou, ktorá je vyvolaná tlakom prostredia na jednotlivca

Eriksonova teória • Dojčenský vek– od narodenia do 1,5 r. – kríza v tomto období sa nazýva – kríza základnej istoty verzus neistoty – bazálna istota alebo neistota – základná istoty vzniká vtedy, keď dieťa zaplače a matka príde – ak sa to opakuje a matka príde – istota, ak nechodí – neistota • Rané detsvo od 1,5 r. do 3.r– autonómia – pochybnosti – dieťa sa samo snaží o vykonávanie istých činností, ak je stále napomínané, že to nerobí správne – pochybnosti, vzdor, tvrdohlavosť • Neskoré detsvo od 3 do 5,5 r. – iniciatíva – vina – dieťa sa učí napodobňovaním znakom pozitívneho riešenia je schopnosť hodnotiť vlastné správanie, neg. Je tlmenie vlastnej aktivity, prehnaná kontrola

Eriksonova teória • Školský vek od 5,5 r. do 12 r. – usilovnosť – menejcennosť – vstup dieťaťa do školy – o všetko sa snaží, matka je úzkostlivá – dieťa sa cíti menejcenné, odmieta školu, spolužiakov • Adolescencia obdobie dospievania 12-20 r. – identita – konfúzia rolí – najdôležitejšia vo vývine, primerane prejavuje svoje schopnosti, ak dieťa nikto neakceptuje vzniká kríza identity, zmätenosť, nerozhodnosť • Raná dospelosť 20 -30 r. – intimita- izolácia (nadviazanie intímneho vzťahu – neosobné vzťahy, vyhýbanie sa vzťahom)

Eriksonova teória • Dospelosť 30 – 65r. – generativita – stagnácia – človek odovzdáva to čo sa naučil, kreativita, produktivita, ak sa to nedarí, nastáva stagnácia, strata záujmov, zodpovednosti, zameranie na seba • Zrelosť nad 65 rokov– integrita „ja“– zúfalstvo – bilancia svojho života, prijatie smrti ak neprepadne depresií – integrita, inak zúfalstvo, pocit straty, opovrhovanie ostatnými

Kognitívne teórie vývinu t.j. postupná premena spôsobu • - myslenia, • - uvažovania • - používania jazyka Ide o progresiu mentálnych schopností: • - od alogického myslenia k logickému • - od jednoduchého riešenia k zložitejšiemu • - od chápania konkrétnych pojmov k chápaniu abstraktných pojmov a predstáv

Piagetova teória vývinu • teória kognitívneho vývinu – J. Piaget, kognitívne procesy – poznávacie procesy týkajú sa len intelektu, pracuje s 3 formami: • schéma – určité útvary, ktoré vznikajú zreťazením určitých úkonov – zautomatizovanie • asimilácia – prispôsobiť si, zaraďovanie nových poznatkov, informácií do už existujúcich schém • akomodácia – prispôsobiť sa, svoje existujúce schémy musíme zmeniť, lebo nová informácia je s nimi v rozpore/zem je doska - slnko, potom guľa.../

Piagetova teória vývinu • J. Piaget rozlišuje 5 období, v ktorých sa rozvíja náš kognitívny systém: • 0 – 2r. – etapa senzomotorickej asimilácie • 2 – 4r. – etapa symbolická alebo predpojmová – dieťa nechápe abstraktné pojmy /prečo cudzie dieťa oslovuje svoju mamu mamou, keď ono oslovuje svoju mama/ • 4 – 7r. – etapa názorného myslenia – potrebuje vidieť predmet názorne • 7 – 12 r. – etapa konkrétnych operácií /myšlienkových/ - dieťa nepotrebuje predmet názorne vidieť, stačí – vie si ho predstaviť • 13 – 15-16r. etapa formálnych operácií – rozvinuté logické a abstraktné myslenie

Periodizácia ľudského vývinu • vývinový medzník – uzlový bod /VM/ - relatívne krátky časový úsek v priebehu ktorého vrcholí nahromadenie vývinových zmien a znamená prechod do vyššieho vývinového štádia • každé z vývinových období má horný a dolný vývinový medzník / HVM a DVM/

Periodizácia ľudského vývinu • prenatálne obdobie – 9 mesiacov DVM – oplodnenie, HVM – narodenie- pôrod • novorodenecké obdobie – prvý mesiac života DVM – narodenie - pôrod , HVM – prelomenie novorodeneckej pasivity • dojčenské obdobie – 1. mesiac do konca 1.roku života DVM - prelomenie novorodeneckej pasivity, HVM – prvé kroky, prvé slová obdobie batoľaťa – od 1r. – do 3r. života DVM - prvé kroky, prvé slová, HVM – rozvoj sebauvedomovania a vôle • obdobie predškolské – od 4r. do 6r. Života DVM - rozvoj sebauvedomovania a vôle, HVM- vstup do školy

Periodizácia ľudského vývinu • mladší školský vek – 6r. – 10,11 r. DVM- vstup do školy, HVM – začiatok puberty • starší školský vek – 10,12 r. – 15, 17r. DVM - začiatok puberty, HVM – vrchol puberty • obdobie adolescencie – 15,17 – 20,22r. DVM - vrchol puberty, HVM – osamostatnenie sa • dospelosť – 20,22r. – 60r. - mladá – do 30 r. - stredná – 30 – 45 r. - neskorá – 45 – 60 r. staroba - skorá – do 75r. - neskorá – od 75 vyššie

Prenatálne obdobie • trvá 280 dní • začínapočatím a končípôrodom • v trochfázach ( zárodkováfázazygoty 4-5dní, embryonálnafáza 3 mesiace, fetálnafáza 6 mesiacov) savytvárajúvšetkynevyhnutnépredpoklady pre samostatnúexistenciuplodu • telomatkyzabezpečujevšetkopotrebné pre vývinplodu – potravu, ochranu..... • plod reagujenazmenupolohy, sámvyhľadáva pre sebanajvýhodnejšiupolohu • získavaschopnosťsociálnejinterakcie s matkou

FYZIOLOGICKÝ VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN: V tomto období sa utvárajú dôležité orgány, centrálna- nervová sústava a vegetatívna sústava, ktorá je materiálnym základom duševnej činnosti. Fáza zygoty:- blastómové obdobie alebo fáza oplodnenia.Trvá od 0. do 15. dňa. V okamihu oplodnenia je určené nielen pohlavie, ale aj zdedené charakteristiky organizmu. V tejto fáze sa bunky ustavične delia a množia. Koncom 3. týždňa vzniká nervová trubica, ktorá je základom nervového systému. V poslednom týždni tohto obdobia počuť prvé srdcové ozvy.

FYZIOLOGICKÝ VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN: Embryonálna fáza: Trvá od 4. týždňa až po 4. mesiac. Táto fáza je pre embryo riziková, v zmysle negatívnych vonkajších vplyvov, vzhľadom na intenzívny rast. Sú už viditeľné proporcie, vytvárajú sa jednotlivé orgány. Matka by nemala byť vystavená zvukovým nebezpečenstvám a stresu.

FYZIOLOGICKÝ VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN: Fetálna fáza:Začína 5. mesiacom tehotenstva a pokračuje až do pôrodu. Táto fáza sa vyznačuje intenzívnym vývinom ľudských orgánov, z ktorých už niektoré fungujú.Pre vnútromaternicový vývin je pozoruhodný mohutný rast plodu v čase od počatia po narodenie, kedy sa hmotnosť zväčší 6 biliónkrát. Hlavnou úlohou prenatálneho obdobia je vybudovať organizmus budúceho jedinca natoľko, aby bol pri narodení schopný prejsť do oveľa viac nestálejšieho a náročnejšieho prostredia a začal - pri základnej starostlivosti, ktorú mu druhí ľudia poskytnú - aspoň fyzicky existovať samostatne.

ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN JEDNICA: Vnútorné činitele: - genetická výbava jedinca, ktorú dostáva pri oplodnení od rodičov. - zistená napr. korelácia medzi vysokým vekom matky a pravdepodobnosťou, že sa jej narodí dieťa s Downovým syndrómom, pretože genetický materiál má vo vyššom veku horšiu kvalitu ako vo vajíčku matky, tak aj v spermii otca

ČINITELE VPLÝVAJÚCE NA VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN JEDNICA: Vonkajšie činitele: Negatívne vonkajšie činitele môžu spôsobiť vznik vrodených porúch plodu. Najväčší vplyv majú v embryonálnom období pri utváraní telesných orgánov. -Nevhodná výživa tehotnej matky, -infekčné choroby, -niektoré lieky alebo drogy môžu narušiť vývin embrya. -žiarenie - stres Bolo zistené, že plod reaguje na matkinu únavu, tiež reaguje na nikotín a alkohol, ktorý sa dostal do krvi matky.

KOGNITÍVNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN: Ľudský plod sa v každej vývinovej fáze prejavuje typickým spôsobom. Má postupne stále väčšiu schopnosť prijímať informácie a správať sa vzhľadom k ich kvalite diferencovaným spôsobom. Schopnosť prijímať informácie a reagovať na ne má plod na základe veľmi skorých počiatkov jednoduchého fungovania nervového systému a krvného obehu. Už na konci fázy zygoty možno pozorovať prvé srdcové ozvy a taktiež v tejto fáze sa objavujú náznaky nervovej sústavy.Vývin týchto sústav je základným predpokladom pre rozvoj kognitívnych procesov ako je pociťovanie, pamäť a učenie. Keďže vývin týchto sústav nastáva v pomerne skorom vývinovom štádiu, je prirodzené, že začiatky kognitívnych procesov možno pozorovať už v prenatálnom štádiu vývinu dieťaťa.

2. mesiac - možné pozorovať reakcie svalov v podobe zášklbov.3.mesiac - plod reaguje na dotyk okolo úst a nosa. Plod spontánne hýbe hornými a dolnými končatinami, otáča hlavu, vraští čelo, objavujú sa náznaky úchopových pohybov v podobe reakcie zovretia prstov na podráždenie. Možno pozorovať sacie pohyby. V deviatom týždni už možno registrovať bioelektrickú aktivitu mozgu na EEG. 4.mesiac - plod reaguje na dotyk kdekoľvek na pokožke. Vie meniť výraz tváre. Keď sa v tejto dobe podráždia jeho viečka, netrhne celým telom ako predtým, ale reaguje iba v oblasti podráždenia. V tejto dobe sa začínajú vytvárať aj základné reflexy.

Od piateho mesiaca sa na zázname EEG začína postupne odlišovať spánkový a bdelý stav plodu. Keďže je už v tejto fáze vyvinutý sluch, začína reagovať na zvukové podnety, predovšetkým ide o tlkot matkinho srdca. Plod tiež reaguje na výrazné svetelné podnety a rozlišuje základné chute. Pohyblivosť je celkovo výraznejšia, vo frekvencii a intenzite pohybov sa začínajú prejavovať individuálne rozdiely.

Plod vníma v tomto období už aj bolesť. Pri štúdiu bolesti boli dokázané negatívne dôsledky opakovaného prežívania bolesti. Deti, ktoré prekonali väčšie množstvo invazívnych zákrokov tesne po narodení, boli neskôr (v dobe predpokladaného termínu narodenia) menej aktívne a fyziologicky menej stabilné ako deti, u ktorých bolo prežívanie bolesti menej časté. Behaviorálne reakcie, napr. plač, mimika, obranné pohyby na bolesť (napr. vpich ihly) sú však u veľmi malých nedonosených detí menej zreteľné a dieťa je teda pre okolie horšie „čitateľné.

V šiestom mesiaci sa skúsenosť plodu prejavuje v rôznej intenzite pohybu ako reakcia na rozmanité podnety. Začína rozlišovať zvuky ľudskej reči od iných zvukov. V 5.-6. mesiaci reaguje dieťa na celý rad zvukových podnetov, čoskoro potom začína odlišovať ľudskú reč od iných zvukov a ku koncu tehotenstva s veľkou pravdepodobnosťou rozlišuje i hlas svojej matky a jeho rozličné emocionálne odtiene.

Zmysel chuti má plod pravdepodobne vyvinutý v druhej tretine tehotenstva. Plod pije isté množstvo plodovej vody. Prirodzene preferuje sladkú chuť pred ostatnými.Už v prenatálnom štádiu sa dieťa dokáže učiť. Pamäť a učenie však spolu úzko súvisia. Prvé znaky pamäťových stôp sa vytvárajú už v siedmom mesiaci po počatí. Staršie štúdie aj novšie pozorovania tiež ukázali, že plod je už v posledných dvoch mesiacoch vnútromaternicového života schopný učiť sa, t.j. ťažiť zo skúsenosti (vytvárať napríklad podmienené spojenie medzi zvukom a dotykovým podnetom).

SOCIÁLNY A EMOCIONÁLNY VNÚTROMATERNICOVÝ VÝVIN: Plod je aktívny, čo znamená, že ovláda alebo kontroluje svoje prostredie. Plod napr. reaguje na zmenu polohy tým, že vyhľadáva sám pre seba najvýhodnejšiu polohu. Niekedy naopak je sám iniciátorom zmeny polohy matky. Vyvíja sa tu zmyslová komunikácia. Pohybová aktivita je jediný spôsob, ako môže vyjadriť plod svoju nespokojnosť.

Komunikácia matka - dieťa 3 druhy komunikácie medzi matkou a dieťaťom: • fyziologický spôsob komunikácie, • zmyslová komunikácia • emočný a racionálny postoj matky k plodu.Fyziologický spôsob komunikácie prebieha cez informácie, ktoré k plodu prenikajú cez placentu. Sú to najmä látky ako cukry a adrenalín, ktoré vplývajú na plod. Pokiaľ napr. matka prežíva stres, jej prežívanie stimuluje určité fyziologické reakcie. Dieťa získava o jej pocitoch jednoznačnú informáciu cestou vylučovania neuro-hormonálnych látok. Nadmerné vylučovanie týchto látok môže viesť až k preťaženiu organizmu plodu.

Komunikácia matka - dieťa Zmyslová alebo behaviorálna komunikácia znamená už spomínanú pohybovú reakciu plodu na vonkajšie podnety.Emočný a racionálny postoj matky k plodu celkovo utvára priestor pre komunikáciu plodu. Je zrejmé, že ak sa matka sústreďuje na svoje dieťa, premýšľa o ňom, sústreďuje svoju pozornosť na komunikáciu s plodom, je viac citlivá na jeho reakcie. Vďaka interakcii matky a plodu sa už pred narodením vytvára emocionálne puto, ktoré je neskôr po pôrode základom ich vzťahu.

Pôrod – perinatálne obdobie - dieťa sa rodí po 40-42 týždňoch .

Novorodenecké obdobie • trváodpôrodupokoniecprvéhomesiacaživota • totoobdobiemôžemenazvaťobdobímadaptácie. Dieťasaučísamostatnedýchať, príjmaťpotravu, prispôsobovaťsanižšejteplote... • naväčšinupodnetovreagujepohybom • motorika je riadenánepodmienenýmireflexami • učenie je v tomtoobdobíaktivovanésociálnouinterakciou – častýkontakt s matkou – dostatokkvalitnýchpodnetov.

novorodenec Optimálna hmotnosť novorodenca je 3000 – 3500 g, dĺžka 48 – 52 cm kostra - chrupavkového charakteru prestúpená krvnými vlásočnicami svalstvo - tenké, vodnaté, malá sila lebka – malá a veľká fontanela - otvory na lebke medzi kosťami vyplnené mäkkým tkanivom; sú dôležité pre správny vývin mozgu stavba tela – disproporcionálna; krátke končatiny, malý trup, veľká hlava mozog – má pri narodení hmotnosť cca 380g

novorodenec Nepodmienené reflexy: reflexy spoločné s dospelým človekom (žmurkanie...) reflexy normálne u novorodenca, patologické u dospelého (Babinského reflex - prejavuje sa zdvihnutím palca na nohe a vejárovitým roztvorením prstov pri podráždení vonkajšej strany chodidla; reflexy prítomné len u novorodencov a dojčiat do určitého obdobia (sací, objímací - Moorov - pri podtrhnutí podložky, na kt. novorodenec leží,r ozhodí ruky, potom ich pritiahne k sebe a pokrčí nohy; neprítomnosť reflexu poukazuje na oneskorený vývin CNS, mizne medzi 3. a 6. mesiacom) atď.

novorodenec • Spánok novonarodeného dieťaťa trvá približne 20 hodín denne, je rozdrobený do väčšieho počtu malých úsekov. Okrem spánku a bdelosti sa u novorodenca dajú aj rozoznávať aj viaceré iné prechodné stavy a stav vzrušenia, prejavovaný krikom.

Vývinová psychológia