1 / 15

Kohézia a ponuka všeobecných zručností v európe ( Brunello , Garibaldi , Wasmer ) (2007)

Kohézia a ponuka všeobecných zručností v európe ( Brunello , Garibaldi , Wasmer ) (2007). Laura Lippová. Výskum. Autori skúmajú vývoj schopností/zručností ( skills ) v školskom systéme v Európe Zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov Skúmajú rozdiely medzi krajinami Hlavné otázky:

aerona
Download Presentation

Kohézia a ponuka všeobecných zručností v európe ( Brunello , Garibaldi , Wasmer ) (2007)

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Kohézia a ponuka všeobecných zručností v európe(Brunello, Garibaldi, Wasmer) (2007) Laura Lippová

  2. Výskum • Autori skúmajú vývoj schopností/zručností (skills) v školskom systéme v Európe • Zameriavajú sa na 1. a 2. stupeň študentov • Skúmajú rozdiely medzi krajinami Hlavné otázky: • Aké sú schopnosti žiakov? • Ako sa tieto schopnosti vyvíjali postupom času? • Aký dôsledok mal vývoj v schopnostiach dopad na platy na trhu práce?

  3. Porovnanie schopností žiakov medzi krajinami, porovnanie dĺžky školskej dochádzky • Schopnosti skúmajú na základe dát z medzinárodného prieskumu gramotnosti: IALS (Internationaladultliteracysurvey) – medzinárodné porovnávanie schopností u dospelej populácie • IALS testoval základné zručnosti (prose, document, literacy) • Dáta zbierané v rokoch 1994, 1996, 1998

  4. Výsledky • Najvyššie skóre v gramotnosti dosiahlo Švédsko • Najnižšie Poľsko • US niekde tesne nad priemerom • Priemerné skóre, ktoré dosiahli v US sa skoro rovná priemernému skóre v EU (prekvapenie, ako dôvod uviedli, že na testovaní sa nezúčastnili krajiny s nízkym ľudským kapitálom – Grécko, Španielsko..) • (z testovania vylúčili imigrantov)

  5. Výsledky • Schopnosti testovaných v EU sú porovnateľné so schopnosťami testovaných vUS • Avšak priemerný Američan (native- born) má lepšie výsledky ako priemerný Európan (native-born)

  6. Roky školskej dochádzky • Skúmali pomer medzi rokmi školskej dochádzky a schopnosťami/dosiahnutým vzdelaním Výsledky: • Dosiahnuté vzdelanie je skoro rovnaké v Holandsku a Švajčiarsku (avšak rýchlejšie rastie v Holandsku) • Belgicko a Nemecko tiež pomerne na rovnakej úrovni ( avšak rýchlejšie rastie Belgicko)

  7. Severeské krajiny: • Fínsko najvyšší rast v dosiahnutom vzdelaní (z najnižšieho levelu sa za 35 rokov vypracoval na najvyšší) Južná a východná Európa: • Dosiahnuté vzdelanie ľudí narodených v 1960s je nízke (neinvestovalo sa do vzdelania) • Taliansko – rastie dosiahnuté vzdelanie • Maďarsko, Poľsko – rastú schopnosti/zručnosti • Česko podobne ako Holandsko

  8. Schopnosti študentov, ktorí sú stále v škole Priemerné výkony študentov: • PISA (Program forinternationalstudentassesment) – testovaná matematika, veda, čítanie u 15 ročných študentov • Pre získanie skorších dát TIMSS (ThirdinternationalMathansScience study) – testovanie 14 ročných študentov

  9. Výsledky • Najlepšie výsledky dosiahlo Fínsko • EU pomerne rovnaké výsledky zo schopnosti čítania ako US, avšak EU lepšia v matematike • Zlepšenie v čítaní: Írsko, Holandsko • Zhoršenie v čítaní: Francúzsko, Maďarsko • Matematika zlepšenie: UK, Dánsko • Matematika zhoršenie: Rakúsko, Madarsko, Belgicko (nie je to úplne presné, kedže PISA a TIMSS sú rozdielne meradlá, vznikajú odchýlky)

  10. Pomer študent/učiteľ • V 1990s bol počet žiakov na učiteľa redukovaný v US • Konštantný v EU (avšak Irsko, Holandsko znížili počet žiakov na učiteľa; opačne Rakúsko a Nórsko, ktoré zvýšili tento počet) Výsledok skúmania autorov: • Počet študentov na učiteľa má vplyv na výkon študentov (hlavne pri znevýhodnených skupinách) v čítaní • Pri matematike nevykazuje žiadny vzťah

  11. Nerovnosti v platoch • Autori sa snažili preukázať, ako vplývajú zmeny v schopnostiach jedincov na zmeny v platoch • Schopnosti jedincov vplývajú na platy z 2 dôvodov: • Priamy efekt – lepšie schopnosti = lepšie platy • Nepriamy efekt – netsupplyofskillswilllowerthepriceofskills

  12. Výsledky: • Na platy vplýva kvalita výučby • Nárast dosiahnutého vzdelania bez nárastu schopností nemá vplyv na trh práce

  13. Závery: • US predchádza EU v raste vzdelania • V základných schopnostiach (basicskills) Európa rastie rýchlejšie než US • PISA preukázala, že Európski študenti sú lepší než US študenti v matematike, ale pomerne rovnakí v čítaní • V rokoch 1960s US investovala viac do vzdelania

  14. Závery: • Pomer študent/učiteľ bol redukovaný v US, ale v Európe konštantný • Európa má väčší rozdiel medzi školami než US • Na trhu práce sú dôležité schopnosti, ktoré majú študenti – kvalita vedomostí je dôležitá pre pracovný trh

  15. Ďakujem za pozornosť 

More Related