3 . modul : Organiz ácia , mana ž ment a hodnotenie “ Kurzov školenia školiteľov ”

1. “Európska sieť pre surveillancea kontrolu rakoviny krčka maternicev nových členských štátoch EÚ – AURORA” 3. modul: Organizácia, manažment a hodnotenie “Kurzov školenia školiteľov”

2. www.aurora-project.eu Táto publikáciaje súčasťou projektu «AURORA», ktorý je podporený z rozpočtu Európskej únie v rámciprogramu Zdravie.

3. Obsah 1. Identifikácia potrieb školenia 2. Organizácia školenia 3. Praktické otázky 4. Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania a princípov učenia pre dospelých 5. Princípy vzdelávania pre dospelých: andragogika 6. Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať nové poznatky 7. Úloha školiteľa: napomáhaťvzdelávaniu 8. Nástrahy práce v malých skupinách 9. Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie v malých skupinách za prospešné, ak… 10. 9 krokov: praktická príručka skupinovej práce 11. Ako dosiahnuť interakciu s publikom: technikypodporujúceúčasť 12. Školiace materiály 13. Spätná väzba a hodnotenie 14. Zdroje

4. Identifikácia potrieb školenia Kurz AURORA bude zmesou školenia pomocou počítačov a samostatne riadenej výučby. Čo je školenie? Nad školením sa vo všeobecnosti uvažuje v zmysle kurzov a školiacich sedení, ktoré sú vedené školiteľom. Je tiež pravdou, že "vedené školiteľom" sa príliš často vykladá v zmysle robenia prednášky alebo prezentácie. Ale táto tradičná výučba založená na kurzoch by sa nemala brať ako jediná možnosť, ktorou zúčastnení môžu získať a udržať si vedomosti, zručnosti a rysy správania, ktoré sú potrebné pre účinný výkon ich povolania. V sektore zdravotníctva sa školenie stalo súčasťou profesionálneho života. Školenie verzus vzdelávanie Vzdelávanie je najčastejšie opisované s dôrazom na prenos znalostí na vzdelávaného. Vzdelávanie je to, čo sa deje napríklad na univerzitách. Školenie kladie dôraz na učenie ako niečo urobiť, sústreďuje sa na vývoj zručností. Školenie je teda viac konkrétne a špecifické; ciele a očakávané výsledky sa dajú ľahšie definovať.

5. Identifikácia potrieb školenia Sektor zdravotníctva potrebuje zaistiť nielen to, aby boli zdravotnícki odborníci vhodne zaškolení, keď sú novo prijatí, ale aj to, aby sa štandardy kvality zdravotných výkonov udržiavali naďalej. • Načo školiť? • Školenie je tiež súčasťou osobnostného a profesionálneho vývoja. • Školenie umožňuje účastníkovi školenia rozvinúť svoje odborné kapacity a mať lepšie výkony. • Dobre zaškolení zdravotnícki odborníci si vedia účinnejšie poradiť s prípadmi, budú sa cítiť lepšie a budú spokojnejší • so svojou prácou. Školenie môže fungovať ako stimul. Zvýši nielen odborné kapacity a zručnosti, ale aj motiváciu a dokonca tímového ducha, keďže kontakt s ostatnými účastníkmi školenia obohacuje pracovné prostredie. .

6. Identifikácia potrieb školenia Načo sa školiť? Školiaci proces sa musí začať jasnou definíciou potrieb účastníkov školenia. Jediný spôsob, ako zaistiť, aby boli potreby správne identifikované, je nájsť spôsob, ako získať informácie priamo od cieľovej skupiny. To sa dá zariadiť zorganizovaním prieskumných stretnutí s predstaviteľmi sektora zdravotníctva alebo osobnými rozhovormi s lekármi a sestrami. Výsledky Analýzy miestnych súvislostí projektu AURORA sa dajú použiť na identifikáciu toho, či aktivita spĺňa potreby účastníkov.

7. Identifikácia potrieb školenia Na spísanie určených študijných výsledkov potrebujeme použiť vhodný jazyk. Príklady alternatívnych vzdelávacích trás: •dištančné vzdelávanie: školenie pomocou počítačov a e-learning, • štúdium na pracovisku: mentoring, koučing, a posudzovanie, • samostatne riadené štúdium: sledovanie a účasť, čítanie, výskum, práca na projektoch, • širšie možnosti: študijné návštevy, stáže a pozorovanie práce, konferencie a semináre • Vyjasnenie určených študijných výsledkov! • pomôže školiteľom a účastníkom školenia sústrediť sa na podstatný obsah školenia, • pomôže identifikovať ďalšie potreby školenia. • Študijné výsledky musia byť • konkrétne; • ovládateľné; • dosiahnuteľné; • relevantné; • časovo špecifické.

8. Identifikácia potrieb školenia Mali by sa zohľadniť špecifiká súvislostí, v ktorých sa bude školenie realizovať a špecifické – ťažko dosiahnuteľné populačné skupiny. Prečo musia odborníci tráviť čas identifikáciou a spisovaním určených študijných výsledkov? Školenie by malo byť pragmatické (čiže použiteľné pre potreby školených), dosiahnuteľné v čase, ktorý je k dispozícii, a zhodnotiteľné tak, aby školitelia a účastníci mohli posúdiť, čo sa dosiahlo. Kurz zaisťuje, že školitelia aj školení poznajú špecifické ciele školenia. Výber školiacej techniky. Tento školiaci kurz je vypracovaný v rámci projektu AURORA a je určený odborníkom zapojeným do skríningu rakoviny krčka maternice. Cieľovou skupinou školiacich činností sú zdravotnícki odborníci, konkrétne gynekológovia, odborníci na plánované rodičovstvo, sestry, všeobecní lekári atď. Ako prvé musia školitelia určiť potreby účastníkov školenia, aby mohli urobiť školenie dostupné pre každého účastníka v kurze.

9. Identifikácia potrieb školenia Keď vieme ako identifikovať potreby školenia a cieľovú skupinu, ďalší krok je stanoviť ciele školiacich aktivít. Základ je vziať do úvahy všetky zdroje, ktoré prispievajú k identifikácii potrieb školenia. Stanovenie cieľov školenia Identifikované potreby by sa mali preložiť do konkrétnych tém, ktoré môžu byť súčasťou školiacich aktivít. Pozornosť by sa mala zároveň venovať príslušnej cieľovej skupine: aká úroveň znalostí alebo zručností sa požaduje a aké metódy sú vhodné (pozri kapitoly o metodológii a školiacich technikách). • Odporúča sa postupovať podľa systematického a štruktúrovaného prístupu, aby sa identifikované potreby preložili do cieľov pre školiacu aktivitu alebo program. • Stratégia môže byť nasledovná: • zhromaždenie identifikovaných potrieb, • čo najšpecifickejšia identifikácia zručností, vedomostí a vzorov správania potrebných na dosiahnutie spôsobilosti v súvislosti s každou potrebou.

10. Identifikácia potrieb školenia • Rozhodnite o poradí priorít, ktoré sú najdôležitejšie pre výkonnosť. • Po diskusii zhodnoťte veľkosť medzier v príprave a vytvorte zoznam potrieb. • Zohľadnite všetky fakty, ktoré súvisia s problémom. • Dosiahnite konečný záver na základe: • priorít potrieb vzhľadom na výkon úlohy, • výsledkov zoznamu potrieb a veľkosti medzier v príprave, • faktov z iných zdrojov, • pravdepodobného trvania potreby – niektoré problémy časom zmiznú, • časti cieľovej populácie, na ktorú sa identifikovaná potreba vzťahuje, • ceny ignorovania potreby v sociálnom aj finančnom zmysle. S týmto systematickým prístupom je menej pravdepodobné, že prehliadnete dôležité aspekty problému.

11. Organizácia školenia • Identifikácia školiacich zdrojov • Pri plánovaní školenia myslite na školiace zdroje. Skúste ich identifikovať pomocou tohto zoznamu: • Ľudia: školitelia, ktorí sa zúčastnili programu Školenie školiteľov projektu AURORA, experti, praktickí lekári, zdravotnícki odborníci, samotní uchádzači, pacienti atď. • Miesta: návštevy relevantných zdravotníckych stredísk, nemocníc, univerzít atď. • Písomné alebo on-line materiály: e-learningový materiál projektu AURORA, knihy, noviny, brožúry, manuály, videá, online materiály atď.

12. Organizácia školenia Vytvorte čo najlepšie študijné prostredie Bez ohľadu na prijaté metódy je tu jeden všeobecný problém, ktorý sa musí vyriešiť: ako zaistiť, aby sa účastníci školenia cítili pohodlne a boli vnímaví. Inými slovami, ako vytvoriť čo najlepšie študijné prostredie? Miesto: je prospešné zabezpečiť prostredie odlišné od pracoviska účastníkov školenia. Tým sa zaistí menšia šanca vyrušenia z pracovných dôvodov (mobilné telefóny by mali byť rozhodne vypnuté!), čím sa ľahšie dosiahnu ciele a výsledky školenia.. Otázka umiestnenia: fyzické pohodlie je dôležité. Zvážte • teplotu v miestnosti; • ventiláciu miestnosti; • kapacitu sedenia; • rozdelenie sedenia – vidí každý prednášajúceho? Vidí prednášajúci každého člena publika? Je dostatok miestností (alebo priestorov na oddelené aktivity menších skupín)?

13. Organizácia školenia • Voľba materiálov • a metód • Tím školiteľov by sa mal v skorom štádiu rozhodnúť, akým spôsobom chcú viesť školenie. • To znamená, že by mali určiť: • aké materiály dostanú účastníci školenia vopred alebo počas školenia (program, príručky, čítacie zariadenia, brožúry, manuály), • aké nástroje by chceli používať? (PowerPoint, projektor, videá, DVD, flipchart) • Voľba aktivity • Načasovanie: trvanie akcie (jeden deň, niekoľko dní) • Úroveň školenia: pre skúsených účastníkov alebo pre začiatočníkov? • Zámer kurzu: prevod vedomostí alebo zručností, zmena hodnôt alebo prístupu? Určené študijné výsledky sformulujte vopred, sú základom pre všetky ďalšie rozhodnutia a prípravy.

14. Organizácia školenia Praktická organizácia Účastníkom školenia zašlite pozvánky alebo potvrdenie účasti (minimálne 2 mesiace vopred). Účastníkom pošlite materiály v dostatočnom predstihu, aby mali dosť času na prípravu (najmenej 2 týždne). Všetkých školiteľov aj účastníkov informujte o interných pravidlách. Pripravte hodnotiace nástroje (dotazníky pred školením a po ňom atď.). Pripravte menovky pre účastníkov a školiteľov. Prestávky na kávu alebo na obed: zaistite, aby boli prestávky na kávu, čaj a na obed v správnom čase. Pripravte dokumenty, ktoré rozdáte na mieste konania. Pripravte PowerPoint, projektor, flipcharty, perá a tak ďalej. Po akcii zostavte výsledky hodnotenia a naplánujte ďalší postup. Prediskutujte výsledky hodnotenia so školiteľmi a v rámci školiacej inštitúcie.

15. Ako vytvoriť čo najlepšie učebné prostredie • Načasovanie • Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie • Základné pravidlá Praktické otázky Vytvorenie čo najlepšieho študijného prostredia Neustále pobiehanie pri zháňaní materiálov a zariadenia na poslednú chvíľu nepôsobí profesionálne a nevyvoláva v účastníkovi dôveru v školiteľa. Preto by ste sa pred školiacim kurzom mali uistiť, že školitelia pridelili všetko potrebné vybavenie (napr. projektor, PowerPoint, flipcharty), aby ste mohli začať načas a organizovane. Definitívny program (vrátane určených študijných výsledkov) rozdajte účastníkom 7 - 14 dní pred kurzom (v písomnej forme alebo elektronicky). Na začiatku kurzu zdôraznite (napr. pomocou PowerPointu, snímky projektora alebo odkazom na písomný podporný materiál) určené študijné výsledky a vysvetlite, prečo sú považované za dôležité.

16. Praktické otázky • Načasovanie • Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie • Základné pravidlá • Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie • Základné pravidlá Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie Potreby študujúcich dospelých sa líšia od iných skupín, ako sú napríklad vysokoškolskí študenti. Prostredie, v ktorom prebieha školenie, môže byť nepríjemné. Preto zvážte príchod na miesto školenia: je proces privítania každého účastníka vhodný? (Víta člen školiaceho tímu všetkých prichádzajúcich účastníkov? Je tam káva? Vydávajú sa menovky? Snaží sa tím školiteľov zamiešať medzi účastníkov počas prestávok alebo počas obeda?) Načasovanie Čas je zdroj, ale načasovanie je potenciálne riziko. Zvážte čas začiatku a konca: dokáže sa publikum reálne dostať zo svojich domovov na miesto konania tak, aby stihli začiatok školenia? Nedonúti neskorý čas ukončenia niektorých odísť skôr aby sa dostali domov v rozumnom čase? Pravidelné prestávky sú nevyhnutné, aby publikum načerpalo nové sily, ale buďte si vedomí toho, že čas na servírovanie kávy je zvyčajne oveľa dlhší, než školitelia odhadujú.

17. Praktické otázky • Ako dosiahnuť, aby mali účastníci pohodlie • Základné pravidlá Dávajte pozor na prvú prednášku: sú všetky určené študijné výsledky jasne uvedené? Udržujte atmosféru podpory: buďte citliví k možným náznakom úzkosti a buďte pripravení poskytnúť podporu a uistenie vždy, keď to je potrebné. Prednášky majú byť krátke a robte prestávky. Ale taktiež sa uistite, či máte dostatok času na diskusiu a čas reagovať na otázky, aby sa zabezpečilo, že školenie postupuje tempom, aké potrebujú účastníci, nie tempom, ktoré si želajú školitelia. Pri formálnych prednáškach poskytujte informácie veľmi štruktúrovaným a organizovaným spôsobom a využívajte prehľady, súhrny, nadpisy atď. (napríklad pomocou PowerPointu). Udržujte obsah relevantný pre publikum a používajte viacero spôsobov prezentácie, aby ste udržali záujem. Je dôležité poskytovať príležitosť na praktické výstupy: prípadové štúdie, skupinové diskusie a podávanie správ, simulácie atď.

18. Praktické otázky • Základné pravidlá Stanovte vhodné základné pravidlá Môže byť vhodné zaistiť, aby účastníci rozumeli svojim povinnostiam. Inými slovami, nepredpokladajte, že každý účastník je ochotný študent! Vy, ako školiteľ ste zodpovedný zaistiť, že účastníci spolupracujú tým, že dodržiavajú základné pravidlá, ktorých väčšina je otázka obyčajnej slušnosti voči iným. Je vždy lepšie stanoviť pravidlá na začiatku školenia, aby sa predišlo neskorším nedorozumeniam Zvážte: Očakáva sa účasť po celý čas trvania školenia - tendencie zmiznúť skôr sa dajú riešiť pomocou prezenčných formulárov na konci školenia. Načasovanie: budete strácať čas, ak neukážete, že časový rozvrh nie je len orientačný: snažte sa začať v stanovenom čase a skončiť presne. Účasť je zásadná – je nevyhnutné vysvetliť, že najmä školiace metódy pre malé skupiny (pozri 6. kapitolu) vyžadujú aktívnu účasť.

19. Metodológia: teória týkajúca sa vzdelávania a učebných princípov pre dospelých Je navrhnutá tak, aby školiteľom (školiteľom zdravotníckych odborníkov) pomohla: • pochopiť dôležitosť zaistenia účasti v školení a rôznorodosti zvolených metód, • identifikovať znalosti, zručnosti, prístupy a hodnoty, ktoré sú súčasťou zdravotníckeho školenia, • vytvoriť špecifické stratégie a školiace metódy pre skríning rakoviny krčka maternice, • vypracovať usmernenia pre správnu prax školenia skríningu krčka maternice, ktorá pomôže školiteľom a účastníkom pri rozpoznávaní účinnosti školenia.

20. Vzdelávacie princípy pre dospelých: Andragogika Zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice: (gynekológovia, zdravotné sestry, všeobecní lekári atď.) majú • dokázateľné odborné skúsenosti a znalosti; • potrebu identifikovať vzdelávacie potreby; • záujem na praktických výstupoch; • potrebu, aby sa k nim správali ako k seberovným. • Dokonalý vzdelávací proces pokryje všetky štyri prvky.

21. Vzdelávací cyklus: ako skúmať a prijímať nové vedomosti • Konkrétne skúsenosti: funkčné hranie, demonštrácie • ‘urobte to správne, urobte to nesprávne’: napr. komunikačné stratégie s ťažko dostupnou populáciou v skríningu rakoviny krčka maternice • Tvorba abstraktných konceptov: štruktúrované diskusie o skúsenostiach účastníkov a ich závery • viacero možností • myšlienkové mapovanie • Pozorovanie a reflexia: Prednáška a prezentácia • Výskum: účastníci dostanú literatúru a mali by nájsť najvhodnejšiu teóriu ako vyriešiť prípadovú štúdiu alebo ako odpovedať na otázku. • Testovanie v nových situáciách: – Účastník vytvorí zoznam na základe teórie. Účastníci zhodnotia, či bola v prípadovej štúdii teória aplikovaná správne alebo nesprávne.

22. Úloha školiteľa: napomáhať vzdelávaniu • Identifikácia školiacich potrieb • Zlepšenie komunikačných stratégii podľa potrieb ťažko dostupných populácií • Určenie žiaducich výsledkov školenia • vhodná komunikácia účastníkov v rámci propagácie účasti na skríningu rakoviny krčka maternice, • zlepšenie ďalšieho sledovania • a komunikácie výsledkov sterov • Navrhovanie kurzov a programov • Podľa miestnych usporiadaní skríningov rakoviny krčka maternice • Zvažovanie a výber zdrojov a metód • Na základe účastníkov (zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice) a miestnych zdrojov • Vedenie školenia • Upravené pre potreby účastníkov • Hodnotenie a analýza výsledkov školenia • Sparingpartner pre školiacu inštitúciu na prediskutovanie potrieb školenia

23. Bariéry Školiacetechniky • Voľbavhodnejmetodológiepodporuje: • Zmenunevhodnéhoprístupuúčastníkov • Posilnenie existujúcich pozitívnych prístupov • Pocit potreby propagovať a vykonávať skríning rakoviny krčka maternice u účastníkov. • Správna metóda udržuje záujem účastníkov • Organizačné (týkajúcesausporiadaniaškoliacehokurzu) a individuálne (súvisiace s účastníkmi) • Riešenie: • Školenie upravené pre potreby publika • Zdravotnícki odborníci podieľajúci sa na skríningu rakoviny krčka maternice: (gynekológovia, sestry, všeobecní lekári atď.) • Zahrnutie škály školiacich techník založených na účasti

24. Skupinová práca Práca s malými skupinami • Príležitosť na skupinovú diskusiu • Starostlivá príprava na získanie • uspokojivej diskusie • záverov pre priame použitie v odbornej praxi (usmernenia) • 3 typydiskusií: • riadená školiaca diskusná skupina - existuje jedna správna odpoveď, cieľom je dostať sa k nej • neriadená diskusná skupina - neexistuje jedna správna odpoveď, cieľom je preskúmať tému prostredníctvom konverzácie účastníkov v skupine pozitívnym a konštruktívnym spôsobom • diskusia seminárneho typu – dodnes neexistuje akceptovaná správna odpoveď, diskusia sa pokúsi dôjsť ku konštruktívnym záverom, ktoré môžu viesť k spoločnej voľbe medzi protichodnými alternatívami. • Zahrňuje kooperatívne alebo kolaboratívne vzdelávacie postupy, • napríklad úlohy a zodpovednosti, diskusia, vysvetlenie, výmena názorov a žiadosť o pomoc • homogénne skupiny: účastníci sa cítia bezpečnejšie, ľahšie navzájom komunikujú • zloženie skupiny na základe predchádzajúcich odborných skúseností a znalostí skríningu rakoviny krčka maternice • heterogénne skupiny: mohli by byť prekážkou kolaboratívneho vzdelávania (neochota zúčastňovať sa na diskusii) • Práca so skupinami vyžaduje od školiteľa špecifické zručnosti • Zdroj informácií a vzor správania.

25. Nástrahy práce v malých skupinách • Už existujúce vzťahy medzi účastníkmi (kolegami) • Okamžité odmietanie niektorých myšlienok a prijatie iných ako zjavné bez uznania ich obmedzení (zakorenené návyky z predchádzajúcich skúseností) • Priveľa odkazov a príkladov z osobných skúseností • Nevyjasnenie očakávaní a účelu diskusie • Nezaujímavé alebo nestimulujúce úlohy • Absencia kvalitných diskusných materiálov • Skupiny viac zamerané na osobnosti ako na úlohy • V prípade priveľkých skupín sa nemôže zaistiť dostatočná účasť • Členovia skupín sa medzi sebou nemusia poznať • Výber členov skupiny môže sťažiť otvorenú diskusiu • Priveľa úloh pre skupinu • Nedostatočne pripravený vedúci skupiny • Dominantný vedúci skupiny • Nevhodné miesto na diskusiu

26. Ako to urobiť správne: účastníci považujú diskusie v malých skupinách za prospešné, ak... • Majú príležitosť niečím prispieť: • zdieľať a získavať znalosti a skúsenosti • Účel diskusie je jasný • Atmosféra je príjemná a priateľská • Existuje dobré vedenie • Cítia, že sa učia niečo dôležité

27. 9 krokov: praktická príručka skupinovej práce • 1: Rozumejte skupine: špeciálne zloženie podľa miestnych pomerov • motivácia, predchádzajúce skúsenosti, bariéry (zvyky zakorenené z predošlých skúseností) • 2: Plánujte skupinové cvičenia (témy o skríningu rakoviny krčka maternice) • 3: Zaistite, aby skupina rozumela úlohám a určeným študijným výsledkom • identifikácia pravidiel, úloh, zdrojov • 4: Zaistite, aby skupina chápala úlohu vedúceho skupiny • podpora diskusie • 5: Pri vedení diskusie použite vhodný rozsah dobre načasovaných a dobre mierených otázok • otvorenie diskusie, podpora diskusie a kontinuita • 6: Pri prideľovaní úloh malým skupinám • určite dvojice, sledujte postup, zasiahnite • 7 [ak je to potrebné]: Vhodne sa postarajte o člena, ktorý nezapadá do skupiny • udržiavanie účelu a centrálnych záležitostí skupiny • 8: Sumarizujte • relevancia aktivity pre odbornú prax v skríningu rakoviny krčka maternice • 9: Zhodnoťte – vlastný kontrolný zoznam po skupinovej diskusii

28. Brainstorming Ako dosiahnuť interakciu s publikom: techniky podporujúce účasť Efektlavíny apyramídy • V nadväznosti na prezentáciu • Požiadať publikum, aby reagovalo nápadmi • Spísať a zamietnuť pokusy o predčasnú diskusiu • Následná diskusia, analýza, kategorizácia • V pároch, trojiciach alebo štvoriciach • V krátkosti prediskutujte tému • Potom s iným párom alebo trojicou • Nasleduje všeobecná diskusia • Komunikácia v relatívne bezpečnom prostredí • 4 - 40 členné publikum • Vyžaduje plenárne stretnutie pre spätnú väzbu Buzzskupiny • 2 - 3 ľudia, ktorých úlohou je prediskutovať konkrétnu tému a podať o tom správu • Keď nie je príležitosť vykonať plnohodnotné cvičenie v malej skupine • Daná je jasná, priamočiara téma • Zvlášť účinné v skorších štádiách školiaceho kurzu

29. Prelomiť ľady Vyhľadávaniereakciípublika Úlohy pre účastníkov pred začiatkom kurzu Prináša príležitosť nahliadnuť do: • názorov • vedomostí • postojov alebo • hodnôt Publika na tému, ako propagovať skríning rakoviny krčka maternice medzi žťažko dosiahnuteľnou populáciou • Užitočné: poskytnúť účastníkom nejaké materiály vopred (základné informácie) • Poskytuje to základné znalosti • Pre identifikáciu problémov v každodennej práci účastníkov (skutočné prípady) • Krátke cvičenia na začiatku školenia • Pre pocit pohody a rýchlejšie zoznámenie • Aby školiteľ mohol spoznať členov skupiny • Načasovanie Hranierole • Praktická aplikácia teórií • Pomáha účastníkom vyskúšať v praxi to, čo sa naučili • Kooperatívna skupinová práca: každý by sa mal zapojiť • Realistické situácie • Spätná väzba je podstatná

30. Prípadováštúdia Forma “spätnej väzby” • Prezentácia špecifického príbehu (spomedzi ťažko dosiahnuteľnej populácie) • správa prípadu danej skríningovej situácie • riešenie správania ťažko dosiahnuteľnej osoby z dôvodu kultúrnych, jazykových a iných bariér • interpretácie výsledkov a inštrukcie následného konania • Relevantné informácie o pozadí • Obsah by mal byť navrhnutý tak, aby dosiahol jasne definované zámery • a študijné výsledky • Účinnejšie v malých skupinách • Poskytuje skupinám príležitosť podať správu ostatným • Umožňuje zhodnotiť aktivitu • Identifikácia rôznych uhlov pohľadu • Príležitosť pre ostatných podeliť sa • o nápady • Ťažkosti: • reakcie a postoje opačné k postojom, ktoré školiteľ zamýšľal • zaistiť, aby podávanie správ odrážalo názory skupiny, nie názory hovorcu skupiny

31. Prezentácie Ústneprezentácie • Ťažkosti • dojem z prednášajúceho • udržať pozornosť publika počas prezentácie • Príprava a obsah • bez nepodstatného obsahu, čistá a logická štruktúra • Podanie • zohľadniť usadenie, pomôcky, rýchlosť reči • Zabezpečiť čas na otázky alebo diskusiu po skončení • Dá sa použiť v rôznych situáciách a na rôzne úlohy • prednáška od experta (vyškoleného projektom AURORA) • prednáška a po nej otvorená diskusia (alebo prednáška s možnosťou komunikácie počas prezentácie) • krátke prezentácie členov panelu nasledované panelovou diskusiou (s možnosťou reagovať na otázky publika) • krátke prezentácie skupín na pridelené témy

32. Školiace materiály Úvod • Vizuálne pomôcky: • použite ich, keď sa to hodí k tomu, čo hovoríte (nielen pre zábavu!) • zabezpečte, aby ich každý videl • majú byť čo najjednoduchšie • Výber materiálov: • veľkosť skupiny na školení • miesto konania a dostupné technické vybavenie • schopnosti školiteľa (napríklad pre použitie PowerPointu) • fyzický stav účastníkov • zrakovo alebo sluchovo postihnutí potrebujú upravené materiály • Účinné školenie - vhodné nástroje a materiály • Účinné materiály – určené študijné výsledky • Vizuálne pomôcky pomôžu • pochopiť štruktúru prezentácie • udržať pozornosť • Formy vizuálnych pomôcok: • projektory, diaprojektory, powerpointové prezentácie, počítačová grafika, čierne a biele tabule, flipcharty, videá, predmety alebo materiály na rozdanie

33. Školiace materiály Audio-vizuálne pomôcky • slúžia na účinnejšie zdôraznenie myšlienky • pomôžu účastníkom viac si zapamätať – až 75 % vedomostí alebo informácií sa získava prostredníctvom zraku • udržať záujem • sústrediť pozornosť na jedno miesto • rozdeliť prednášku na časti (napríklad každých 20 minút) • pomôžu pri príprave na prednášku • pomôžu prednášajúcemu (a publiku) udržať tému • podporia pamäť tým, že poskytnú zhrnutie • pomôžu štandardizovať prezentácie, ktoré zahrnujú množstvo školiteľov na rôznych miestach • pridajú variabilitu.

34. Školiace materiály: Power Point a spätný projektor • normálny postup pri mnohých prezentáciách • zviditeľňuje štruktúru a kľúčové body prezentácie • štádium príprav • školitelia môžu použiť snímky prezentácie na vybudovanie štruktúry prezentácie (nadpisy • a kľúčové poznámky) • samotná prezentácia • snímky prezentácie ako základ pre ústnu prezentáciu, vysvetlenie teórie a dodanie detailov • Snímky prezentácie • tiež na dodanie nových informácií (napr. pri integrácii videoprezentácií) • zaistite aktívnu úlohu účastníkov • integrujte snímky s otázkami pre účastníkov • krátke demonštrácie alebo vizuálne modely • integrujte odkazy na internetové stránky • môžu sa vytlačiť vo formáte na rozdanie • podpora pre účastníkov pri prezentácii (nemusia sa sústrediť na robenie poznámok) • podpora ústnej prezentácie • farby, fonty, formáty a animácie pomôžu dodať rôznorodosť • ale priveľa animácií odvedie pozornosť účastníkov

35. Tréningové materiály Audio-vizuálne pomôcky • Uistite sa, že snímky je vidno zo zadnej časti miestnosti: • použite minimálnu veľkosť fontu 24 • text v tmavých farbách • Môžete zvážiť postupné odkrývanie alebo odhaľovanie textu. • Môžete použiť ukazovateľ na body, ktoré chcete zvýrazniť . • Stojte vedľa projektora. • Projektor zapnite len vtedy, keď ho chcete použiť; vypnite ho okamžite po použití. • Pri prednášaní sa k triede NIKDY neotáčajte chrbtom. • Skontrolujte kompatibilitu vašej verzie PowerPointu s verziou, ktorá je • k dispozícii na mieste. • Presvedčte sa, či viete prepojiť projektor a laptop alebo počítač. • Využívajte tieto nástroje ekonomicky – neprežeňte to! • Zaistite, aby bol obsah dôležitý. • Použite snímky prezentácie na zdôraznenie kľúčových bodov. • Vyskúšajte si ich vopred – ubezpečte sa, že viete používať audiovizuálne zdroje. • Nepodávajte priveľa informácií naraz: nepreťažujte publikum. • Nie viac ako sedem riadkov a päť slov • v riadku na jednej snímke. • Dajte publiku dosť času na prečítanie každej snímky. • Premyslite si materiály na rozdávanie.

36. Tréningové materiály Flipcharty • Vopred skontrolujte všetky praktické veci: • Sú perá funkčné? • Sú dostatočne hrubé? • Je dostatok papiera? • Vidia flipchart všetci účastníci? • Flipcharty • ľahko sa používajú • sú užitočné pri skupinovom podávaní správ • naučte sa písať čitateľne a veľkými písmenami • snažte sa nehovoriť a písať naraz • Veľkosť písma je: • 10 ľudí; tabuľa vzdialená 2m: písmená 2cm vysoké a 3mm hrubé • 25 ľudí; tabuľa vzdialená 10m: písmená 4cm vysoké a 3mm hrubé • 50 ľudí; tabuľa vzdialená 20m: písmená 8cm vysoké a 5mm hrubé • do 100 ľudí; tabuľa vzdialená 30m: písmená 12 cm vysoké a hrúbka 1 cm

37. Tréningové materiály Videá a DVD Tréningové materiály Materiály na rozdanie • vždy vopred vysvetlite, prečo ich používate • zastavte video na prediskutovanie konkrétneho bodu, ktorý treba zohľadniť • zvážte používanie zdrojov • má niekto problém vidieť alebo počuť? • vezmite do úvahy čas: uspí to ľudí? • uľahčujú účastníkom prácu • zabezpečia, že budú mať jasný a logický text, ktorý ich bude viesť prezentáciou • pridajte detailné informácie, ktoré nemôžete zahrnúť do hovorenej prednášky • PowerPoint - možnosť vytlačiť snímky vo formáte na rozdanie • môžete sa rozhodnúť, koľko snímok dať na stranu, čím zostane miesto pre poznámky účastníka

38. Spätná väzba a hodnotenie Prečo je potrebná? Úvod • Školitelia potrebujú: • vedieť, či sa dosiahli určené študijné výsledky • identifikovať budúce potreby školenia účastníkov • zistiť, čo si účastníci myslia o ich výkonoch v plenárnych a skupinových stretnutiach • Účastníci školenia potrebujú vedieť • či dosiahli určené študijné výsledky • čo majú urobiť, aby vyrovnali svoj deficit • splnenie týchto cieľov sa považuje za nevyhnutné pre správny výkon práce atď. • Stanovenie účinnosti kurzu • Identifikácia budúcich potrieb školenia • Zozbierate informácie od všetkých zúčastnených strán: • školitelia • účastníci • inštitúcia

39. Spätná väzba a hodnotenie Cyklus vzdelávania Inventarizácia: Čo viem? (individuálna) Plánovanie: Ako môžem rozšíriť moje vzdelanie? (rozvojová) Reflexia: Čo potrebujem vedieť? (kontextuálna) Spätná väzba a hodnotenie: Koľko toho viem a ako dobre? (relačná)

40. Spätná väzba a hodnotenie: podávanie účastníkom • Dôležitá úloha školiteľa • Znalosti: koľko sa účastníci školenia naučili a ako boli schopní využiť svoje znalosti • Zručnosti: spätná väzba o vplyve školenia na výkon • Účastník by mal najskôr sám vyhodnotiť svoj výkon • Spätná väzba by mala byť konkrétna, nie všeobecná • Mala by sa vzťahovať na výkon, nie na osobnosť účastníka • Objem spätnej väzby by mal byť zvládnuteľný – maximálne tri alebo štyri body • Mala by byť rovnováha medzi pozitívnymi komentármi • a konštruktívnou kritikou • Podávanie spätnej väzby by mal byť postupný proces • Komentáre od školiteľov by sa mali poskytovať v rôznych štádiách školenia: • na konci funkčného hrania • ako súčasť komunikácie s publikom v plenárnom stretnutí • kedykoľvek je to možné, snažte sa spojiť spätnú väzbu • s konkrétnym určeným cieľom vzdelávania

41. Spätná väzba a hodnotenie Podávanie spätnej väzby školiteľom a školiacej inštitúcii • Účastníci by mali vedieť, prečo sa žiada spätná väzba: • pre zlepšenie kvality budúcich školení • spätná väzba by mala byť anonymná • mal by sa stanoviť vhodný čas na konci kurzu • otázky by mali byť navrhnuté tak, aby vyvolali užitočné odpovede • otázky by sa mali týkať výkonu školiteľov aj vnímanej dôležitosti alebo úspechu školenia

42. Spätná väzba a hodnotenie Identifikácia budúcich školiacich potireb • Identifikujte rozsah splnenia súčasných určených študijných výsledkov • Snažte sa získať nápady alebo návrhy pre budúce školenia • dôležitá správa je, že školenie sa upravuje na požiadavky konkrétneho publika • Spôsoby: formuláre hodnotenia kurzu, konečné závery, diskusia v malých skupinách alebo neformálne rozhovory počas prestávok • čo sa podarilo (a prečo) • čo by sa dalo vylepšiť (a ako)

43. Spätná väzba a hodnotenie Rozširovanie skúseností zo školenia • roztrieďte zdroje a po školení ich sprístupnite • ponúknite účastníkom, aby dali poskytnuté materiály k dispozícii svojim kolegom • nahrajte prednášky od školiteľov alebo expertov • a sprístupnite ich na webstránke • vytvorte niečo ako centrum zdrojov tým, že požiadate účastníkov, aby dodali materiály, ktoré by sa dali použiť v budúcich školiacich aktivitách

44. Resources • Knowles, Malcolm S. (1980) The Modern Practice of Adult Education;  From Andragogy to Pedagogy. Englewood Cliffs, NJ: Cambridge Adult EducationMerriam, Sharan B. and Rosemary S. Caffarella. (1999) Learning in Adulthood: A Comprehensive Guide. San Francisco: Jossey Bass. • Coetzee, M. (2002) Short course in Skills Development Facilitation. Pretoria: University of South Africa. • Gough, Jacqui (1996), developing learning materials, Institute of Personnel and Development • Sloman, Martyn (1994) A Handbook for Training Strategy - England: Grower publishing Limited • Tiberius, R.G. (1990) Small Group Teaching: A Trouble‐Shooting Guide, Toronto, OISE Press and the Ontario Institute for Studies in Education. • Gibbs, Graham (1992), Teaching More Students: Discussion with More Students, Oxford Brookes University, Oxford Centre for Staff.