1 / 21

Pracovný stres a hodnotenie rizík

Pracovný stres a hodnotenie rizík. Európska kampaň hodnotenie rizík BOZP. Pracovný stres – závažný problém. Stres je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou zdravotných problémov súvisiacich s prácou. Stres ovplyvňuje takmer každého štvrtého zamestnanca v EÚ.

deanna
Download Presentation

Pracovný stres a hodnotenie rizík

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Pracovný stres a hodnotenie rizík Európska kampaň hodnotenie rizík BOZP

  2. Pracovný stres – závažný problém • Stres je druhou najčastejšie uvádzanou príčinou zdravotných problémov súvisiacich s prácou. • Stres ovplyvňuje takmer každého štvrtého zamestnanca v EÚ. • V štúdiách sa uvádza, že je zodpovedný za 50 až 60 % všetkých vymeškaných pracovných dní. • Hospodárske náklady týkajúce sa pracovného stresu v krajinách EÚ 15 boli v roku 2002 približne 20 miliárd EUR. • Počet ľudí, ktorí trpia pracovným stresom má rastúcu tendenciu. Ďalšie informácie: http://osha.europa.eu/topics/stress

  3. Prečo je to taký závažný problém? Stále viac ľudí je postihnutých pracovným stresom z dôvodu: • zmien v rozvrhnutí, organizácii a riadení práce • neistých zmlúv • neistoty zamestnania • zvýšenej pracovnej záťaže a rýchlosti práce • vysokých emocionálnych nárokov na zamestnancov • násilia a psychologického zastrašovania • nerovnováhy v pracovnom a osobnom živote.

  4. Čo je pracovný stres? • Ľudia zažívajú stres, keď pociťujú nerovnováhu medzi: • nárokmi, ktoré sú na nich kladené, a • prostriedkami, ktoré majú k dispozícii na zvládnutie týchto nárokov • Dlhodobý stres sa stáva rizikom pre bezpečnosť a zdravie. • Stres môže viesť k psychickým a fyzickým ochoreniam.

  5. Koho stres postihuje? • Stres v práci môže postihnúť: • všetkých na každej úrovni • v každom odvetví • v organizácii každej veľkosti. • Stres postihuje: • zdravie a bezpečnosť osôb • zdravie organizácií • zdravie národných ekonomík. • Stres môže nepriaznivo vplývať na bezpečnosť na pracovisku a prispievať k ďalším zdravotným problémom súvisiacim s prácou, ako sú napr. poškodenia podporno-pohybovej sústavy. • Stres značne ovplyvňuje hospodársky výsledok spoločnosti.

  6. Symptómy pracovného stresu (1) Na úrovni organizácie: • absencie • vysoká fluktuácia zamestnancov • problémy s disciplínou • násilie a psychologické zastrašovanie • nižšia produktivita • chyby a nehody • vyššie náklady na kompenzácie alebo zdravotnú starostlivosť

  7. Symptómy pracovného stresu (2) Na úrovni jednotlivca: • emocionálne reakcie (podráždenosť, úzkosť, problémy so spánkom, depresia, hypochondria, odcudzenie, vyhorenie, problémy v rodine) • kognitívne reakcie (problémy s koncentráciou, pamäťou, učením sa nových vecí, rozhodovaním) • reakcie týkajúce sa správania (drogy, alkohol, tabak, deštrukčné správanie) • fyziologické reakcie (problémy v dolnej časti chrbta, oslabená imunita, peptické vredy, problémy so srdcom, vysoký krvný tlak).

  8. Právne predpisy – povinnosti zamestnávateľa • Zamestnávatelia majú zákonnú povinnosť venovať sa pracovnému stresu ako každému inému riziku v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. • Pracovnému stresu je možné predchádzať prijatím vhodných opatrení. • Kľúčom je hodnotenie rizík (HR). • Zamestnávatelia majú zákonnú povinnosť vykonávať pravidelné HR na pracovisku.

  9. Čo je hodnotenie rizík? • HR je proces posúdenia rizík na zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ktoré vyplývajú z nebezpečenstiev na pracovisku. Je to systematické preskúmanie všetkých aspektov práce, konkrétne: • čo by mohlo spôsobiť zranenie alebo ujmu • či je možné nebezpečenstvo odstrániť, a ak to nie je možné, • aké preventívne alebo ochranné opatrenia je potrebné prijať na reguláciu rizík. • HR je základom úspešného riadenia pracovného stresu.

  10. Hodnotenie rizík pre stres (1) • Bez ohľadu na to, kto vykonáva HR (samotný zamestnávateľ, zamestnanec určený zamestnávateľom alebo externý hodnotiteľ), je veľmi dôležité, aby sa pritom vypočuli názory zamestnancov a aby boli zapojení do tohto procesu. Zamestnanci: • poznajú svoje pracovisko • sú tí, ktorí budú musieť zaviesť zmeny pracovných podmienok alebo postupov • Len zo samotnej situácie nie je možné určiť mieru stresu, ktorú môže spôsobovať.

  11. Hodnotenie rizík pre stres (2) • Hodnotenie rizík pre stres zahŕňa rovnaké základné princípy a procesy, ako pre iné pracovné riziká. • Sú k dispozícii rozličné metódy. Pre väčšinu podnikov je však vhodný priamy postup, ktorý pozostáva z piatich krokov: • Určenie nebezpečenstiev a ohrozených osôb • Zhodnotenie rizík a určenie poradia ich dôležitosti • Stanovenie preventívnych opatrení • Prijatie opatrení • Monitorovanie a preskúmanie

  12. 1. krok: Určenie nebezpečenstiev a ohrozených osôb (1) Medzi faktory, na ktoré je potrebné si dávať pozor v súvislosti so stresom, patria: • prílišná pracovná záťaž alebo vystavenie sa fyzickým nebezpečenstvám • miera samostatnosti zamestnancov pri vykonávaní práce • či zamestnanci rozumejú svojim úlohám • vzťahy vrátane problémov, ako sú napr. obťažovanie a násilie • podpora od kolegov a vedenia a • aké školenia zamestnanci potrebujú na vykonávanie svojich úloh.

  13. 1. krok: Určenie nebezpečenstiev a ohrozených osôb (2) • Všetci sme zraniteľní, v závislosti od tlaku, pod ktorým sme v danom čase. • Nasledujúce faktory môžu pomôcť pri určení najohrozenejších jednotlivcov alebo skupín zamestnancov: • absencie, vysoká fluktuácia zamestnancov, agresívna komunikácia, nehody, psychosociálne problémy, zdravotné problémy, sťažnosti zamestnancov a pod. • Osobitnú pozornosť je potrebné venovať skupinám zamestnancov, ktorým hrozí zvýšené riziko, ako sú napr. zamestnanci s postihnutím, migrujúci zamestnanci, mladí a starší zamestnanci.

  14. 2. krok: Zhodnotenie rizík a určenie poradia ich dôležitosti • Vyhodnoťte riziká vyplývajúce zo zistených nebezpečenstiev, pričom zohľadnite: • mieru pravdepodobnosti spôsobenia ujmy príslušným nebezpečenstvom • pravdepodobný stupeň závažnosti ujmy • frekvenciu ohrozenia a počet zamestnancov vystavených riziku • Riziká zoraďte podľa poradia dôležitosti. • Použite tento zoznam na vypracovanie akčného plánu.

  15. 3. krok: Stanovenie preventívnych opatrení (1) • Predchádzanie následkom pracovného stresu je lepšie ako reakcia na ne, až keď sa vyskytnú. • Kľúč k prevencii pracovného stresu leží v organizácii a riadení práce. • Príklady účinných opatrení pri prevencii pracovného stresu: • dostatok času pre zamestnancov na vykonávanie úloh • jasný popis práce • odmeňovanie zamestnancov za dobrý výkon • umožnenie zamestnancom sťažovať sa a zodpovedný prístup k sťažnostiam • dostatok samostatnosti zamestnancov pri vykonávaní práce.

  16. 3. krok: Stanovenie preventívnych opatrení (2) Ďalšie príklady účinných opatrení pri prevencii pracovného stresu: • minimalizácia fyzických rizík • umožnenie zamestnancom podieľať sa na rozhodnutiach, ktoré ich ovplyvňujú • zosúladenie pracovnej záťaže a schopností a prostriedkov každého zamestnanca • rozvrhnutie úloh tak, aby boli stimulujúce • zreteľné určenie pracovných úloh a zodpovedností • poskytovanie príležitostí na sociálnu interakciu a • vyhýbanie sa nejednoznačnostiam v záležitostiach pracovnej istoty a kariérneho postupu.

  17. 4. krok: Prijatie opatrení • Prijmite preventívne a ochranné opatrenia. • Účinná realizácia zahŕňa vypracovanie plánu, ktorý určí: • kto zabezpečuje čo • kedy sa má úloha dokončiť • prostriedky vyhradené na realizáciu opatrení.

  18. 5. krok: Monitorovanie a preskúmanie • Je potrebné monitorovať účinnosť opatrení realizovaných na predchádzanie alebo zníženie pracovného stresu. • Hodnotenie je potrebné preskúmať: • v prípade rozsiahlych zmien v rozvrhnutí, organizácii a riadení práce • keď platné preventívne opatrenia nie sú dostatočné alebo už nie sú primerané • pravidelne, aby sa zabezpečila pretrvávajúca relevantnosť zistení HR.

  19. Záznam hodnotenia • Hodnotenie rizík sa musí zaznamenať. • Záznam sa môže použiť na: • poskytnutie informácií dotknutým osobám (zamestnanci, zástupcovia pre bezpečnosť práce, vedenie a pod.) • posúdenie, či sa zaviedli potrebné opatrenia • predloženie dôkazov nadriadeným orgánom • revidovanie opatrení v prípade zmeny okolností.

  20. Kde získať pomoc? • Množstvo informácií a usmernení sa nachádza na webovej stránke agentúry: • Webová sekcia o pracovnom strese vrátane publikácií a príkladov dobrej praxe z celej EÚ: http://osha.europa.eu/topics/stress • Webová sekcia o HR vrátane nástrojov a kontrolných zoznamov na HR: http://osha.europa.eu/topics/riskassessment • Informácie o pracovnom strese špecifické pre MSP: http://sme.osha.europa.eu/products/stress_at_work • Informácie o kampani o hodnotení rizík: http://hw.osha.europa.eu

  21. http://hw.osha.europa.eu Dobré pre teba. Dobré pre podnik Európska kampaň hodnotenie rizík

More Related