KOMPARAT VNA PedagogiKa

1. KOMPARAT�VNA PedagogiKa

2. Vznik a�v�vin porovn�vacej pedagogiky Pedagogika m� svoje korene u� v�starovekom Gr�cku. Xenof�n a�Herodot cestovali a�pozn�vali vzdel�vanie v�Perzii, Egypte, a�obohacovali tak aj Gr�cke. J.A. Komensk�, sa �ivo zauj�mal o��kolstvo vo v�etk�ch eur�pskych krajin�ch. Vo svojej Didaktike venuje nemal� pozornost nielen �kole ale aj ich usporiadaniu �k�l a�nacrtnutiu �kolsk�ho syst�mu, u� vo svojej dobe. Za otca porovn�vacej pedagogiky pova�ujeme franc�szky spisovatel Marc-Antoine Jullien de Paris. Analyzuje eur�pske vzdel�vacie syst�my, smery, v�znam a�s nadhladom�poukazuje na nedostatky. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 2

3. Victor Cousin 1792-1867 osobne analyzuje vtedaj�ie �kolstvo a�obohacuje o�sk�senosti toho zahranicn�ho a�prispieva k�formovaniu organiz�cie �kolstva. Komparat�vna pedagogika v�ak existuje len niekolko desatroc�. Zrod sa pripisuje Isaacovi Leonovi Kandelovi 1933 a jeho dielu Porovn�vacia pedagogika. K rozvoju discipl�ny prispel aj Medzin�rodn� �rad pre v�chovu 1925. Pri OSN vznik� aj �stav vzdel�vania pri UNESCO 1951 sa st�va centrom stykov pedag�gov r�znych kraj�n a�napom�ha v�mene sk�senosti, aj zvy�ovaniu kvality vzdel�vania. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 3

4. Pojem komparat�vna pedagogika Pojmom porovn�vacia pedagogika rozumieme popis �trukt�ry zahranicn�ch �kolsk�ch s�stav a�tento popis sa kladie ako paralela k��trukt�re na�ej �kolskej s�stavy. Predmetom je identifik�cia rozdielov medzi �kolsk�mi s�stavami. V�znam : transfer sk�senost� a inov�ci� medzi krajinami vyhlad�vanie progres�vnych inov�ci� integr�cia, globaliz�cia, zjednocovanie v pl�novan� a v�vine �kolsk�ch s�stav KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 4

5. V�skumn� met�dy porovn�vacej pedagogiky Pri porovn�van� sa kladie velk� d�raz na objekt�vnost, presnost, autenticitu, spr�vnost porovn�vania aj zov�eobecnovanie z�verov. Najcastej�ie pou��van� met�dy s�: �tatistick� - porovn�va kvantitat�vne �daje, spresnuje porovn�vanie, napom�ha vyhodnocovaniu ukazovatelov. Historick� � pomocou nej pozn�vane, vznik a�v�vin jednotliv�ch s�stav, trad�cie, charakteristick� crty . KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 5

6. Komparat�vna � tj. porovn�vacia , rozumne porovn�va predmety a�javy, ktorej v�sledkom je stanovenie zh�d a�odli�nost� medzi nimi. Pr�ve touto met�dou sa odhaluj� podstatn� crty jednotliv�ch sk�man�ch predmetov. Preto je t�to met�da najd�le�itej�ia. Experiment�lna � je vzhladom na mno�stvo javov a�variability pomocn� met�da porovn�vacej. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 6

7. V�voj �kolstva na Slovensku v�obdob� Rak�sko-uhorskej monarchie - Ot�zku �kolstva podporoval aj cis�rsky dvor M. Ter�zie a�Jozefa II. , ktor� ch�pali �kolstvo ako vec politick�, �t�tnu. Po pr�pravn�ch pr�cach na �kolsk�ch z�konoch, ktor� viedla dvorn� �tudijn� komisia na cele s�J�nom Ign�com Felbigerom /element�rne �kolstvo/. - Vydanie prv�ho �kolsk�ho z�kona Ratio educationis v�roku 1777. Tento z�kon rozdeluje ludov� a�latinsk� �koly. Ludov� �kolu del� do 4 skup�n. Latinsk� �koly del� do 3 stupnov. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 7

8. V roku 1788 bola nariaden� Jozefom II �kolopovinnost pre deti od 6 � 12 rokov Ot�zkami univerzitn�ho �t�dia sa z�kon Ratio educationis nezaoberal. Ten bol upraven� osobitnou reformou v�druhej polovici 18. Storocia. V�1868 bol v�Uhorsku vydan� �kolsk� z�kon, ktor� platil aj pre Slovensko, ktor� u� formuje s�stavu �kolstva. Medzn�kom bol aj vznik slovensk�ch gymn�zi� a to v Rev�cej 1862, Martine 1867 a Kl�tore pod Znievom 1869 KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 8

9. V�voj �kolstva na Slovensku v�rokoch 1918 � 1939 Tento nadv�zoval na Rak�sko-Uhorsk� �kolsk� z�kon, ktor� zjednotil �kolstvo v�Cech�ch aj na Slovensku v�nasledovnej s�stave �kolstva: detsk� opatrovne, ludov� �koly, me�tiacke �koly, gymn�zi�, ucitelsk� �stavy a odborn� �koly V oblasti V� vznik� Univerzita Komensk�ho 1919 v Bratislave namiesto Al�bet�nskej univerzity. Univerzita disponovala pr�vnickou, lek�rskou a filozofickou fakultou KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 9

10. �kolstvo v�obdob� Slovensk�ho �t�tu Je charakterizovan� vznikom samostatn�ho �kolstva Boli zaveden�: Didaktick� predpisy, osnovy, �kolsk�, klasifikacn�, rokovac� poriadok, a�sk��ky pri zavr�en� �t�dia. Ucebnice Reforma samo - vzdel�vania �iactva V�chova profesorsk�ho dorastu Styk s�rodicmi - rodicovsk� zdru�enia Vznik� prv� Vysok� �kola technick� 1938 v Ko�iciach. Nesk�r bola premiestnen� do Pre�ova, Martina a nakoniec do Bratislavy. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 10

11. �kolstvo na Slovensku po roku 1945 a� do s�casnosti Po r. 1945 vplyv centralizovanej moci a��tlm alternat�vneho �kolstva. Zriadenie pedagogick�ch fak�lt pre pr�pravu pedag�gov na v�etky typy �k�l. 1953 skr�tenie povinnej �kolskej doch�dzky z�9 na 8 rokov 1960 �kolsk� z�kon � Z�kon o�s�stave v�chovy a�vzdel�vania�, 2 univerzity: UK, UPJ� 1984 Dal�� rozvoj Ceskoslovenskej v�chovno-vzdel�vacej s�stavy ,1O rocn� P�D KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 11

12. S�castou s�stavy boli aj ludov� �koly umenia, jazykov� �koly, s�stava v�chovn�ho poradenstva a i. Po r. 1989 doch�dza k demokratizacn�m tendenci�m, c�m sa zmenili �lohy a poslanie �k�l. Vznikaj� cirkevn� a s�kromn� �koly, kde sa zrovnopr�vnila v�uka so syst�mom �t�tnych �k�l. Povinn� �kolsk� doch�dzka sa stanovila na 9 rokov. �trukt�ra �kolstva sa nezmenila, niektor� subjekty sa premenovali, ale funkcne zostali nezmenen� . Z�kony z roku 1990 zabezpecili slobodu vzdel�vania i auton�mne postavenie V� s ich akademick�mi pr�vami a slobodami. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 12

13. �KOLSK� SYST�M V SLOVENSKEJ REPUBLIKE KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 13 �kolstvo na Slovensku po roku 1989 prekon�va rad pokusov o�reformu. Aktivity a�projekty (Sokrates, Genesis, Mil�nium...) sa sna�ili prispiet k�skvalitneniu eduk�cie v�na�ich podmienkach Posledn� z�mery s� implementovan� v�z�kone 245/2008 Z.z. v�znen� neskor��ch predpisov ��kolsk� z�kon�, ktor� sa sna�� zjednotit eur�psky legislat�vny r�mec t�kaj�ci sa �kolstva. U� �trukt�rou vzdel�vania sa v�razne l�ime od viacer�ch eur�pskych �t�tov. Prv�m znakom je vymedzenie matersk�ch �k�l. V�z�padnej Eur�pe nie s� �kolami, s� viac-menej zariadeniami podobaj�ce sa na�im jasliam. Jasle pre deti nespadaj� do kompetencie ministerstva �kolstva a�nevztahuje sa na nich ani ��kolsk� z�kon�.

14. ISCED O �Matersk� �koly s� zaraden� do �trukt�ry �k�l, maj� vzdel�vac� program (�t�tny, �kolsk�). Podliehaj� kontrole �t�tnej �kolskej in�pekcie a�dotv�raj� komplexn� �trukt�ru vzdel�vania. Matersk� �koly � pre 3. - 6. rocn� deti, je mo�n� prihl�sit aj 2.rocn� deti, ktor� s� psychicky sp�sobil� nav�tevovat matersk� �kolu. D�le�it�m je najm� �pr�pravn� rocn�k� � 5. - 6. rocn� deti, ktor� zabezpecuje adapt�ciu pre vstup do z�kladnej �koly. Vytv�ra �iacke kompetencie ohladom discipl�ny, koncentr�cie � pozornosti, ale pln� aj funkciu odhalovania �pecifick�ch por�ch, ktor� s� prek�kou v�dal�ej eduk�cii KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 14

15. ISCED 1 � Z�kladn� �koly, z�kladn� umeleck� �koly ide o�1. stupen z�kladnej �koly definovan� rocn�kmi 1. � 5... z�merom je v�eobecn� pr�prava. �trukt�ra poznatkov je form�tovan� v�prospech teoretick�ch znalost� overiteln�ch v�praktickom �ivote. Sleduje telesn�, psychick�, ment�lny rozvoj jedinca. Posledn�m rocn�kom je ukoncen� z�kladn� vzdelanie. Z�kladn� umeleck� �koly neposkytuj� z�kladn� vzdelanie, ide o�doplnok pre talentovan� deti. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 15

16. ISCED 2 � Ni��ie stredn� vzdelanie (z�kladn� �koly, z�kladn� umeleck� �koly) ide najm� o�2. stupen 6. � 9. rocn�k. Toto vzdel�vanie zabezpecuje rad v�eobecn�ch i�odborn�ch poznatkov, smeruj�cich jedinca k�dal�iemu vzdel�vaniu. Vytv�ra v�chodiskov� poz�ciu pre uplatnenie jedinca v��ivote. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 16

17. ISCED 3 � Stredn� �kola (Z�kladn� umeleck� �kola 2. stupen) Patria tu gymn�zia, stredn� odborn� �koly a�konzervat�ri�. �cinnostou z�kona boli zru�en� 6. rocn� gymn�zi� a�stredn� odborn� ucili�tia. Poskytovatelom ucebn�ch i��t�dijn�ch odborov s� stredn� odborn� �koly. Zachovan� zostali 8. rocn� a�4. rocn� gymn�zia a�biligv�lne 5. rocn� gymn�zia. Konzervat�ri� a��koly ��itkov�ho v�tvarn�ctva vzdel�vaj� dvoj�rovnovo 1. � 4. rocn�k � ISCED 3 (po maturitu) a�5. � 6. rocn�k � ISCED 5B, kde prizn�vaj� titul �DIS� resp. �DIS. art� (diplomovan� �pecialista, resp. diplomovan� �pecialista umenia). KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 17

18. ISCED 4 � nadstavbov�, pomaturitn�, klasifikacn� �t�di� spravidla sa realizuje na strednej �kole. Ide o�doplnenie odborn�ch sp�sobilost� a�konc� sa maturitnou sk��kou (odbornou castou), alebo komplexnou pomaturitnou sk��kou. ISCED 5 � Vysok� �kola je to ka�d� dosiahnut� vzdelanie na p�de vysokej �koly. Ide o�tituly Bc., Ing., Mgr., ale aj PaedDr., PhDr., RNDr., MUDr., MVDr., JUDr., ThDr., PharmDr. V�nimku tvoria konzervat�ri�, �UV a��pecifick� stredn� �koly, ktor� prizn�vaj� titul Dis. resp. Dis. art. Patr� tu aj prv� a�druh� atest�cia (1. a�2. kvalifikacn� sk��ka). KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 18

19. ISCED 6 � Vysok� �kola (univerzita) Uveden� stupen realizuje iba vysok� �kola, ktor� m� priznan� komplexn� akredit�ciu ide o�tituly PhD., CSc., Art.D., doc., prof., Dr.Sc. Predstavuj� vedeck� sp�sobilost. Vzdel�vac� syst�m na Slovensku pozn� � 10 rocn� povinn� �kolsk� doch�dzku. Je zabezpecen� trestno-pr�vnou zodpovednostou. Pre deti, ktor� dosiahli fyzick� vek 6 rokov, ale nedosahuj� pedagogicko-psychologick� sp�sobilost je zriaden� nult� rocn�k vzdel�vania. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 19

20. Legislat�va umo�nuje aj individu�lne vzdel�vanie v�dom�com prostred�. Jeho v�stupom je absolvovanie � vykonanie komision�lnej sk��ky v�podmienkach pr�slu�nej z�kladnej �koly. �kolsk� syst�m dotv�raj� ��kolsk� zariadenia�: �kolsk� klub det� �kolsk� stredisko z�ujmovej cinnosti Centrum voln�ho casu �kolsk� intern�t Stredisko odbornej praxe KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 20

21. ��peci�lne v�chovn� zariadenia� Diagnostick� centrum Reedukacn� centrum Liecebno-v�chovn� sanat�rium �zariadenia v�chovn�ho poradenstva a�prevencie� Pedagogicko-psychologick� poradenstvo Psychologick� poradenstvo ��kolsk� �celov� zariadenia� �kola v�pr�rode Zariadenia �kolsk�ho stravovania Stredisko slu�ieb �kole KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 21

22. �kolsk� vzdel�vac� syst�m zabezpecuje aj dal�ie vzdel�vanie ucitelov. Stalo sa tak �cinnostou z�kona �o pedagogick�ch a�odborn�ch zamestnancov� 317/2009 Z.z. v�znen� neskor��ch predpisov. Ide o�kontinu�lne vzdel�vanie, ktor� vykon�vaj� vysok� �koly, metodicko-pedagogick� centrum a�in�tit�cie, ktor�ch predmetom cinnosti je vzdel�vanie. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 22

23. Kontinu�lne vzdel�vanie ucitelov sa realizuje dan�mi formami: Adaptacn� vzdel�vanie Aktualizacn� vzdel�vanie Inovacn� vzdel�vanie �pecializacn� vzdel�vanie Funkcn� vzdel�vanie Kvalifikacn� vzdel�vanie Slovensk� vzdel�vac� syst�m pre�iel v�raznou evol�ciou, ktor� s�ce nepriniesla zjednodu�enie, ale umo�nila flexibilne realizovat vzdel�vanie v�intenci�ch eur�pskych �tandardov KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 23

24. Prehlad vybran�ch �kolsk�ch syst�mov Velk� Brit�nia Vo Velkej Brit�nii neexistuje jedin� jednotn� �kolsk� syst�m. Vyvinuli sa 3 nez�visl� v�chovnovzdel�vacie s�stavy: Anglicko + Wales, �k�tsko, �rsko. Charakteristick�m rysom �kolstva vo Velkej Brit�nii je �du�lny syst�m�. Jeho princ�p spoc�va v�tom, �e vedla seba existuj� �t�tne �koly a��koly cirkevn�. Rokom 1918 sa uz�konila povinn� �kolsk� doch�dzka od 5 do 14 rokov. V�uka na z�kladn�ch �kol�ch je od roku 1918 bezplatn�. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 24

25. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 25

26. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 26

27. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 27

28. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 28

29. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 29

30. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 30

31. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 31

32. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 32

33. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 33

34. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 34

35. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 35

36. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 36

37. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 37

38. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 38

39. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 39

40. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 40

41. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 41

42. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 42

43. KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 43

44. Dakujem za pozornost PaedDr. Lubom�r Verbovanec, PhD KOMPARAT�VNA PEDAGOGIKA 44