Postavenie monitoringu pôd v životnom prostredí SR

1. ČIASTKOVÝ MONITOROVACÍ SYSTÉM – PÔDA AKO ZDROJ AKTUÁLNYCH INFORMÁCIÍ PRE ENVIRONMENTÁLNE HODNOTENIE PÔDY A KRAJINY V SR A EU Jozef Kobza, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava, Regionálne pracovisko Banská Bystrica (kobza.vupop@bystrica.sk)

2. Postavenie monitoringu pôd v životnom prostredí SR • je realizovaný ako čiastkový monitorovací systém - pôda (ČMS - P) • pod koordináciou MŽP SR (10 ČMS) • a finančným zabezpečením MP SR od roku 1992 • akceptuje ekologický prístup pri rozmiestnení monitorovacích lokalít • zahŕňa produkčné i mimoprodukčné funkcie pôdy • v spojitosti s ostatnými ČMS poskytuje obraz o aktuálnom stave a vývoji pôd a krajiny

3. Ciele monitoringu pôd • poznanie najaktuálnejšieho stavu našich pôd (poľnohospodárskych, lesných i pôd nad hornou hranicou lesa) v pôdnom profile • sledovanie vývoja tých vlastností, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska konkrétnych ohrození v súlade s návrhom EK • v kontexte s návrhom EK ide o systematické sledovanie pôdnych premenných vo vzťahu k ich zmenám v kvalite ako aj ochrane a využívania pôdy a pre zabezpečenie environmentálnej kontroly

4. Štruktúra monitoringu pôd • monitoring v základnej sieti monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa (VÚPOP Bratislava na 318 lokalitách) • monitoring v základnej sieti monitorovacích lokalít na lesných pôdach (LVÚ Zvolen na 112 lokalitách) • plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd (ÚKSUP Bratislava)

5. Sieť monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach

6. Sieť monitorovacích lokalít na lesných pôdach

7. Súčasný stav a vývoj poľnohospodárskych pôd a spôsob ich ochrany a využívania na základe doterajších výsledkov monitoringu pôd SR podľa konkrétnych ohrození

8. Acidifikácia pôd Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Voliť štruktúru osevu s plodinami, ktoré dobre znášajú kyslejšiu pôdnu reakciu, neprehlbovať ornicu kyslých pôd, udržiavacie vápnenie Výmera kyslých pôd klesá od r. 1975 súčasne s poklesom kyslých atmosférických polutantov SO2 a NOx. Znepokojivý je trend vo vývoji slabo kyslých pôd, ktorý má od roku 1995 stúpajúcu tendenciu a v roku 2000 dosiahol 31,5 %, čo je najvyššia hodnota od roku 1970

9. Alkalizácia a salinizácia pôd Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Výmera takto ohrozených pôd je asi 2500 ha Vývojový trend zatiaľ bez výraznejších zmien Špeciálny spôsob ochrany si vyžadujú pôdy najmä pod vplyvom tzv. sekundárnej alkalizácie v okolí vápeniek, magnezitiek a alkalických odpadov formou projekčnej prípravy

10. Obsah makro- a mikroelementov Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Obsah prístupných živín P a K sa pohybuje v rozpätí nízkej, strednej, ale aj vysokej zásobenosti, obsah prístupného Mg je prevažne dobrý až vysoký. Obsah mikroelementov (Cu, Zn, Mn, Fe) sa pohybuje prevažne v oblasti strednej zásobenosti. Bol zistený úbytok prístupných živín (P a K) najmä na orných pôdach o 10 – 30 % Hnojenie v ekologickom ponímaní musí vychádzať z maximálnej recyklácie živín v rámci poľnohospodárskeho podniku pri zabezpečovaní vyrovnanej bilancie org. hmoty a živín v pôde. Pri vysokom až veľmi vysokom obsahu prístupných živín zamedziť ich ďalšiemu prísunu (vyvarovať sa tzv. luxusnému, neefektívnemu a neekologickému hnojeniu)

11. Kontaminácia pôd Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Vývojový trend zatiaľ bez výraznejších zmien (opticky v smere mierneho poklesu), čo však znamená, že pôdy ktoré boli už v minulosti kontaminované (cca 25 000 ha) si tento nepriaznivý stav udržujú aj v súčasnosti Obmedzenie transportu znečisťujúcich látok do pestovaných rastlín, a tým aj do potravového reťazca (vápnenie kyslých pôd, prísun kvalitných organických hnojív a organicko-minerálnych sorbentov). Do úvahy tiež prichádzajú osobitné sústavy obhospodarovania. Pri silnom znečistení problém ozdravenia a ochrany pôd riešiť formou projekčnej prípravy

12. Pôdna organická hmota (POH) Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Zbytočne nerozširovať plochy orných pôd (najmä v horských a podhorských oblastiach), do osevných postupov zaraďovať plodiny, ktoré zanechávajú po sebe veľa org. pozberových zvyškov, pravidelný prísun kvalitných org. hnojív Bol zistený mierny úbytok POH na orných pôdach i keď na začiatku nového milénia (najmä na kambizemiach) zisťujeme jej opätovný nárast čím bol dosiahnutý stav zistený na začiatku monitorovania. V kvalitatívnych parametroch neboli zatiaľ zistené štatisticky preukazné zmeny

13. Kompakcia pôd Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania V SR je zhutnených asi 700 000 ha poľnohospodárskych pôd. Bol zistený trend zhoršovania fyzikálnych vlastností a kompakcie pôd najmä na intenzívne obhospodarovaných orných pôdach (černozeme, hnedozeme) Spočíva v dôslednom plnení technických, organizačných a agrotechnických opatrení

14. Erózia pôd Súčasný stav a vývoj Spôsob ochrany a využívania Podľa najnovšieho priblíženia ohrozenie aktuálnou vodnou eróziou sa dotýka 22,2 % poľnohospodárskych pôd (540 514 ha), t.j. v kategórii strednej 7,4 % (180 171 ha), v kategórii vysokej 7,5 % (182 606 ha), v kategórii veľmi vysokej 1,5 % (36 522 ha) a v kategórii extrémnej 5,8 % (141 215 ha). Erózno-akumulačné procesy s väčšou alebo menšou intenzitou neustále prebiehajú Spočíva v protieróznej agrotechnike, osevných postupoch, ako aj v protieróznom usporiadaní pôdneho fondu

15. Empirický model USLE Model USLE (Wischmeier, Smith, 1978) je vhodný nástroj pre stanovenie potenciálnej a aktuálnejohrozenosti pôdy procesmi vodnej erózie v podmienkach konkrétnej lokality Obrázky sú výsledkom prekrytia leteckej snímky a digitálnych vrstiev jednotlivých eróznych faktorov: erozivita dažďa, erodibilita pôdy, vplyv reliéfu, vegetačný kryt

16. Potenciálne ohrozenie poľnohospodárskych pôd SR vodnou eróziou 47,7% poľnohospodárskej pôdy je potenciálne ovplyvnené vodnou eróziou (rôznej intenzity). Výmera kategórie extrémnej erózie(23,6%) predstavuje pomerne vysoké číslo, ale pri tvorbe mapy nebolo uvažované s faktorom ochranného krytu vegetácie, ktorá má v niektorých prípadoch výrazný protierózny účinok (najmä trvalé trávne porasty v horských a podhorských oblastiach).

17. Potenciálne ohrozenie poľnohospodárskych pôd SR veternou eróziou 6,2 % poľnohospodárskych pôd (z celkovej výmery) je potenciálne ohrozených veternou eróziou. Jedná sa predovšetkým o ľahké pôdy, ktoré najmä v období keď sú bez vegetačného krytu (v prípade ornej pôdy) sú veľmi náchylné na veternú eróziu

18. Ukážka bonitačnej mapy (účelový výrez), s výskytom pôdnej monitor. lokality

20. ODPORÚČANÁ LITERATÚRA V súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy predmetom celospoločenského záujmu je ochrana vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy v takom rozsahu, aby sa zachovala jej biologická rozmanitosť. Monitorovanie priebehu zmien vlastností poľnohospodárskej pôdy, rozhodujúcich z hľadiska jej ekologických funkcií má významné postavenie. Získané poznatky využíva Pôdna služba pre návrh preventívnych a regulačných opatrení.

21. A nation that destroys its soils destroys itself (Franklin D. Roosevelt, 1937) Ďakujem za pozornosť