410 likes | 907 Views
Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou. Prednášajúci: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD. ► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým predmetom. ► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou. . Sylabus predmetu (tézy na skúšku).
E N D
Metódy sociálnej práce so skupinou a komunitou Prednášajúci: Doc. PhDr. Tibor Loran, PhD.
► Predmet Metódy SP so skupinou a komunitou je 6 kreditovým štátnicovým predmetom. ► Získanie 6 kreditov je determinované vykonaním skúšky a to ústnou formou.
Sylabus predmetu (tézy na skúšku) 1.Terminologické vymedzenie vybraných poj- mov 2.Metodika sociálnej práce 2.1 Pojem metodika, metóda 2.2 Základné metódy sociálnej práce 2.2.1Metódy SP so skupinou 2.2.2Metódy SP s komunitou
Odporúčaná literatúra pre samoštúdium TOKÁROVÁ, A. a kol. 2003. Sociálna práca. Prešov: PU:FF, 2003, 572 s. ISBN 80-968367-5- 7. SLOVÁK, P., VEREŠ, M. 2007. Metódy sociálnej práce II. Bratislava: VŠZ a SP sv. Alžbety, 2007, 120 s. ISBN 969449-0-8. BALOGOVÁ, B., GERKA, M., ALEŠ, P. 2002. Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a chari- tatívnu službu. Prešov: PU, 2002, 75 s.
1.Terminologické vymedzenie vybraných pojmov Sociálna práca – je spoločenskou vednou dis- ciplínou a oblasťou praktických činností, kto- rých cieľom je: • odhaľovanie, • vysvetľovanie, • zmierňovanie a riešenie sociálnych problé- mov jednotlivcov, skupín a komunít.
Exklúzia – chápeme ňou stav, ktorý sa explicit- ne prejavuje v tom, že určitá časť jednotlivcov, skupín až komunít sú proti svojej vôli prinútení existovať mimo hlavného spoločenského prú- du a existenčne žiť v segregovanej podobe v extravilánových častiach obcí a miest bez civi- lizačnej infraštruktúry a prístupu k štandard- ným službám. Dôsledkom existencie v exklúzii je chudoba, bieda, pologramotnosť, analfabe- tizmus, marginalizácia...
Marginalizácia – je stav sociálno – ekonomickej degradovanosti klienta. Degradácia – pokles, úpadok, znehodnotenie. Chudoba – označuje osoby, skupiny osôb, kto- rých materiálne, kultúrne a sociálne zdroje sú natoľko obmedzené, že ich vylučujú z minimál- ne akceptovaného spôsobu života. Dôležitým korelátorom chudoby je práve to, ako možnos- ti na trhu práce u klienta ovplyvňujú jeho legi-
tímne zdroje príjmov, najvyššiu mieru jeho ekonomickej samostatnosti a sebarealizáciu. Bieda – je stavom životnej existencie pod hranicou uznanej chudoby.
Inklúzia – proces, prostredníctvom ktorého má- me zabezpečovať, aby tí, ktorí sa už ocitli v chudobe, biede, exklúzii a marginalizácii, im boli ponúknuté príležitosti na inklúziu do žiadu- cich štruktúr spoločnosti. V kontexte s tým im umožniť získať nevyhnutné zdroje na to, aby mohli plne participovať na ekonomickom, sociálnom a kultúrnom živote obce, mesta, VÚC, spoločnosti.
2.Metodika sociálnej práce2.1 Pojem metodika, metóda ► Pod pojmom metodika v najširšom zmysle slova chápeme náuku o metódach sociálnej práce, súhrn pracovných postupov a pracov- ných spôsobov. To znamená, že teoretické poznatky SP ako vedného odboru sa aplikujú do sociálnej praxe aj prostredníctvom metód SP s jednotlivcom, skupinou a komunitou. Po- tom v najširšom zmysle slova pojem metóda definujeme ako verifikovaný sled postupných
krokov, prostredníctvom ktorých sa sociálny klient pod facilitátorským vedením príslušného sociálneho pracovníka usiluje o dosiahnutie spoločne intencionálne stanoveného cieľa v procesnom riešení konkrétneho problému jednotlivca, skupiny, komunity (klienta). V už- šom zmysle slova ide o postup ako analyzo- vať a riešiť sociálny problém klienta.
2.2 Základné metódy sociálnej práce Teoretické poznatky SP sa aplikujú do praxe prostredníctvom metód SP. V rámci aplikácie je dôležité poznanie znakov SP, ktorými sú: ● funkcie a ciele (mali by byť v koherencii s funkciami spoločnosti), ● motivácia klientov ku zmene (prevláda nad direktívou, či represiou), ● k transformácii nedôjde za krátky čas.
Poznanie týchto troch znakov vedie k to- mu, aby sme vždy, smerom k objektu nášho pôsobenia, volili tie najvhodnejšie metódy SP. A tie volíme na základe zhromaždených údajov o celom probléme klienta. Potom za aktívnej participácie klienta navrhujeme plán riešenia jeho problému, resp. možné alternatívy inter- vencií SP a klienta. Z toho vyplýva niekoľko etáp SP s klientom. Ide o tieto:
Etapa prvého kontaktu s klientom – oboz- námenie sa s klientom, vypočutie si kliento- vej identifikácie podstaty jeho problému, vyt- vorenie administratívneho spisu SP s klientom. 2. Etapa sociálnej diagnostiky a navrhovania alternatív riešenia problému a použitia mož- ných intervencií. 3. Etapa sociálnej intervencie – priamy zásah SP do riešenia podstaty problému klienta za je- ho aktívnej participácie.
4. Etapa záverečná – doplňovanie získaných poznatkov do dokumentácie, uvažovanie o ďalších možných intervenciách v prospech klienta. Všetky štyri etapy vyjadrujú, na akej úrovni pracujeme s klientom. Ak pracujeme s jedným klientom, tak túto SP označujeme ako mikro- úrovňová sociálna práca. Ak pracujeme so
skupinou, tak túto SP označujeme ako prácu vykonávanú na mezoúrovni a ak pracujeme s komunitou, tak túto označujeme ako sociálnu prácu vykonávanú na makroúrovni. Všetky tri úrovne práce s klientom sú difúzne a môžu byť realizované súčasne.
Dnes v sociálnej práci používame metódy, ktoré z hľadiska ich vnútorných charakteris- tík môžeme na základe určitých kritérií rozdeliť do skupín: ► Na základe kritéria, a to časového hľadiska, delíme metódy SP na klasické metodické pos- tupy a modernémetodické postupy.
Medzi klasické metódy SP zaraďujeme: ● sociálna práca s jednotlivcom, ● sociálna práca so skupinou, ● sociálna práca s komunitou. Medzi moderné metódy SP zaraďujeme: ● sociálny manažment, ● sociálne projektovanie, ● sociálne plánovanie.
► Na základe kritéria, a to demografického hľa- diska, delíme metódy SP podľa veku, pohlavia, príslušnosti k etniku. Podľa veku môžeme ho- voriť o SP s deťmi, SP s mládežou, SP s dospe- lou populáciou...Podľa pohlavia môžeme hovo- riť o SP so ženami a o SP s mužmi. Na základe príslušnosti k etniku ide o SP s etnickými sku- nami, ako napr. s Rómami, Maďarmi, atď.
► Na základe kritéria, a to statusové hľadisko klienta v spoločnosti, môžeme hovoriť o me- tódach SP: ● SP so zamestnanými, ● SP s bezdomovcami, ● SP s migrantmi, ● SP s etnickými minoritami, ● SP s exkludovanými osobami, atď.
► Na základe kritéria, a to miesta výkonu rea- lizácie praktickej sociálnej práce, hovoríme o metodických postupoch, ktoré ovplyvňujú náš spôsob práce s klientom, jej organizáciu a sprevádzajúce aktivity. K základným skupinám metodických postupov patrí: terénna sociálna práca, sociálna inštitucionálna práca, komunit- ná sociálna práca, ambulantná SP.
► Na základe kritéria, ktorým je príjmové hľa- disko soc. pracovníka, hovoríme o SP ako o profesionálnej, alebo dobrovoľnej. Kritérium je tu teda to, či soc. pracovník za výkon SP poberá mzdu, alebo ju vykonáva bez mzdového ohodnotenia. ► Na základe kritéria, a to druhu činnosti hovoríme o SP, ktorú ovplyvňujú najmä naše konkrétne činnostné aktivity. Patria sem napr.:
sociálne služby, sociálne poradenstvo, sociál- na prevencia, sociálno - právna ochrana, peni- tenciárna a postpenitenciárna starostlivosť, supervízia, dávky, poistenie, negociácia, me- diácia, náhradná rodinná starostlivosť, atď.
2.2.1 Metódy SP so skupinou ► Je nepochybné, že každý človek sa v priebe- hu svojho života stáva členom rôznych skupín. Človek je najskôr len členom rodiny, neskôr sa stáva členom iných skupín – rovesníckych, školských, záujmových, pracovných, atď. To znamená, že v priebehu svojho života zvyčajne človek patrí k viacerým skupinám súčasne. Existovať v skupine znamená pre človeka na- pĺňať potrebu prijímania, vzájomnosti, tole- rancie, rešpektovania. Vo všeobecnosti za skupinu považujeme súhrn 2 a viac osôb, kto-
ré majú spoločné ciele, normy, záujmy a sú v určitom ohľade vo svojich rolách, úlohách, činnostiach od seba zázávislé. ► SP so skupinou zaraďujeme medzi klasické metódy SP. Jej cieľom je úspešná socializácia alebo integrácia skupiny, ktorá potrebuje dosiahnutie prijateľného vzťahu medzi sociál- nym prostredím a neadaptovanými osobami. Teda ide o snahu vytvoriť priaznivé sociálne podmienky pre životnú existenciu človeka v
konkrétnom prostredí. Takto jednotlivcovi, prostredníctvom skupinových aktivít, zabezpe- čujeme istotu, podporu, pomoc, uznanie. ► Vzhľadom na uvedený cieľ SP so skupinou, metódu SP so skupinou môžeme teda pova- žovať ako spôsob rozvoja osobnosti, pri ktorej skupina predstavuje jej hlavný nástroj.
► SP so skupinou bola oficiálne zaradená medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na Národnej konferencii sociálnej práce, ktorá zároveň pre metódu SP so skupinou stanovila nasledovné subciele SP: • Pomáhať členom skupiny tak, aby sa nauči- li aktívne sa zúčastňovať na živote skupiny. Prostredníctvom toho rozvíjali vlastné chá- panie problémovej situácie a posilňovali svoju
občiansku zodpovednosť tak, aby sa začali zaujímať o sociálne dianie v spoločnosti. • Prostredníctvom rozvoja skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednotli- vých členov a k obohateniu ich života. • Zabraňovať sociálnej dysfunkcii (narušeniu, odchylnosti) u členov skupiny. • Poskytovať pomoc a oporu jednotlivcom, ktorí žijú v dysfunkčných sociálnych vzťahoch,
alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svo- ju sociálnu situáciu (exklúziu, chudobu, biedu, dlhodobú nezamestnanosť, atď.). ► Napriek tomu, že skupina tvorí celok, soc. pracovník by nemal zabúdať na individuálne prejavy a potreby jej jednotlivých členov. ► Rovnako ako v prípade práce s jednotliv- com, tak aj v prípade práce so skupinou hovo- ríme o 4 etapách práce s ňou:
1.Etapa kreovania skupiny – v tejto etape spra- covávame primárne informácie o jednotlivých členoch skupiny a vyberáme najvhodnejšie metódy práce s ňou. Zároveň zisťujeme sa- motný princíp vzťahov medzi členmi a moti- váciu u nich pre zotrvanie v skupine. 2.Etapa formovania skupiny – dochádza k voľ- be vodcu skupiny, k tlaku na očakávané sprá- vanie a následné hierarchické usporiadanie
pomerov v skupine. V závere tejto etapy už jed- notlivci môžu pociťovať podporu na základe interpersonálneho pôsobenia. Zároveň sa vyt- vára vlastná skupinová identita, ktorá však môže prerásť k výraznému presadzovaniu in- dividuálnych záujmov. 3.Etapa vnútornej diferenciácie a konfliktov – prejavuje sa vyhranenými konfliktnými situá- ciami potrebnými na vyčistenie atmosféry v
skupine. Po upokojení často nastáva zlep- šenie fungovania skupiny a k dosahovaniu jej cieľov. 4.Etapa ukončenia práce so skupinou – v tejto etape zhodnotíme celkovú prácu, rekapitulu- jeme vytýčené ciele a ich napĺňanie a splnenie.
Funkcie sociálneho pracovníka v skupine Sociálny pracovník vykonáva vo svojej odbor- nej činnosti v skupine množstvo funkcií, ktoré sa vzájomne prelínajú. Najčastejšie ide o tieto funkcie v skupine: • Poskytovateľ služieb alebo opatrovateľ – pomáha klientom skupiny v ich dennom živote tam, kde vzhľadom na postihnutie, chorobu alebo inej neschopnosti sami nezvládajú vyko- návať dôležité činnosti.
B) Sprostredkovateľ služieb – pomáha klien- tom získať kontakt s potrebnými zariadeniami, prípadne inými zdrojmi odbornej pomoci. C) Učiteľ sociálnej adaptácie – napomáha klientom modifikovať ich správanie tak, aby mohli účinnejšie riešiť svoje problémy. D) Poradca alebo terapeut – pomáha klientom získať náhľad na ich postoje, pocity a spôsoby
jednania, so zámerom napomôcť ich osob- nostnému rastu alebo adaptabilnejšiemu jed- naniu (chápe sa ako psychosociálna diagnos- tika a poradenstvo soc. pracov. v skupine). E)Prípadový manažér – soc. pracov. sa usiluje o zabezpečenie, koordináciu, vhodný výber a súvislé poskytovanie kontinuálnych služieb, najmä u klientely s väčším množstvom sociál- nych a zdravotných potrieb (prípadová diag-
nostika, plánovanie služieb alebo terapie, nad- väzovanie väzieb s iným poskytovateľom soc. služieb, pravidelné sledovanie poskytovaných služieb a obhajovanie záujmov klienta). F)Manažér pracovnej náplne – plánuje načaso- vanie a dávkovanie intervencie, sleduje kvalitu poskytovaných služieb a priebežne spracúva informácie.
G)Personálny manažér – ide o zabezpečovanie výcviku a výuky, samoštúdia, konzultácií a riadenie ďalších pracovníkov skupiny. ► Častou formou skupinovej SP je napr. sku- pinová terapia (s využitím psychoterapeutic- kých techník), socioterapia, svojpomocné sku- piny, linka dôvery, atď. Psychoterapiou chá- peme liečbu psychologickými prostriedkami,
ako liečebný postup, v ktorom sa odstraňujú poruchy a obnovuje sa stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody. Socioterapiou chápeme odstraňovanie narušenej rovnováhy medzi prostredím a jedincom. Teda ide činnosť soc. pracovníka zameranú na obnovovanie, zlepšenie a ozdravenie určitého sociálneho stavu. Základnou zložkou psychoterapie je skupinový rozhovor (diskusné skupinové se- denie).
2.2.3 Metódy SP s komunitou ► Komunita – spoločenstvo, je sociálny útvar charakterizovaný vonkajšími a vnútornými znakmi na dvoch úrovniach: 1.väzby medzi členmi v komunite, 2.väzby medzi členmi v širšom prostredí. Čiže ide o sociálnu štruktúru, ktorá je funkčne integ- rovaná do širšej spoločnosti, má vlastný spô- sob života, kultúru a tradície (existujú aj komu- nity, ktoré nie sú funkčne inkluzované).
►SP s komunitou chápeme ako metódu SP, ktorá pomáha ľuďom žijúcim na určitom územ- nom celku pri riešení konkrétnych životných situácií. ► Strategickým cieľom SP s komunitou je vyt- vorenie siete vzájomnej pomoci, zapojenie dobrovoľníkov a posilnenie susedskej pomoci. ► Práca s komunitou je zároveň aj práca so skupinami a jednotlivcami, ktorí danú komuni-
tu tvoria. Preto sociálny pracovník využíva aj metódu individuálnej a skupinovej práce. ►Potreba sociálnej práce s komunitou vzniká v prípadoch patologickej poruchy v spoločnos- ti (sociálna diskriminácia konkrétnej komunity, znevýhodnenie komunity, vznik a návrat sociálnopatologických javov, atď.) a v prípade spoločensky žiaduceho ovplyvňovania kultúr- nej, politickej, hygienickej úrovne komunity.