Neoklasický model dokonalej konkurencie a jeho relevancia pre protimonopolnu politiku

1. Neoklasický model dokonalej konkurencie a jeho relevancia preprotimonopolnu politiku Juraj Karpiš www.INESS.sk karpis@iness.sk

2. Obsah • Neoklasický model dokonalej konkurencie • Jeho nedostatky • Protimonopolná politika – snaha o napasovanie hranatej reality do okrúhleho otvoru dokonalej konkurencie • Príklady

3. Model dokonalej konkurencie Dokonalá konkurencia je ideálny Pareto-optimálny stav na trhu, pri ktorom sa maximalizujú úžitky všetkých spotrebiteľov pri minimalizácii ekonomických nákladov.

4. V krátkodobom horizonte môže firma v dokonalej konkurencii dosiahnuť zisk

6. Podmienky dokonalej konkurencie • veľké množstvo nezávislých subjektov • homogénne produkty • žiadny subjekt nemôže mať možnosť ovplyvniť svojím konaním cenu produktu • stav dokonalej a symetrickej informovanosti, všetci disponujú všetkými relevantnými informáciami • neexistujú bariéry vstupu na trh

7. Nedokonalosti trhu • monopol • duopol • oligopol • monospon • kartel • predátorské ceny • diskriminačné ceny

8. Monopol • subjekt s dominantným postavením na trhu • môže nastaviť cenu vyššie – monopolná cena – nižšia než „optimálna“ vyprodukovaná kvantita • vďaka obmedzeným informáciám • existencii bariér vstupu do odvetvia • úsporám z rozsahu • inovatívnosti • efektívnosti • existencii unikátneho produktu

10. Kritika modelu DK Nerealistické predpoklady • nepôsobí nekonečne veľa subjektov • činnosť subjektov nie je nezávislá, často je priamo koordinovaná (obchodné združenia, komory)

11. produkty nie sú homogénne a dokonalo zameniteľné – hodnotenie produktu je čisto subjektívne – práve diferenciácia produktov je podstatou konkurencie • subjekty ovplyvňujú svojím správaním cenu a kupujúci nedopytujú pri jednej cene nekonečné množstvo produktov

12. zisk nie je nedokonalosťou trhu ale základnou podmienkou vzniku konkurencie – čiže trhu ako takého • dokonalá informovanosť všetkých subjektov je nemožná, neustále sa menia externé podmienky ale aj vnímanie subjektov vzhľadom na učenie sa – experimenty Vernon Smith – informovanosť nie je nutnou podmienkou na dosiahnutie ekvilibria

13. Konkurencia nie je daný stav, ale dynamický proces vyvolaný práve snahou podnikateľov o dosiahnutie zisku znižovaním nákladov a poskytovaním vyššieho úžitku spotrebiteľom. Trh nie je v rovnováhe ale túto rovnováhu neustále hľadá a to sa neustále mení. Dostatočnou podmienkou existencie zdravej konkurencie je absencia štátnych bariér vstupu do odvetvia.

14. Protimonopolná politika • snaží sa dosiahnuť nemožný ideál • vysoko arbitrárna • využívaná hlavne na obmedzovanie nie podporu konkurencie • znižuje blahobyt • znížite ceny - predátor, zvýšite – monopol, nastavíte ich rovnako ako ostatní – cenová dohoda => ??? • dostatočná podmienka konkurencie je odstránenie štátnych bariér vstupu do odvetvia

15. optimálny počet producentov nie je vopred známy a je závislý od charakteristiky trhu (elektrárne vs. kaderníci) – objaví ho až stred D a S • ak sa nejedná o štátny monopol - nie je dominantné postavenie spoločnosti ničím garantované – je to výsledok hlasovania spotrebiteľov • problematický výber relevantného produktu a trhu –aj dva druhovo rovnaké produkty od rôznych výrobcov totiž môžu v subjektívnom hodnotení spotrebiteľa predstavovať dva rozličné trhy vďaka substitúcii môžu konkurovať dva rozličné produkty (napr. autobusová a železničná doprava). • PM politika je empiricky neefektívna – dobre popísané najznámejšie prípady ako Standard Oil (výrobky z ropy), Alcoa (hliník) alebo Paramount (spájanie producentov a distributérov filmov) neprinieslo nižšie ceny pre spotrebiteľa

16. Slovnaft Konanie voči spoločnosti Slovnaft MF SR + Protimonopolným úradom SR ohodnotilo postavenie rafinérie Slovnaft na slovenskom trhu PHM ako dominantné, pričom podľa štátnych orgánov spoločnosť toto postavenie zneužívala. Cenová kontrola MF SR v decembri 2004 odhalila prekročenie oprávnených nákladov a primeraného zisku - pokuta vo výške 1,3 mld. Sk. Relevantný trh geografické hranice (Slovensko) napriek tomu, že spoločnosť 80% svojej produkcie exportuje do stredoeurópskeho regiónu. Dominantné postavenie Od určenia relevantného trhu vo veľkej miere závisí podiel na trhu, ktorý spoločnosť obsluhuje, a preto aj výsledok skúmania, či má spoločnosť dominantné postavenie alebo nie. Spoločnosť Slovnaft obsluhuje na Slovensku dominantnú časť trhu PHM a to aj napriek 60km vzdialenej OMV a Poľským a Českým rafinériam -Slovnaft má teda dominantné postavenie aj napriek relatívne vysokej koncentrácii rafinérií v najbližšom okolí.

17. Bariéry vstupu Podľa orgánov-neexistencia skladovacích priestorov u konkurenčných rafinérií v kombinácií s cenovou politikou Slovnaftu. To, že sa konkurencii neoplatí predmetné skladovacie kapacity vybudovať alebo prepravovať na Slovensko PHM vo vlakových súpravách indikuje, že ceny, za ktoré predáva Slovnaft svoje produkty sú nižšie ako ceny konkurentov spolu s nákladmi na nové skladovacie priestory. PHM Slovnaftu nakupuje pre svoje čerpacie stanice na Slovensku aj ich priamy konkurent spoločnosť OMV. Primeraný zisk V ekonómii neexistuje kategória ako všeobecný či priemerný zisk. Ktorý z mnohých indikátorov zisku ( ROE, ROA, EBITDA....) je ten určujúci ? absolútna alebo relatívna výška? za obdobie? Ziskovosť Slovnaftu nedosahuje extrémne hodnoty - v Slovenskej ekonomike existujú subjekty, ktoré Slovnaft či už v relatívnych alebo absolútnych ukazovateľoch predstihujú. V poslednej dobe relatívne vysoké zisky rafinérskych spoločností - kritika. zisk týchto spoločností len dokumentuje nedostatočné rafinérske kapacity – vysoká ziskovosť pomáha situáciu riešiť a priláka nové investície

18. Slovnaft 2 Slovnaft údajne predáva svoj benzín drahšie Shellu ako OMV, čo protimonopolný úrad (PMÚ) označil za zneužívanie dominantného postavenia. „Uvedená diskriminácia podnikateľa Shell na trhu veľkoobchodu s benzínmi mohla znevýhodniť tohto podnikateľa aj na trhu maloobchodu, nakoľko vyššiu cenu za nakúpený tovar musel premietnuť, buď do zníženia svojej marže, alebo do zvýšenia ceny benzínov pre konečných spotrebiteľov.“ PMÚ sa tak pomocou štátneho donucovacieho aparátu snaží ochrániť maržu súkromnej spoločnosti Shell. Kde je ochrana spotrebiteľa? 300 milónové zvýšenie nákladov (pokuta) Slovnaftu, ktorý obsluhuje všetkých maloobchodníkov na Slovensku, asi nepovedie k zníženiu konečných cien na benzínových čerpadlách. Slovnaft môže stav, ktorý prekáža PMÚ, napraviť aj odstránením rozdielu NAVÝŠENÍM cien pre ostatné spoločnosti.

20. Carrefour Zákaz nákupu predajní Carrefour v Košiciach, Žiline a Bratislave pre Tesco zdôvodňuje PMÚ hrozbou vzniku alebo posilnenia dominantného postavenia spoločnosti Tesco na relevantných trhoch. Príčinou údajne nedostatočnej konkurencie sú „vysoké bariéry vstupu (značné priame a vynútené investície, utopené náklady spôsobené nevyhnutnosťou reklamy a marketingovej podpory pri vstupe na trh, administratívne bariéry vstupu, čas potrebný na vstup na trh a pod.), nasýtenosť jednotlivých relevantných trhov a neexistencia potenciálnej konkurencie.“

21. Prevádzka hypermarketov nie je jadrová energetika. Obchody sídlia často v prenajatých priestoroch, klienti sú vysoko cenovo senzitívni. Neexistencia potenciálnej konkurencie ??? na Slovensko sa chystá prísť napr. Spar a Aldi prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak tvrdí, že na Slovensku je sieť maloobchodných predajní aj hypermarketov hustá a nevidí priestor na vstup nového reťazca. Vysokú mieru konkurencie podľa neho dokumentujú aj nedávne odchody iných reťazcov zo Slovenska, ktorým sa nepodarilo dosiahnuť plánované obraty (Ahold – Hypernova, Carrefour, Delvita).

22. Záver • v žiadnej oblasti historicky neexistoval úplný monopol, výnimku tvoria vždy monopoly garantované štátom • využíva sa ako nástroj konkurenčného boja • je arbitrárna, subjektívna čím vnáša neistotu do podnikania a zvyšuje jeho náklady • znižuje blahobyt spotrebiteľa • dostatočnou protimonopolnou politikou je absencia štátnych bariér vstupu do odvetvia