Robert ALEXY - nar. 9. 9. 1945 v Oldenburgu v Nemecku

1. Robert ALEXY - nar. 9. 9. 1945 v Oldenburgu v Nemecku - študoval právo a filozofiu na univerzite v Göttingene - pôsobí ako profesor právnej filozofie a   ústavného práva na univerzite v Kieli - rozvija odkaz Gustava Radbrucha - kritizuje pozitivistické prístupy k právu -svoju teóriu charakterizuje ako NEPOZITIVISTICKÚ Dielo: Teória právnej argumentácie, 1978 (Theorie der juristischen Argumentation) Teória ústavných práv, 1985 (Theorie der Grundrechte) Pojem a platnosť práva, 1992 (Begriff und Geltung des Rechts) Mauerschützen (1993) Recht, Vernunft, Diskurs (1995) Argument neprávom, 2002 Elemente einer juristischen Begründungslehre (2003)

2. 1. Teória právnej argumentácie - jej podstatou je spoznávanie práva, právnych inštitútov a ďalších elementov práva na základe argumentácie v prospech niektorej z viacerých možností - snaží sa načrtnúť kontúry ideálneho právnického diskurzu - rieši otázku požiadavky racionálnej právnej argumentácie a miery racionality právnej argumentácie 2. Teória ústavných práv - vytvára ucelenú koncepciu základných práv, ktorú spája s ucelenou koncepciou ústavnoprávnej argumentácie - je inšpirovaný Dworkinovou teóriou právnych princípov, ktorú modifikuje Princíp – je príkaz k OPTIMALIZÁCII - môže byť spĺňané na rozdielnom stupni, v rozdielnej miere, pričom rozsah ich splnenia závisí od skutkových a aj právnych možností Charakter právnych princípov: - sú to regulatívne idey - vysoký stupeň všeobecnosti - sú tesne spojené s hodnotami a účelmi Dworkinovu (modifikovanú) teóriu princípov prepojil so zásadou PROPORCIONALITY Zásada proporcionality a jej tri čiastkové zásady (vhodnosti, potrebnosti a proporcionality v úzkom slova zmysle) logicky vyplýva z povahy princípov. Zásada vhodnosti a potrebnosti vyplývajú z povahy princípu a závisia od skutkových možností, zásada proporcionality v úzkom slova zmysle je príkaz na váženie a pomeriavanie princípov a závisí od právnych možností.

3. 3. Pojem a platnosť práva - rieši vzťah práva a morálky - poukazuje na zlyhanie pozitivistického chápania pojmu právo - formuluje rozdiel medzi dvoma základnými pozíciami v prístupu k vzťahu práva a morálky: ODDEĽUJÚCA TĚZA – neexistuje nijaká nevyhnutná pojmová súvislosť medzi právom a morálkou, resp. právom a spravodlivosťou SPOJOVACIA TÉZA – pojem práva má byť definovaný tak, aby obsahoval morálne prvky - všetky pozitivistické smery zastávajú oddeľujúcu tézu, kým spojovacia je príznačná pre všetky nepozitivistické teórie - podľa Alexyho je oddeľujúca téza neprimeraná, správna je spojovacia téza - nepozitivistické ponímanie práva rozvádza na základe Radbruchovej formuly - vystupuje v záujme obrany Radbruchovej formuly a tak sa zapája do stálej polemiky medzi pozitivizmom a iusnaturalizmom (nepozitivizmom)

4. Spor o Radbruchovu formulu možno zahrnúť do ôsmych argumentov, namierených proti nej: - argument jazykový - vágnosť a viacvýznamovosť pojmu právo a neprávo - argument zrozumiteľnosťou - pozitivisticky pojem práva, ktorý sa zrieka zahrnutia morálnych prvkov, je jednoduchší a aj zrozumiteľnejší ako ten, ktorý morálne prvky obsahuje. - argument efektivitou – pozitivisti popierajú nepozitivistický pojem práva a jeho účinnosť proti zákonnému neprávu - argument právnou istotou – ohrozuje právnu istotu - argument relativizmom – ktorý vyhrocuje ten predošlý – ťažko rozpoznateľná hranica medzi extrémnou nespravodlivosťou a spravodlivosťou - argument demokraciou – sudca sa postaví proti rozhodnutiu demokraticky legitimovaného zákonodarcu - argument zbytočnosťou – neprávu možno čeliť aj inak - argument poctivosťou – v trestnom práve vedie k obchádzaniu zásady nulla poena sine lege

5. Alexyho definícia práva: Právo je normatívny systém, ktorý (1 ) si robí nárok na správnosť. (2 ) Tento systém je tvorený sústavou noriem, ktoré nie sú extrémne nespravodlivé a vzťahujú sa na ústavu, ktorá je v rozhodujúcej miere sociálne účinná, ako aj sústavou noriem, stanovených podľa tejto ústavy, disponujú potencionalitou byť účinné a nie sú extrémne nespravodlivé. Patria doň ďalej aj (3 ) princípy a ostatné normatívne argumenty, o ktoré sa opiera taký proces aplikácie práva, ktorý realizuje nárok na správnosť. Tri časti tejto definície zodpovedajú: - argumentu správnosti (len ten normatívny systém, ktorý si robí nárok na správnosť je právnym systémom – nárok na správnosť má u Alexyho klasifikačný význam ) - argumentu neprávom – právo je stupňovitý systém tvorený ústavou a normami stanovenými na základe tejto ústavy, ktorá musí byť sociálne účinná, jednotlivé normy tohto stupňovitého systému nie sú extrémne nespravodlivé – t.j. obmedzuje Kelsenovskú pozitivistickú definíciu znakom extrémnej nespravodlivosti - argumentu princípmi, začleňuje do pojmu právo aj postup aplikácie práva a teda aj všetko o čo sa opiera taká realizácia práva, ktorá chce splniť nárok na správnosť Táto definícia vyzerá ako spojenie Kelsenovho normativizmu s Radbruchovým iusnaturalizmom a Dworkinovou interpretačnou teóriou práva.

6. Joseph RAZ - nar. 21. 3. 1939 v Palestíne- profesor právnej filozofie v Oxforde a právnickej fakulty Columbia University- ako študent H. Harta patrí k najprominentnejším predstaviteľom súčasného právneho pozitivizmu Dielo: Autorita práva, 1979 (The Authority of Law ) Pojem právneho systému 1980 (The Concept of a Legal System) Morálka slobody 1986 (The Morality of Freedom) Practical Reason and Norms (2nd ed., 1990) Ethics in the Public Domain (revised paperback edition, 1995) Engaging Reason (1999) Value, Respect and Attachment (2001) The Practice of Value (2003) Between Authority and Interpretation (2009) Dielo – Autorita práva - autoritatívna podstata práva je úzko spätá s chápaním právnych noriem. Autorita práva je to, čo dodáva právnym normám ich právnu kvalitu, odlišujúc ich od iných druhov poriadkových noriem. Kde existuje právo, tam si nevyhnutne vyžaduje autoritu súhrnne, najvyššie a otvorene regulovať životy svojich podriadených (subjektov)

7. - je predstaviteľom exkluzívneho pozitivizmu - rozdiel medzi EXKLUZÍVNYM a INKLUZÍVNYM POZITIVIZMOM: Všetci pozitivisti súhlasia s tým, že právo a morálka sú dva oddelené systémy a že právo je platné aj keď je nespravodlivé a nemorálne - existuje však medzi nimi spor – či pripúšťajú existenciu právnych systémov, ktoré vyžadujú morálny obsah pre platnosť právnej regulácie – t. j. môžu byť morálne kritériá pre platnosť práva aj keď morálnosť nie je nevyhnutným kritériom platnosti -inkluzívny – aj soft positivism – je možné aby norma uznania – rule of recognition zahŕňala aj morálne princípy alebo základné hodnoty ako kritéria platnosti práva – prominentným inkluzívnym pozitivistom je Herbert Hart – poukazuje na Ústavu USA a niektoré jej ustanovenia - exkluzívny pozitivizmus – aj hard positivism - vylučuje možnosť, že právny systém by mohol inkorporovať morálne požiadavky platnosti práva – skúmajú teda najmä otázku, čo je právny systém – chápu ho ako systém právnych noriem – prominentným predstaviteľom je najmä Kelsen, v súčasnosti predovšetkým J. Raz.

8. Joseph Raz tvrdí, že podstata a existencia práva by mala byť testovaná poukazom na tri elementy: - efektivitu, - inštitucionálny charakter a  - pramene. Tvrdí, že právo je autonómne, existuje bez vzťahu k morálke. Právo je autoritatívne, resp. je základným zdrojom autority a preto môže usmerňovať naše správanie spôsobom, ktorý morálka nedokáže. Identifikuje tri podstatné požiadavky kladené pozitivistami na právo: sociálna téza – právo je sociálna skutočnosť bez vzťahu k morálnym okolnostiam morálna téza – morálna hodnota práva nie je ani absolútna ani právu vlastná a prirodzená, ale náhodný zmysel práva a okolností v spoločenstve, ktoré ho aplikuje sémantická téza – normatívne pojmy ako práva a povinnosti nie sú používané v práve a morálke rovnakým spôsobom. Akcentuje sociálnu tézu a definovanie práva na základe troch uvedených kritérií – efektivity, inštitucionálneho charakteru a prameňov.