Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie

1. Seminár SRK Pracovná skupina 2 - Celoživotné vzdelávanie Lisabonská stratégia, bolonský proces a nový pohľad na celoživotné vzdelávanie

2. Úvod do problematiky

3. Lisabonská stratégia a politiky EÚ • prechod k ekonomike a spoločnosti založenej na vedomostiach • modernizáciu európskeho sociálneho modelu, najmä investovaním do ľudí a bojom proti sociálnej izolácii • udržanie zdravého ekonomického prostredia a ekonomického rastu aplikáciou vhodnej makroekonomickej politiky.

4. Porovnanie obchodného obratu najväčších ekonomík sveta

5. Bolonský proces a lisabonská stratégia (zostručnené závery bolonskej deklarácie) 1. Prijatie systému ľahko zrozumiteľných a porovnateľných stupňov vzdelania a akademických hodností 2. Prijatie systému založeného na dvoch cykloch 3. Zavedenie kreditného systému 4. Podpora mobility 5. Podpora európskej spolupráce v zabezpečení kvality 6. Podpora európskej dimenzie vo VŠ vzdelávaní

6. Pražské komuniké (Prague Comminiqué) 7. Celoživotné vzdelávanie 8. Inštitúcie VŠ vzdelávania a študenti 9. Podpora atraktívnosti európskej oblasti VŠ vzdelávania (10. nepretržité ďalšie sledovanie (continued follow-up))

7. Ako sa k tejto problematike stavia SR. Ako celoživotné vzdelávanie ovplyvňuje túto politiku. Základné koncepčné dokumenty: • Národný program výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na najbližších 15 – 20 rokov (Milénium), • Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie • Národný rozvojový plán a Sektorový operačný plán "Rozvoj ľudských zdrojov" • Národný akčný plán zamestnanosti na r. 2002 a 2003 (NAPE0203)

8. Vybrané informácie z Implementácie stratégií celoživotného vzdelávania v Európe - správa o stave v SR • Legislatívny a finančný rámec • Zabezpečenie efektívnej koordinácie • Sektorový operačný program "Rozvoj ľudských zdrojov" • adaptácie profesionálneho vzdelávania a prípravy na potreby spoločnosti založenej na poznatkoch, • rozvoj ďalšieho vzdelávania, • rozvoj kariérneho poradenstva a systémov na predpoklady zmien kvalifikačných potrieb. • Prístup k vzdelaniu (aby všetci občania mali základ pre ďalšie vzdelávanie) • Rozvíjanie IKT zručností

9. Analýza aktivít VŠ v oblasti celoživotného vzdelávania. • Napriek tomu, že podľa nášho prieskumu 21 z 23 slovenských univerzít poskytuje ďalšie univerzitné vzdelávanie (UCE) a ponuka kurzov sa neustále rozširuje, doposiaľ nie je UCE chápané ako prirodzená súčasť pôsobenia univerzít. • Podiel UCE je asi 5% z celkového ďalšieho vzdelávania, a keď odhadujeme počet študujúcich UCE ročne na 15 000, tak celkový počet účastníkov v ďalšom vzdelávaní na Slovensku predstavuje asi 8% dospelej populácie.

10. Podiel VŠ na ďalšom vzdelávaní (zdroj Ústav informácií a prognóz školstva - UIPŠ)

11. POČET VZDELÁVANÝCH V PROGRAMOCH ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA NA VŠ V SR

12. Zdroje financovania ďalšieho vzdelávania na VŠ v tis. Sk (Zdroj UIPŠ 2001)

13. FINANCIE ZÍSKANÉ VYSOKÝMI ŠKOLAMI ZA REALIZÁCIU PROGRAMOV ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA v tis. Sk (podľa univerzít) Zdroj UIPŠ

14. Postoj VŠ k celoživotnému vzdelávaniu Oblasti hlavných problémov identifikované účastníkmi medzinárodnej konferencie Thenuce (2003) sú nasledovné: 1. Zabezpečenie zdrojov 2. Stratégie, legislatíva a operatíva 3. Kvalita a zavádzanie nových vzdelávacích technológií 4. Spolupráca 5. Akreditácia

15. Podtéma 1 - Lisabonská stratégia a odpoveď vysokého školstva na ňu E-lerning

16. Ciele Lisabonskej stratégie v oblastiach súvisiacich so vzdelávaním Oblasť zamestnanosť • celková miera zamestnanosti v r. 2010: 70% (67% v r. 2005) • miera zamestnanosti žien v r. 2010: 60% (57% v r. 2005) • miera zamestnanosti starších pracovníkov (vek 55 – 64 rokov) v r. 2010: 50% • zvýšenie reálneho veku odchodu do dôchodku • zvýšiť dostupnosť zariadení poskytujúcich starostlivosť o deti Oblasť sociálna kohézia - agenda sociálnej politiky • zredukovať na polovicu počet študentov (vek: 18 – 24) končiacich predčasne vzdelávanie bez pokračovania v ďalšom vzdelávaní • zredukovať počet ľudí žijúcich v chudobe a ohrozených chudobou • zvýšiť prístup k celoživotnému vzdelávaniu. Oblasť vzdelávanie • zvýšenie výkonnosti a celkovej kvality vzdelávania • riešenie problému starnutia spoločnosti • zvýšenie Európskej kohézie a vzájomného prepojenia vzdelávacích inštitúcií.

17. Súvis celoživotného vzdelávania s Lisabonskou stratégiu • Najväčší pokrok v tvorbe pracovných miest v EÚ v 90-tych rokoch bol dosiahnutý v sektoroch vyžadujúcich strednú až vysokú úroveň vzdelania – to je dôvod prečo LS kladie veľký dôraz na podpora rozvoja ľudského kapitálu a celoživotného vzdelávania • Politiky budú zamerané najmä na dosiahnutie nasledujúcich výsledkov do roku 2010: • najmenej 85% 22-ročných v EÚ by malo mať ukončené vyššie stredné vzdelanie • u dospelých v produktívnom veku (25-64 ročných) dosiahnuť v priemere v EÚ 12,5% účasť na celoživotnom vzdelávaní

18. Opatrenia na dosiahnutie cieľov v oblasti vzdelávanie • zvýšenie celkových výdavkov na vzdelávanie • umožnenie prístupu všetkým školám k internetu • skvalitniť prípravu učiteľov • podpora celoživotného vzdelávania • podpora mobility • zatraktívnenie EÚ pre tretie krajiny • definovanie spoločných cieľov európskych vzdelávacích a výchovných systémov • vzájomné uznávanie kvalifikácií • podpora výučby európskych jazykov a zavedenie európskej dimenzie do vzdelávania • podpora twinningu medzi školami cez internet • Schválenie programov: Erasmus Mundus, e-Learning a príprava „Kultúra 2000“, Media Plus a Media Training

19. Problematika aplikácie stratégie v SR (podľa správy vlády SR) Plnenie cieľov v SR - zamestnanosť: • celková miera zamestnanostivr. 2001 - 56,5%,v r. 2002 - 56,7% Plnenie cieľov v SR - sociálna kohézia • miera chudoby – údaje SR s EÚ sú neporovnateľné – v SR chýba oficiálna definícia chudoby, sprostredkovane sa vyjadruje ako podiel ľudí v hmotnej núdzi • percento študentov vo veku 18 – 24 rokov predčasne končiacich vzdelávanie a bez ďalšieho vzdelávania (2002) – 8% (EÚ: 18,9%) • miera nezamestnanosti – v roku 2001 19,2%,v roku 2002 18,5% (EÚ: 7,6%) Plnenie cieľov v SR - vzdelávanie: • Slovensko zatiaľ nie je uvádzané vo všetkých hodnotiacich indikátoroch. Dôvodom je buď nezaradenie KK do hodnotenia alebo neexistencia údajov za SR. • Z dostupných hodnotení vychádza v kontexte Lisabonskej stratégie postavenie SR najlepšie práve v oblasti vzdelávania. Celkové investície do vzdelávania vyjadrené ako % HDP sú na úrovni priemeru EÚ. Rovnako aj pri porovnaní obsahu slovenského vzdelávacieho systému s cieľmi európskych vzdelávacích systémov je možné konštatovať, že mnohé z nich sú už relatívne dlhú dobu v slovenskom systéme implementované. • Problematický bude podiel výdavkov na vysoké školy, ktorý je v SR veľmi nízky.

20. Porovnanie celkového počtu účastníkov ďalšieho vzdelávania na VŠ v roku 2002 podľa klasifikácie odborov vzdelania (KOV) (zdroj UIPŠ 2002)

22. Uvedená problematika vo svetle Berlínskeho summitu Desať konkrétnych cieľov, 7 akčných línií 1. Prijatie transparentného systému porovnávania stupňov vzdelávania a akademických hodností 3. Zavedenie kreditného systému 4. Podpora mobility 5. Podpora európskej spolupráce v zabezpečení kvality 6. Podpora európskej dimenzie vo VŠ vzdelávaní 7. Podpora atraktívnosti VŠ vzdelávania v Európe

23. Podtéma 2 - Celoživotné vzdelávanie

24. Kontext v ktorom sa uskutočňuje celoživotné vzdelávanie • Formálne vzdelávanie • Neformálne vzdelávanie (anglicky „non-formal learning“) • Neinštitucionálne vzdelávanie (anglicky „informal learning“)

25. Chápanie v rámci medzinárodnej a domácej legislatívy (kompetencie a termíny vo formálnom CŽV) • Formálne celoživotné vzdelávanie sa realizuje v školskom a mimoškolskom vzdelávacom systéme. Spoločne vytvárajú vzdelávací systém, ktorý možno nazvať národný. • "Školský vzdelávací systém predstavuje hlavný spôsob získavania aplikovateľných poznatkov v procese vzdelávania obyvateľstva. Je jednoznačne vymedzený legislatívou, má jasné riadiace štruktúry, kompetencie a organizáciu, formy a obsah vzdelávania, spôsob financovania. Vzdelanie získané v školskom vzdelávacom systéme je štátom uznávané a všeobecne platné v celej republike". • Podľa tzv. kompetenčného zákona je za celoživotné vzdelávanie zodpovedné Ministerstvo školstva SR.

26. Druhy ďalšieho vzdelávania podľa zákona o ďalšom vzdelávaní • vzdelávanie, ktorým sa jeho účastník pripravuje na získanie stupňa vzdelania, • odborné vzdelávanie a príprava, • záujmové vzdelávanie, • občianske vzdelávanie a iné

27. Druhy ďalšieho vzdelávania podľa vykazovania (UIPŠ) • ďalšie odborné vzdelávanie (profesijné) • doplňujúce štúdium študentov vysokých škôl a absolventov vysokých škôl na získanie pedagogickej spôsobilosti • rozširujúce štúdium pedagogických zamestnancov • špecializačné inovačné štúdium pedagogických zamestnancov • špecializačné kvalifikačné štúdium pedagogických zamestnancov • rekvalifikačné akreditované • rekvalifikačné bez akreditácie • občianske vzdelávanie • sociokultúrne a záujmové vzdelávanie

28. Formy štúdia v ďalšom vzdelávaní podľa zákona • štúdium popri zamestnaní, • doplňujúce štúdium, • rozširujúce štúdium, • špecializačné štúdium, • rekvalifikačné štúdium.

29. Formy štúdia v ďalšom vzdelávaní podľa vykazovania (www.uips.sk) • denné (s výnimkou denného štúdia v školskom systéme) • diaľkové • dištančné alebo korešpondenčné • inou formou

30. Čo je cieľom celoživotného vzdelávania, aká je skúsenosť s týmto vzdelávaním v SR na VŠ a v podnikoch Základné ciele vzdelávania dospelých: • rozvoj vzdelanosti, • rozvoj a dotváranie osobnosti človeka, • vzdelávanie zacielené na plnenie sociálnej a ekonomickej funkcie a výkon sociálnych rolí človeka, • vytváranie efektívnych podmienok na výkon týchto rolí, vrátane ich permanentnej obnovy cestou reedukácie, resocializácie a rekvalifikácie, • adaptovanie celého systému na meniace sa sociálne i ekonomické prostredie.

31. CŽV sa chápe tiež ako: • neustále dotváranie osobnosti (reedukácia, resocializácia), • adaptácia na meniace sa sociálne a kultúrne podmienky, • zdokonaľovanie sa vo výkone sociálnych rolí, prípadne príprava na nové role (prostredníctvom rekvalifikácie), • vytváranie podmienok pre výkon týchto rolí, • všeobecný rozvoj vzdelanosti.

32. Doterajšie domáce skúsenosti a pozitívne príklady z praxe Inštitút celoživotného vzdelávania STU (ICV): • univerzitné pracovisko STU, založené v roku 2001 • Centrum ďalšieho vzdelávania, Centrum intenzívneho vzdelávania, Lokálne stredisko dištančného vzdelávania, Jazykové centrum, Francúzske centrum a Univerzita tretieho veku • najväčší poskytovateľ ďalšieho vzdelávania na slovenských univerzitách: 7,39 pracovníkov ppu, viac ako 200 lektorov/tútorov, viac ako 3000 študujúcich v roku 2003 • poskytuje vzdelávacie programy a kurzy s aktuálnym obsahom najmä v jazykových, prierezových a interdisciplinárnych odboroch

37. Nové trendy vo vzdelávaní na STU • dištančné vzdelávanie, • flexibilné vzdelávanie, • e-Learning, • využívanie multimédií.

38. Budovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania Prioritami, akciami na podporu stratégie majú byť: • hodnotenie učenia sa • posilniť informačné, usmerňujúce (guidance) a poradenské služby na európskej úrovni • investovať viac času a učenia do učenia sa • približovať učenie sa učiacim sa; • poskytnúť každému základné zručnosti; • podporiť výskum inovatívnych pedagogík (narastanie úlohy IKT).

39. V tejto súvislosti boli stanovené aj nové komunitárne vzdelávacie programy na obdobie 2007- 2013. Nová generácia programov bude pozostávať z: • nového Integrovaného programu pre mobilitu a spoluprácu v celoživotnom vzdelávaní pre členské štáty, krajiny EEA/EFTA a kandidátske krajiny, vrátane vzdelávania a prípravy a • nového programu Tempus Plus, pokrývajúceho celé spektrum vzdelávania a prípravy • Aspoň 10% žiakov a učiteľov zapojených do Comenius 2007-13. • Aspoň 3 milióny študentov Erasmus do r. 2010. • Aspoň 150 000 pobytov praktikantov Leonardo do r. 2013 • Aspoň 50 000 pobytov praktikantov Leonardo za rok do roku 2013 • Aspoň 50 000 dospelých študujúcich/učiacich za rok do roku 2013

40. Súhrn a odporúčanie • Súhrn • Odporúčania • Ďalšie vzdelávanie prispieva k demokratizácii spoločnosti, ako aj k zvyšovaniu kvality života jednotlivca. Napriek nepriaznivej ekonomickej situácii v  spoločnosti, sa postupne musí dostať z periférie do stredu pozornosti ako jednotlivcov, tak aj spoločnosti a byť takto reflektované aj v ekonomike a politike.

41. Odporúčanie 2 • Pre ďalší rozvoj celoživotného vzdelávania v SR je potrebné rozpracovať základné stratégie vzdelávania dospelých založenú na analýze súčasných podmienok a budúcich potrieb, s cieľom usmerňovať stratégiu vzdelávania dospelých v SR v súlade s európskymi tendenciami ktoré boli už boli deklarované (UNESCO v Hamburgu 1997), Svetová konferencia o vyššom vzdelávaní pre 21. storočie (UNESCO, Paríž, 1998), politika „Budovanie Európskeho priestoru celoživotného vzdelávania“ (2001). Táto úloha je aj v programovom vyhlásení vlády SR.

42. Odporúčanie 3 • Celoživotné vzdelávanie a ďalšie vzdelávanie je potrebné prepojiť so systémom školského vzdelávania, aby sa vytvárali styčné body a odstraňovali protiklady medzi formálnym a neformálnym vzdelávaním. Preto je dôležité umožniť väčšie zapájanie sa vysokých škôl do ďalšieho vzdelávania (vytvoriť VŠ a inštitúciám a organizáciám ďalšieho vzdelávania, potrebné podmienky - legislatívne, finančné atď.).

43. Odporúčanie 4 • Je dôležité zabezpečiť zvyšovanie úrovne kvality a kontroly vzdelávania dospelých. Čo je možné napríklad nielen akreditáciou inštitúcií vzdelávania dospelých (ďalšieho vzdelávania), ale aj akreditáciou samotných vzdelávateľov dospelých, lektorov, tútorov. • Je potrebné utvoriť a uplatňovať funkčný informačný systém vo vzdelávaní dospelých (ďalšom vzdelávaní), ktorý v súčasnosti neexistuje, a bez ktorého ťažko možno uskutočniť analýzu na prípravu stratégie a dlhodobej koncepcie vzdelávania dospelých.

44. Odporúčanie 5 • Vzdelávanie dospelých má významnú, sociálnu, kultúrnu, ale aj ekonomickú a politickú funkciu, a potrebuje stálu verejnú podporu. Nemožno ho ponechať len na živelnosť a aktuálny dopyt trhu. Navrhujeme, aby vzdelávacie inštitúcie nemuseli nerealizovať len úzky okruh kurzov, o ktoré je v súčasnosti najväčší záujem (ako je manažment, marketing, účtovníctvo a pod.) a vzdelávanie dospelých by nemalo slúžiť len krátkodobým záujmom podnikov či iných organizácií, ale ponúkať aj rôzne programy a kurzy podľa analýzy dlhodobých potrieb spoločnosti. Vzdelávanie je veľmi dôležitá, i keď dlhodobá investícia spoločnosti do svojich občanov, bez ktorej nie je možný ani ekonomický a sociálny rast spoločnosti, ani rozvoj hospodárstva krajiny.

45. Ďakujem Vám za pozornosť! rektor@stuba.sk http://www.stuba.sk/

46. Poznámky MB k prezentácii • Prezentácia je v PowerPoint 97 (mala by sa dať otvoriť na každom počítači) • Prezentácia používa predlohu - jej vzhľad (pozadie a pod.) sa dá zmeniť pre všetky snímky naraz. • Štruktúra zodpovedá zadanej osnove atým aj priloženému súboru podkladov Referat_v5_AkoOsnovaMB.doc. Prikladám ho v tejto forme pretože sú v ňom vyznačené modrým časti, ktoré sú použité v prezentácii (tie ktoré vybral rektor) • V samotnej prezentácii sú na niektorých snímkach použité poznámky lektora (ktoré sa dajú zobraziť aj tlačiť) • Celkovo má prezentácia 64 snímok, z ktorých však len prvých 48 je určených na prezentáciu. Zvyšné snímky sú len nadpismi podľa stanovej štruktúry, ktoré nebudú obsiahnuté (môžu sa vymazať). Snímky 22,23,24 sú skryté a sú uvedené ako dôkaz dobrého uplatnenia absolventov našej školy, pretože uplatnenie absolventov ďalšieho vzdelávania sa nesleduje. • Zo 48 snímok na prezentáciu je 5 nadpisov a 14 grafov (väčšina údajov grafov je ešte nepublikovaných a sú za rok 2002 získané osobnou konzultáciou s UIPŠ). Zvyšných 29 textových snímok by sa dalo odprezentovať za 20-30 minút. • Podklady k prezentácii (súbor Referat_v5_AkoOsnovaMB.doc vo formáte Acrobat pdf) sú k dispozícii na webe na adrese: ftp://147.175.80.134/srk/czv.pdf • Poznámka k záverom a odporúčaniam: • Všeobecné odporúčania na rozvoj CŽV boli prijaté na mnohých úrovniach. Slovensko zaostáva za EU v dotáciách do VŠ a v podstate (okrem dobrovoľného vyčlenenia príspevkov univerzít a úradov práce) nedotuje ďalšie vzdelávania. Ak je súčasná účasť vo vzdelávaní dospelých odhadovaná do 3% potom len prijatie konkrétnej úlohy ako "do roku 2010 u dospelých v produktívnom veku (25-64 ročných) dosiahnuť priemernú účasť na celoživotnom vzdelávaní EÚ teda 12,5%" môže dostať celoživotné vzdelávanie do pozornosti. Možnosti podpory celoživotného vzdelávania rôznymi formami (vytváranie fondov, daňové úľavy, ..) aj s návrhmi opatrení boli podrobnejšie rozpísané v memorende CŽV. • Sme v predbežnom rokovaní o založení asociácie univerzitného celoživotného vzdelávania s inštitútmi UK a EU.