VÝPRAVY SLOVENSKÝCH DOBROVOĽNÍKOV V REVOLUČNÝCH ROKOCH 1848 - 1849

1. VÝPRAVY SLOVENSKÝCH DOBROVOĽNÍKOV V REVOLUČNÝCH ROKOCH 1848 - 1849

2. Revolúcie v Európe v roku 1848 • Vyhrotenie spoločenských pohybov v Európe • Dovtedajší systém vlády vo viacerých európskych krajinách bol nevyhovujúci • Široké masy nemali podiel na moci • Vo viacerých krajinách išlo o odstránenie roztrieštenosti a národné zjednotenie (Nemecko, Taliansko) • S tým súvisiace narastanie národnozjednocovacieho a národnooslobodzovacieho hnutia Revolučné boje v Nemecku, 1848 Personálny úrad

3. Masy obyvateľstva v Rakúsku žiadali odstúpenie kancelára Metternicha a presadenie liberálnych reforiem Revolučné udalosti vo Viedni iniciovali protirakúske vystúpenia v okupovaných častich – v severnom Taliansku, v Haliči, Uhorsku a pod. V Uhorsku silnelo maďarské národnoemancipačné hnutie Cieľom bolo oddeliť Uhorsko od vplyvu rakúska. Politická línia smerovala k vytvoreniu maďarského jednonárodného štátu Cieľom slovenského národnoemancipačného hnutia bolo zabezpečiť Slovákom rovnoprávne občianske postavenie Revolučné udalosti v rakúskej monarchii Personálny úrad

4. Revolučné udalosti v Uhorsku • Po revolúcii vo Viedni abdikoval kancelár Metternich • Uhorský snem schválil tzv. marcové zákony • Rovnosť občanov pred zákonom • Zrušenie urbárskych povinností. • Nedostatok: týkal sa iba urbárskych poddaných, takže pre Slovákov bol jeho význam obmedzený • Neústupčivosť uhorského snemu, sledovanie iba maďarských záujmov vplývalo na nárast revolučných nálad nemaďarských národov Uhorska Personálny úrad

5. Revolučné udalosti v Uhorsku • Slovenskí národovci iniciovali petičné akcie na podporu riešenia národnostnej otázky (Lipt. Mikuláš, Nitra) • Žiadali slovenský snem, zavedenie slovenčiny, zriaďovanie slovenských škôl • Hlavná požiadavka: zrušenie poddanských povinností pre všetkých roľníkov Vládny kabinet Ľ. Battányho Personálny úrad

6. Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov • Prípravy • Neústupčivá politika uhorskej vlády viedla k ozbrojenému konfliktu so Srbmi a Chorvátmi • Viedeň – centrum príprav slovenských dobrovoľníkov • 16. september 1848 – vytvorenie Slovenskej národnej rady (Štúr, Hodža, Hurban) • Vojenskými veliteľmi výpravy sa stali českí dôstojníci: B. Bloudek – vrchný veliteľ, F. Zach – náčelník štábu Personálny úrad

7. Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov • Výprava pôsobila v okolí Myjavy • 18. septembra – prechod z Moravy na Slovensko • 22. septembra – prvá bitka. Úspech dobrovoľníkov • 26. septembra – neúspešná bitka pri Senici • 27. septembra – bitka pri Starej Turej • Spontánna akcia dobrovoľníkov bola cisárskym manifestom (z 25. septembra 1848) postavená mimo zákon • V tomto dôsledku výprava ustúpila na Moravu, kde bola odzbrojená a rozpustená Personálny úrad

8. Zimná výprava slovenských dobrovoľníkov • Napätie medzi Viedňou a Pešťou prerástlo do vyhlásenia výnimočného stavu • Organizovanie ďalšej dobrovoľníckej výpravy prebiehalo s podporou Viedne • Dobrovoľníci sa stali spojencami cisárskeho dvora v boji proti maďarskej revolúcii Ján Francisci ako dobrovoľník Personálny úrad

9. Zimná výprava slovenských dobrovoľníkov • Prvý prúd zimnej výpravy • Pôsobil od decembra 1848 do apríla 1849 • Viedol boje pri Budatíne • Postupne prešiel cez Žilinu, Turiec a Liptov na východné Slovensko – Spiš, Prešov • Jeho časť prešla cez Brezno, Polhoru, Tisovec • 26. februára 1849 – bitka pri Muráni • Protiofenzíva maďarských vojsk vytlačila cisárske vojsko a slovenskí dobrovoľníci sa stiahli Personálny úrad

10. Zimná výprava slovenských dobrovoľníkov • Druhý prúd zimnej výpravy • Pod velením cisárskeho podmaršala B. Šimuniča. Politickým vodcom M.M. Hodža, vojenským veliteľom dobrovoľníkov sa stal B. Janeček • Pôsobil na južnom a juhovýchodnom Slovensku: Myjavský kraj, Prievidza, Komárno, Nitra • V dôsledku maďarskej ofenzívy a ústupu cisárskych vojsk ustúpil v apríli 1849 do Bratislavy a neskôr Senice Personálny úrad

11. Letná výprava slovenských dobrovoľníkov. • Po vyhlásení detronizácie Habsburgovcov v Uhorsku Viedeň pristúpila k potlačeniu maďarskej revolúcie za pomoci ruských vojsk • Domáce odbojové hnutia, vrátane slovenského, mali plniť len podružné úlohy • Podľa Štúra a Hurbana mal byť postavený nový dobrovoľnícky zbor Boje revolúcie 1848-1849 v rakúskej monarchii Personálny úrad

12. Letná výprava slovenských dobrovoľníkov • Centrom prípravy sa v júni 1849 stalo okolie Senice • Zbor mal zástavu s rakúskym štátnym znakom a stužkami v slovenských farbách. Príslušníci zboru boli vybavení jednotnou rovnošatou so slovenskou kokardou. Dostávali výstroj aj žold. • Úlohou zboru malo byť pacifikovanie územia stredného Slovenska pred gerilami. • Jednotky zboru plnili len zaisťovacie úlohy pri Topoľčanoch, Prievidzi, v Turci, Honte a na Gemeri, do bojov nezasiahli. • Po maďarskej kapitulácii (13. augusta 1849) pri Világoši, bol zbor stiahnutý do Bratislavy, kde bol 21. novembra 1849 rozpustený Personálny úrad

13. Záver • Výpravy slovenských dobrovoľníkov boli vyvrcholením boja za odstránenie feudálnych prežitkov a za zaistenie národnostných požiadaviek slovenského národa v časoch revolúcií v rokoch 1848 – 1849 • Pre odmietavý postoj zo strany predstaviteľov maďarskej revolúcie sa postupne dostali do služieb cisárskeho dvora, od ktorého si slovenskí predstavitelia sľubovali splnenie svojich požiadaviek • Na drobných ústupkoch slovenskí národovci neskôr formovali svoj národný program, ktorý dosiahol svoje naplnenie až po prvej svetovej vojne po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 Personálny úrad