Klimatické zmeny

1. Klimatické zmeny

2. Zmena klímy – o čo vlastne ide? Klíma sa mení a táto zmena sa každého z nás týka čoraz viac. Všímaš si, ako sa v tvojom okolí a informačné prostriedky čoraz častejšie dávajú správy o záplávách , poveternostných smrštiach a iných prírodných živloch? Nezdá sa Ti, že je v zime stále teplejšie, menej sneží a v lete viac prší? Nemáš pocit, že jar prichádza každý rok o niečo skôr a aj kvety začínajú kvitnúť, vtáky prilietajú skôr, ako by mali? To všetko sú prejavy čoraz rýchlejšej zmeny klímy, o ktorej tiež hovoríme ako o globálnom otepľovaní. Ak neurobíme niečo, čo zmenu klímy zastaví, svet, v ktorom žijeme, sa nenávratne zmení a zmení sa aj spôsob života, ktorý sme považovali za samozrejmý. Čo spôsobuje zmenu klímy? Zmenu klímy spôsobuje spôsob, akým ľudia žijú najmä v bohatších krajinách s rozvinutým hospodárstvom, ku ktorým patrí aj Európska únia. K zmene klímy prispievajú elektrárne, v ktorých sa vyrába energia a ktoré nás potom zásobujú elektrinou a vykurujú naše domovy, autá a lietadlá, ktorými cestujeme, továrne, v ktorých sa vyrába tovar, ktorý nakupujeme, ako aj poľnohospodárska činnosť, z ktorej pochádza naše jedlo.

3. Skleníkový efekt Naša atmosféra funguje ako priesvitná ochranná vrstva nad Zemou. Prepúšťa slnečné svetlo a zachytáva teplo. Nebyť atmosféry, slnečné teplo by sa okamžite odrážalo od zemského povrchu a unikalo by naspäť do vesmíru. V takom prípade by na Zemi bolo o 30 °C chladnejšie a všetko by zamrzlo. Atmosféra preto funguje tak trochu ako sklená stena skleníka. Preto sa hovorí o „skleníkovom efekte“. Tento efekt spôsobujú „skleníkové plyny“ v atmosfére, ktoré zachytávajú teplo. Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje v prírode. Od čias priemyselnej revolúcie v 18. storočí sa však v dôsledku ľudskej činnosti produkuje obrovské množstvo skleníkových plynov, ktorých koncentrácia v atmosfére je momentálne vyššia ako kedykoľvek za posledných 420 000 rokov. Tieto plyny skleníkový efekt znásobujú. Preto teplota na Zemi stúpa a dochádza ku zmene klímy

4. Skleníkové plyny, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou Základným skleníkovým plynom, ktorý vzniká ľudskou činnosťou, je oxid uhličitý. Práve tento plyn predstavuje asi 75 % všetkých „emisií skleníkových plynov“ na svete. Týmto pojmom sa označujú všetky skleníkové plyny, ktoré unikajú do atmosféry ako súčasť dymu, pary a spalín z výfukových plynov, komínov, kozubov a iných zdrojov. Oxid uhličitý sa uvoľňuje predovšetkým pri spaľovaní fosílnych palív, napr. uhlia, ropy a zemného plynu. A práve fosílne palivá sú zdrojom energie, ktorý používame najčastejšie. Spaľujeme ich na výrobu elektriny a tepla a používame ako palivo do áut, lodí a lietadiel. Väčšina z nás pozná oxid uhličitý (CO) z nápojov – bublinky v sýtených nápojoch a v pive sú vlastne bublinky CO. Tento plyn zohráva dôležitú úlohu aj pri dýchaní: vdychujeme kyslík a vydychujeme oxid uhličitý, kým stromy a rastliny vstrebávajú CO2 a produkujú kyslík. Práve preto sú svetové lesy také dôležité. Pomáhajú vstrebávať nadbytočný CO, ktorý produkujeme. Na všetkých svetadieloch však dochádza k odlesňovaniu – vyrubovaniu, klčovaniu a páleniu lesov.

5. Dôkazy zmeny klímy Zmena klímy už prebieha. Za posledných sto rokov sa priemerná celosvetová teplota zvýšila o 0,6 °C, kým priemerná teplota v Európe sa zvýšila o takmer 1 °C. Z celosvetového hľadiska bolo zaznamenaných päť najteplejších rokov (počítajú sa približne od roku 1860, keď boli zostrojené presnejšie meracie prístroje): 1. 1998 2. 2002 3. 2003 4. 2004 5. 2001 Otepľovanie spôsobuje narastajúci počet skleníkových plynov, ktoré vznikli ľudskou činnosťou. Podľa odhadov klimatológov sa otepľovanie urýchli tak, že do roku 2100 sa priemerná celosvetová teplota zvýši o 1,4 až 5,8 °C, kým teplota v Európe sa v tom istom čase zvýši o 2 až 6,3 °C. Takýto nárast teploty sa možno nezdá vysoký. Stačí si však uvedomiť, že počas poslednej doby ľadovej, ktorá sa skončila pred 11 500 rokmi, bola priemerná celosvetová teplota len o 5 °C nižšia ako dnes. Väčšina Európy bola pokrytá polárnym ľadom. Aj zmena teploty o pár stupňov má pre našu klímu veľký význam. Terajšia zmena klímy sa už prejavuje v Európe aj vo zvyšku sveta. Z dlhodobého hľadiska by mohla viesť ku katastrofám rýchlo narastajúca hladina oceánov a záplavy, silné búrky a nedostatok potravín a vody v niektorých častiach sveta. Zmena klímy síce postihne všetky krajiny, rozvojové krajiny sú však najzraniteľnejšie. V týchto krajinách často zohrávajú dôležitú úlohu činnosti, ktoré priamo závisia od klímy – ako napr. poľnohospodárstvo .

6. Čo môžeš urobiť TY? Zmena klímy je celosvetovým problémom, no každý z nás môže niečo urobiť. Aj malá zmena nášho správania môže pomôcť zabrániť emisiám skleníkových plynov bez toho, aby sa to prejavilo na kvalite nášho života. Dokonca pri tom môžeme aj ušetriť • Pridaj sa k recyklácii. Pri recyklácii 1 kg starých hliníkových konzerv sa spotrebuje desaťkrát menej energie ako pri výrobe nových a továrne používajú na výrobu papiera zo starých novín oveľa menej energie ako na jeho výrobu z drevnej buničiny. • Pri príprave horúceho nápoja stačí uvariť len toľko vody, koľko potrebuješ. • Šetri horúcou vodou tak, že sa budeš sprchovať a nie kúpať – spotreba energie je štyrikrát nižšia. • Nezabudni vypnúť svetlo, keď ho nepotrebuješ. Domácnosti spotrebúvajú 30 % elektrickej energie v EÚ, takže ak budeme elektrinou šetriť všetci, bude v tom veľký rozdiel • Nepreháňaj to s kúrením. Zníženie teploty len o 1 °C môže váš rodinný účet za elektrinu znížiť až o 7 % • Keď potrebuješ vymeniť žiarovku, kúp si úspornú žiarivku – vydržia dlhšie a spotrebujú päťkrát menej energie ako klasické žiarovky • Keď vetráš svoju izbu, nechaj okno otvorené dokorán len pár minút a potom ho opäť zavri. Nenechaj teplo unikať príliš dlho • Pokiaľ práve nenabíjaš mobil, nenechávaj nabíjačku v prúde. V opačnom prípade sa premárni 95 % elektrickej energie, pričom na nabíjanie tvojho telefónu sa použije len5 % • Zasaď strom, či už v škole, vo vašej záhrade alebo v štvrti, kde bývaš. Päť stromov dokáže počas svojho života vstrebať asi 1 tonu CO2.

7. Ďakujem za pozornosť...