Ekonomika rozvojových štátov 7 Prírodné zdroje a životné prostredie

1. Martin Grešš Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita v Bratislave Ekonomika rozvojových štátov7 Prírodné zdroje a životné prostredie

2. Obsah • Základná charakteristika • Faktory vplyvu na ekonomickú hodnotu zdroja • Typy zdrojov • minerálne • energetické • vodné • Teórie využívania prírodných zdrojov • Holandská choroba • Prekliatie prírodných zdrojov • Životné prostredie a ekonomický rozvoj • Faktory degradácie životného prostredia • Environmentálne dopady rozvoja • Regionálne environmentálne problémy • Environmentálne politiky pre RK • Život na záchrannom člne (C) Martin Grešš, 2012

3. Základná charakteristika • ekonomický rast + prosperita vs. dostupnosť prírodných zdrojov a kvalita životného prostredia • pokles prírodných zdrojov + degradácia prostredia = vďaka rastu spotreby v PVK, ALE AJ RK! • optimisti (nekonečný rast) vs. pesimisti (obmedzený rast) (C) Martin Grešš, 2012

4. Základná charakteristika • riešenie pre TUR: • growth-orientedlifestylevs. balance-orientedlifestyle • growth-oriented: • orientácia na rast produkcie a spotreby • balance-oriented: • maximalizácia blahobytu pri minimálnej materiálnej spotrebe • záver: orientácia na kvalitu a rovnosť, NIE na kvantitu a nerovnosť (C) Martin Grešš, 2012

5. Základná charakteristika • hlavný problém (na západe): populácia vs. zdroje • populačný rast = vyčerpávanie prírodných zdrojov • riešenie: • organické poľnohospodárstvo založené na energii Slnka • využitie OZE • vhodné technológie, L intenzívna výroba, lokálne suroviny • decentralizácia produkcie  lokálna sebestačnosť + minimálne dopravné náklady (C) Martin Grešš, 2012

6. Základná charakteristika – ekologický faktor • v posledných desaťročiach • pokles kvality životného prostredia = negatívny vplyv na životnú úroveň = negatívny vplyv ekonomický rast a rozvoj • ekologický faktor a medzinárodný obchod: • stimulácia dopytu (po nových typoch výrobkov a investičných celkov) • rast dopytu po klasických surovinách, • zmena ceny výrobkov (musia vyhovovať príslušným medzinárodným normám ochrany životného prostredia) • rast netarifných prekážok medzinárodného obchodu (normy pre ochranu životného prostredia sa stávajú bežnou súčasťou medzinárodného obchodu) • zmena konkurenčného boja na medzinárodných trhoch (z cenovej oblasti do oblasti kvalitatívnych parametrov) (C) Martin Grešš, 2012

7. Základná charakteristika – medzinárodný obchod • čerpanie prírodných zdrojov znamená rast bohatstva pre štáty • prírodné zdroje sú často zdrojom medzinárodných konfliktov • nevyhnutné pre fungovanie priemyslu (niekedy aj poľnohospodárstva) • nachádzajú sa v oblastiach, o ktorých kontrolu môžu štáty navzájom bojovať • nerovnomerne rozdelené • vysoký zisk a nedokonalá konkurencia (C) Martin Grešš, 2012

8. Faktory vplyvu na ekonomickú hodnotu zdroja • veľkosť ložiska • životnosť, úroveň technológií ťažby a spotreby, objem • geologické podmienky • hĺbka uloženia, zloženie susediacich hornín, seizmická aktivita • dopravná dostupnosť • kľúčový faktor • alternatívne materiály a recyklácia • syntetické materiály (C) Martin Grešš, 2012

9. Typy zdrojov • definované vzhľadom na úroveň rozvoja (ekonomického a technologického) • zdroje (resources) – všetko, čo môže byť niekedy použiteľné • rezervy (reserves) – známe a dostupné pre ekonomicky výhodnú exploatáciu pri súčasnej úrovni technológií a cien • projektované rezervy (projectedreserves) – odhadnuté množstvá, ktoré môžu byť pridané do rezerv (objavy, cenové zmeny, nové technológie) za určitý čas (C) Martin Grešš, 2012

10. Typy zdrojov (C) Martin Grešš, 2012

11. Typy zdrojov • neobnoviteľné (Non-renewable) • konečné = energetické a minerálne zdroje • recyklovateľné / nerecyklovateľné • obnoviteľné (Renewable) • obehové/tokové (flow) – voda, Slnko • množstevné (stock) – pôda, vegetácia, ryby, zvieratá • obnoviteľnosť NIE JE AUTOMATICKÁ • v prípade nesprávneho využitia môžu byť vyčerpané / trvalo zredukované • produkcia ≤ maximálny udržateľný výnos (C) Martin Grešš, 2012

12. Typy zdrojov – minerálne • prirodzene sa vyskytujúce anorganické látky v zemskom plášti • množstvo dostatočné, ale nedostatočná koncentrácia vzhľadom na ekonomické využitie • najbohatšie náleziská vyčerpávané a nerovnomerne rozložené • prítomnosť minerálov je potenciálny zdroj komparatívnej výhody v ekonomickom rozvoji krajiny • kovy • nedostatok, prejavujú sa obavy z ich vyčerpania • nekovy • dostatok, výskyt takmer všade (stavebné, N, P, S, K, ...) • vyššia spotreba ako kovy (okrem Fe) (C) Martin Grešš, 2012

13. Typy zdrojov – minerálne • význam pre RK: • rast exportných príjmov • prilákanie PZI • vytváranie pracovných príležitostí • podpora dopytu po lokálnych tovaroch • podpora infraštruktúrnych projektov • rast industrializácie krajiny (C) Martin Grešš, 2012

14. Typy zdrojov – minerálne • strategické minerály – dôležité pre ekonomiku, obranu, moderné technológie, ... • minerály potrebné na zabezpečenie armády, priemyslu a základných občianskych potrieb počas výnimočného stavu v krajine, ktoré sa musia do krajiny dovážať • len 5 krajín produkuje viac ako 6 strategických minerálov – Austrália, JAR, Kanada, Rusko, USA • súčasný stav – minerály dôležité pre PVK sa nachádzajú v RK • možné vyčerpanie ≤ 100 rokov • ak sa zachová súčasný stav spotreby a nebudú žiadne nové zdroje (C) Martin Grešš, 2012

15. Typy zdrojov – minerálne • možné riešenia pre minerálne zdroje: • ťažba z oceánu (v prípade lacných zdrojov elektriny) • rast efektívnosti produkcie (zníženie potreby minerálov na jednotku outputu) • zlepšenie ťažobných technológií (menej odpadu pri extrakcii a spracovaní) • recyklácia (tzv. mestských rúd – urban ores) (C) Martin Grešš, 2012

16. Typy zdrojov – energetické (C) Martin Grešš, 2012

17. Typy zdrojov – energetické • kľúčové pre ekonomický rozvoj • 3. energetický prechod – drevo  uhlie; uhlie  ropa; ropa  nové ?? • ropa = ¼ objemu medzinárodného obchodu • vplyv ceny energií na RK • + pre RK vyvážajúce zdroje (prebytok obchodnej bilancie) • - pre RK dovážajúce zdroje (rast cien vstupov = rast cien výstupov) • produkcia a spotreba • chudobní v RK = drevo • energetické prebytky = Perzský záliv, Mexiko, Venezuela • Afrika = energetickí žobráci • spotreba v RK = 30 % svetovej energie, ale 80 % populácie! • per capita spotreba energie a úroveň rozvoja  v RK nedostatočné využívanie energie (C) Martin Grešš, 2012

18. Typy zdrojov – energetické • rozmiestnenie zdrojov • ropa – 65 % Blízky Východ, Mexiko, Venezuela, Rusko, Nigéria • zemný plyn – 40 % Rusko, centrálna Ázia, 34 % Blízky Východ • uhlie – 57 % Čína, Rusko, USA • obchodné toky: RK  PVK • spotreba energie v nasledujúcich rokoch vzrastie • rast industrializácie v RK • väčšina z fosílnych palív • ropa = 40 rokov, plyn = 60 rokov, uhlie = 300 rokov (C) Martin Grešš, 2012

19. Typy zdrojov – energetické • energetické alternatívy: • majú vplyv na konzerváciu a zníženie spotreby primárnych energetických zdrojov • jadrová energia – radiácia, uloženie odpadu, teroristi, náklady; štiepenie (U) vs. fúzia (H) • geotermálna energia – vysoko lokalizovaná • vodná energia – v RK len 7 % kapacít využitých (nedostatok investícií) • solárna energia – náklady, skladovanie, cena, transformácia na elektrickú energiu • veterná energia – náklady a rýchlosť vetra • biomasa – environmentálne a sociálne problémy (C) Martin Grešš, 2012

20. Energetické alternatívy (C) Martin Grešš, 2012

21. Typy zdrojov – vodné • odobratie vody (withdrawal) • 1970  2000 = 2 500  4 000 km3 • spotreba vody (consumption) • 6-násobný rast • celková a p. c. spotreba – vyššie v PVK • s rastom úrovne ekonomického rozvoja pokles v poľnohospodárstve a rast v priemysle a v domácnostiach • globálne odobratie • 1. poľnohospodárstvo – 67 % • 2. priemysel – 19 % (chemický) • 3. domácnosti – 9 % • 4. evaporácia – 5 % (C) Martin Grešš, 2012

22. (C) Martin Grešš, 2012

23. Celkový objem vodných zdrojov (C) Martin Grešš, 2012

24. Typy zdrojov – vodné • priehrady k roku 2000 • 45 tis. v 140 krajinách (vysoké aspoň 15 m) • 2/3 v RK (hlavne India a Čína (22 tis.) ) • v PVK pokles • obmedzenosť vodných zdrojov • precipitácia klesá – rast ponuky v jednej oblasti znamená pokles ponuky v inej oblasti • 2000 – 1,1 mld. ľudí nemala prístup k pitnej vode • odhad UNEP – v 2025 2/3 globálnej populácie budú žiť v krajinách s nedostatkom vody (C) Martin Grešš, 2012

25. Typy zdrojov – vodné • problémy s vodou • kvalita a dostupnosť • ½ svetových riek znečistená = negatívny vplyv na zdravie • nadmerné využívanie podzemných vôd pre poľnohospodárstvo • manažment cezhraničných zdrojov • 9 systémov vo viac ako 6 krajinách (Dunaj, Rýn – PVK; Niger, Níl, Zaire, Zambezi, Amazon, Čadské jazero, Mekong – RK) (C) Martin Grešš, 2012

26. Voda a zdravie (C) Martin Grešš, 2012

27. Teórie využívania prírodných zdrojov – ventilovanie prebytku • Adam Smith • prečo krajiny exportujú tovary a tým vytvárajú medzinárodný obchod • Hla Myint – barmský ekonóm • rozvoj „prázdnej krajiny“ (nízka hustota obyvateľstva, veľké plochy nevyužitej pôdy, prebytok prírodných zdrojov) • rozvoj v RK neprispel k rastu životného štandardu ani príjmov domáceho obyvateľstva • PREČO??? – kolúzia vláda + TNK (C) Martin Grešš, 2012

28. Teórie využívania prírodných zdrojov – teória základnej komodity • vychádza z predpokladu „prázdnej krajiny“, je však založená na historickej skúsenosti PVK • exploatácia zásob prírodných zdrojov pre export → rast domáceho obchodu a priemyslu • tradičná → industrializovaná ekonomika • základná komodita sa nesmie vyčerpať skôr ako sa dosiahne prah priemyselného rozvoja (C) Martin Grešš, 2012

29. Teórie využívania prírodných zdrojov – teória závislosti • analýza vzájomnej interakcie PVK a RK • založená na marxistickej analýze svetovej ekonomiky • malá skupina PVK (jadro, centrum) je neustále zásobovaná RK (periféria) za cenu ich vlastného rozvoja • periféria posiela do centra komodity s nízkou pridanou hodnotou a z centra dostáva hotové výrobky s vysokou pridanou hodnotou = disproporcie v príjmovej a výdavkovej zložke rozpočtov (C) Martin Grešš, 2012

30. Holandská choroba • 70. roky 20. storočia v Holandsku • 16. storočie – Španielsko a Nový svet • RK a holandská choroba – ekonomická deformácia vyplývajúca zo závislosti na určitej komodite • indonézska, nigérijská, angolská, mexická, venezuelská; thajská; malajská; brazílska; kolumbijská; pobrežia slonoviny; bangladéšska; egyptská; jordánska; zambijská, zairská; ghanská (C) Martin Grešš, 2012

31. Holandská choroba – model Cordena a Nearyho • „Ziskový sektor a deindustrializácia v malej otvorenej ekonomike“ (1982) • 3 sektory ekonomiky v boome: • vysoko ziskový – obchoduje so zahraničím • zaostávajúci (tradičný exportný) – obchoduje so zahraničím • domáci – obchoduje v domácej krajine • vytlačenie tradičného exportného sektora ostatnými dvoma sektormi (C) Martin Grešš, 2012

32. Holandská choroba – efekty • efekt presunu zdrojov • priama deindustrializácia • ↑ D po L v ziskovom sektore = presun L z tradičného do ziskového sektora = ↑ Q v ziskovom sektore • výdavkový efekt • nepriama deindustrializácia • dôsledok mimoriadnych príjmov z boomu v produkcii a exporte prírodného zdroja • ↑ I = ↑ D po tovaroch domáceho sektora + presun L z tradičného do domáceho sektora = ↑ P domácej produkcie (C) Martin Grešš, 2012

33. Holandská choroba – možnosti riešenia • spomalenie zhodnocovania reálneho výmenného kurzu • sterilizácia príjmov zo ziskového sektora + postupné uvoľňovanie do domáceho obehu = zoslabenie výdavkového efektu • zabezpečenie časti bohatstva aj pre budúce generácie • zvýšenie konkurencieschopnosti zaostávajúcich sektorov • rast investícií ešte pred úplným vyčerpaním prírodného zdroja • investície do vzdelania a rozširovania infraštruktúry (C) Martin Grešš, 2012

34. Prekliatie prírodných zdrojov • paradox hojnosti • ekonomika bohatá na zdroje rastie / rozvíja sa pomalšie ako ekonomika chudobná na zdroje • Nigéria, Angola • Nórsko • Švajčiarsko, Japonsko • R. Auty • „Udržateľný rozvoj v ekonomike bohatej na prírodné zdroje: téza prekliatia zdrojov“ (1993) • kolaps ekonomiky je spôsobený vyššími mzdami v ziskovom sektore čo obmedzuje ďalší rozvoj industrializácie • krajiny chudobné na zdroje začínajú skôr s industrializáciou ako krajiny bohaté na zdroje (C) Martin Grešš, 2012

35. Prekliatie prírodných zdrojov • faktory vplyvu na pokles / spomalenie rastu v ekonomike bohatej na zdroje: • neudržateľná nadspotreba • zlé vládnutie • úplné zlyhanie štátu • korupcia • pokles konkurencieschopnosti ostatných sektorov • volatilita príjmov zo ziskového sektora (C) Martin Grešš, 2012

36. Životné prostredie a ekonomický rozvoj • koncept udržateľného rozvoja • rovnováha medzi ekonomickým rastom a konzerváciou životného prostredia • environmentálne účtovníctvo • populácia a prírodné zdroje • zabezpečenie potreby neustále rastúceho počtu ľudí s obmedzenými zdrojmi, ktoré sú k dispozícii • chudoba • vedie k zvýšenej degradácii životného prostredia • ekonomický rast • Kuznetsova environmentálna krivka (z dlhodobého hľadiska pri raste príjmu per capita dôjde k zlepšeniu stavu životného prostredia, aj keď spočiatku sa degradácia zvýši) • vidiecky rozvoj • obrábateľná pôda • vzdelávanie žien • urbanizácia • nedostatočná sanitácia a hygiena (šírenie chorôb), vznik epidémií, dopravné zápchy, rast emisií (automobily + priemysel), nedostatočný prístup k pitnej vode • svetová ekonomika • klimatické zmeny (C) Martin Grešš, 2012

37. Faktory degradácie životného prostredia • externality • znečistenie ovzdušia a vody, zníženie stavu rýb v dôsledku nadmerného rybolovu, a i. • spoločné vlastníctvo zdrojov • tragedyofcommons • firmy, domácnosti a jednotlivci nadmerne znečisťujú ovzdušie a využívajú biosféru, ktorá patrí všetkým • verejné statky • nevylučiteľnosť zo spotreby a nesúťaživosť • nezvratnosť • nezvratná degradácia kvality a kvantity • nedefinované užívateľské práva • nadmerné čerpanie prírodného zdroja ak nie sú zaručené práva využívania • vysoké transakčné náklady • dosiahnutie dohody je viazané na veľký počet účastníkov (napr. spaľovanie dreva v jednej krajine, parcelácia mora pre rybolov) (C) Martin Grešš, 2012

38. Environmentálne dopady rozvoja • vzájomný vplyv zdroje  rozvoj • deforestácia • erózia pôdy a dezertifikácia • globálne otepľovanie • mestské znečistenie • strata biodiverzity (C) Martin Grešš, 2012

39. Regionálne environmentálne problémy • Latinská Amerika – deforestácia, erózia pôdy, znečistenie ovzdušia, nadmerné využívanie pasienkov • Severná Afrika a Blízky Východ – erózia pôdy, nadmerné využívanie pasienkov, dezertifikácia, redukcia naplavenín, salinizácia pôdy • Subsaharská Afrika – deforestácia, nadmerné využívanie pasienkov, erózia pôdy • Južná Ázia – salinizácia pôdy, znečistenie vzduchu a vody, deforestácia • Východná Ázia – zníženie biodiverzity, znečistenie vzduchu • Juhovýchodná Ázia – deforestácia, znečistenie vody a vzduchu, erózia pôdy (C) Martin Grešš, 2012

40. Environmentálne politiky pre RK – globálna úroveň • redukcia emisií skleníkových plynov zo strany súčasných emitentov použitím existujúcich technológií • redukcia emisií zlepšením technológií emisií • redukcia už emitovaného objemu skleníkových plynov • šetrnejšie využívanie prírodných zdrojov • zlepšenie možnosti substitúcie prírodných zdrojov syntetickými (C) Martin Grešš, 2012

41. Environmentálne politiky pre RK – národná úroveň • priame politiky: • poskytovanie finančnej pomoci pre farmárov v postihnutých oblastiach • posilnenie alebo efektívnejšie vynútenie legislatívy zabraňujúcej nadmernej ťažbe dreva a nadmernému rybolovu • zavedenie pozemkovej reformy • zavedenie racionálnej cenotvorby na poľnohospodárske vstupy • zvýšenie výdavkov na sanitáciu a prístup k zdravotne neškodnej pitnej vode v mestských oblastiach • prevzatie Systému environmentálneho a hospodárskeho účtovníctva • nepriame politiky: • zvyšovanie výdavkov na vzdelanie, primárnu zdravotnú starostlivosť a programy kontroly pôrodnosti • zlepšenie definovania práv vlastníka • poskytovanie pomoci ženám (C) Martin Grešš, 2012

42. Život na záchrannom člne (G. Hardin) • majú bohaté krajiny pomáhať chudobným alebo nie? • bohaté by NEMALI pomáhať chudobným, aby si zabezpečili prežitie • bohatí na záchrannom člne; chudobní boli tiež, ale na preplnených a preto povypadávali. Teraz plávajú vo vode a dúfajú, že sa dostanú na čln bohatých (C) Martin Grešš, 2012

43. Život na záchrannom člne (G. Hardin) • možnosti bohatých (čln plný na 80 %): • zobrať všetkých na palubu, čln sa potopí a všetci sa utopia = absolútna spravodlivosť ALE tiež absolútna katastrofa • zobrať ľudí do 100 % kapacity. Znamená to znížiť faktor bezpečnosti (20 %) + výber koho zobrať na palubu • nezobrať nikoho, ponechať faktor bezpečnosti = prežitie posádky. Tí, ktorí cítia vinu si môžu vymeniť miesta s tými vo vode (C) Martin Grešš, 2012

44. Život na záchrannom člne (G. Hardin) – kritika • interakcia národov prostredníctvom obchodu, investícií, ... • čln bohatých je závislý na člnoch chudobných – materiály a produkty • čln bohatých spotrebúva neúmerne veľa svetových zdrojov • najviac ohrozuje stabilitu člna práve Severoameričan a nie Afričan či Ázijčan (priemerný človek v USA spotrebuje mnoho násobne viac energie a emituje oveľa viac znečistenia ako človek v Ázii) • kapacita planéty, na rozdiel od člna, sa môže zvýšiť v prípade technologických zmien • v reálnom svete sa nedá opustiť chudobných ako v prípade člna, kde stačí vytiahnuť rebrík a kotvu a odplávať (C) Martin Grešš, 2012