Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?

Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku? IX. ročník konferencie SAF Finančné riadenie podnikov Elena Kohútiková, zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB, a.s. Bratislava, 13.október 2011

Bazilejské pravidlá Prečo vznikli? Ako sa Basel III odlišuje od svojich predchodcov? Ukážkový príklad výpočtu kapitálových požiadaviek Aký bude mať Basel III dopad na banky? Aký bude mať dopad na podnikový sektor? Agenda 2

Motiváciou pre vznik bazilejských princípov v 90. rokoch bolo harmonizovanie kapitálových požiadaviek a zvýšenie kapitálu bánk • Požiadavky na pravidlá podľa ktorých sa banky riadili, boli v jednotlivých krajinách rozdielne a navyše aj príliš nízke =>riziko pre stabilitu a správne fungovanie celého finančného sektora • Bazilejské princípy stanovili jednotné pravidlá určujúce minimálnu kapitálovú primeranosť • Box: Čo je kapitálová primeranosť? • Kapitálová primeranosť je podiel vlastného kapitálu a rizikovo vážených aktív. Vyjadruje množstvo peňazí, ktoré finančné inštitúcie musia držať v rezerve na pokrytie rizikovo-vážených aktív. • ide o vankúš, ktorý pohlcuje neočakávané straty a tým ochraňuje depozitorov • zabezpečuje zníženie systémového rizika • harmonizácia pravidiel umožnila vstup nadnárodných spoločností na nové trhy Box: Prečo vznikla potreba určiť minimálnu hranicu na kapitálovú primeranosť? Čím menej kapitálu finančná inštitúcia drží, tým menšie množstvo môže investovať do aktív, ktoré jej prinesú výnos. V prípade niektorých hráčov na trhu by však mohlo dôjsť k snahe maximalizovať svoje zisky bez zreteľa na možné riziko.

Basel I (1988) - zameraný len na kreditné riziko • určoval minimálnu hranicu pre kapitálovú primeranosť vo výške 8% Kapitálová primeranosť určená tzv. Cooke ratio-m Total capital – celkový kapitál RWA Credit – rizikovo vážené aktíva (objem aktív banky prenásobených ich rizikovou váhou) • odhad rizikovej váhy danej skupiny aktív bol daný regulátorom

Basel II (1998) – dopĺňa trhové a operačné riziko • rastúca zložitosť bankového systému ukázala, že požiadavky zahrnuté v Basel I nie sú postačujúce, čo viedlo k ich úprave • novo vznikajúce kreditné deriváty a finančné nástroje umožnili umelé navyšovanie kapitálovej primeranosti • v porovnaní s Basel I dokáže komplexnejšie a exaktnejšie ohodnotiť riziko Kapitálová primeranosť ostala na úrovni 8%, princíp výpočtu sa však zmenil MR – trhové riziko OR – operačné riziko • dopĺňa trhové a operačné riziko • vďaka citlivejšiemu rozdeleniu zmluvných strán priniesol presnejší výpočet kreditného rizika • umožnil bankám vlastný odhad rizikových váh (musia byť schválené regulátorom)

Basel III nerieši jednotlivé riziká, ale samotnú podstatu banky • Kríza 2008-9 odhalila tri hlavné zlyhania podstaty bankového podnikania: • Banky mali nedostatočný kapitál na absorbovanie strát počas krízy • Mnohé boli slabé a viaceré padli • Vyvstala potreba ich rekapitalizovať, aj peniazmi daňových poplatníkov • Banky umelo nafúkli svoje bilancie voči kapitálu (pákový pomer) využívaním podsúvahových nástrojov (deriváty a pod) • Inštitúcie, ktoré tieto nástroje intenzívne využívali, boli náchylnejšie na zlyhania počas krízy • V mnohých inštitúciách bolo manažovanie likvidity neadekvátne • Banky mali viazané krátkodobé zdroje v dlhodobých aktívach a stali sa nelikvidné • Mnohé nevenovali pozornosti trhovej likvidite

Výpočet kapitálovej primeranosti sa nemení, no nastáva posun v oblasti kvality kapitálu... • Zlepšenie kvality kapitálu • Dôraz na kľúčové zdroje kapitálu (akcie, nerozdelený zisk) • Zvýšenie objemu kapitálu • Minimálne požiadavky + rezervy • Nový anticyklický vankúš • Cieľový stav je 10,5 až 13% kapitálová primeranosť v roku 2019 (v závislosti od výšky anticyklického vankúša) • Zabezpečenie harmonizácie a konzistentnosti výpočtu kapitálu

...a pribudnú nové ukazovatele riadenia likvidity a pákového pomeru • Likvidita • Dva nové ukazovatele likvidity • Ukazovateľ krátkodobého likviditného krytia (Liquidity Coverage Ratio, LCR): Cieľom je zabezpečiť určité minimum likvidných aktív, ktoré banka vie použiť do 30 dní (podobný ukazovateľ už banky na Slovensku musia plniť) • Ukazovateľ čistého stabilného financovania (Net stable funding ratio, NSFR): Cieľom je zabezpečiť užšie prepojenie dlhodobých aktív so stredno a dlhodobými pasívami a vlastným kapitálom • Pákový pomer (leverage ratio) • Zavedenie pákového pomeru (aktíva v súvahe + podsúvahe voči kapitálu) ako dodatočného ukazovateľa ku kapitálovej primeranosti

Časový harmonogram Basel III • Postupne do roku 2019 • Cieľový stav na kapitál: január 2019 • Likvidita: monitoring 2013, povinne od 2015 • Pákový pomer: monitoring 2013-17, povinne od 2018 Nové požiadavky Lepšia kvalita

Porovnanie výpočtu kapitálovej primeranosti Príklad Pozn.: • Basel I Kapitálová primeranosť banky Minimálne kapitálové požiadavky Minimálne kapitálové požiadavky: Kapitálová primeranosť banky:

Basel II Kapitálová primeranosť banky Minimálne kapitálové požiadavky Stanovené na základe modelov banky; vypočítane z odhadu straty na základe historickej skúsenosti Trhové riziko ................ MR = 6,25 Operačné riziko ........... OR = 2,5 Minimálne kapitálové požiadavky: Kapitálová primeranosť banky:

Basel III Výpočet kapitálovej primeranosti sa nezmenil, nastáva však posun ku kvalitnejším formám kapitálu (akcie, nerozdelený zisk,...) Porovnanie požiadaviek Basel I, II a III • Basel I Kapitálová primeranosť banky:10% • Basel II Kapitálová primeranosť pri prísnejších pravidlách klesla Kapitálová primeranosť banky:9,2% • Basel III Kapitálová primeranosť sa nezmenila, nastal však posun smerom ku kvalitnejším formám kapitálu Kapitálová primeranosť banky: 9,2%

Bazilejské pravidlá Aký bude mať Basel III dopad na banky? Aký bude mať dopad na podnikový sektor? Agenda 15

Európske banky budú potrebovať dodatočný kapitál aj likviditu • Podľa štúdie McKinsey, banky v EU a USA budú potrebovať do roku 2019 dodatočný kapitál v objeme 1,7 bilión euro, čo je 70% ich súčasného objemu Tier 1 kapitálu • Potrebu dodatočnej krátkodobej likvidity McKinsey odhaduje na 1,9 bilióna euro, čo je polovica súčasného celkového objemu likvidity • Výrazná bude aj potreba dodatočnej dlhodobej likvidity Potreba dodatočného kapitálu a likvidity do roku 2019 (mld euro) Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010

Čo bude mať dopad na ich ziskovosť... • Podľa McKinsey, Basel III zníži ROE európskych bánk o 4 % body (ceteris paribus) • Zníženie ziskovosti ide na vrub najmä prísnejším kapitálovým pravidlám • Zlepšenie kvality kapitálu: 0,8% bodu • Navýšenie rizikovo vážených aktív (RWA): 1,3% bodu • Zvýšenie objemu kapitálu: 1,3% bodu • Nové pravidlá likvidity znížia ROE o 0,8% bodu • Dodatočné likvidné aktíva: 0,2% bodu • Dodatočné dlhodobé aktíva: 0,6% bodu • Pákový pomer zníži ROE len o 0,1% bodu Zdroj: McKinsey, Basel III and European banking: Its impact, how banks might respond and challenges of implementation, November 2010

... a povedie k viacerým zmenám v správaní bánk... • Banky sa snažia predísť poklesu ziskovosti viacerými spôsobmi: • Terajšie aktivity: • Znižovanie nákladov • Preceňovanie produktov • Zvyšovanie kapitálu (dividendy) • Boj o zdroje likvidity • Dlhodobejšie riešenia: • Zlepšenie manažmentu kapitálovej primeranosti a likvidity • Reštrukturalizácia aktív a pasív

... a eventuálne zrejme aj k prehodnoteniu biznis modelov • Dopad Basel III regulácie je iný pre retailové, korporátne či investičné banky • Retailové banky budú ovplyvnené najmenej • toto je predovšetkým prípad slovenského bankového sektora • Korporátne banky bude Basel III obmedzovať predovšetkým v štruktúrovanom financovaní a financovaní obchodu • platí aj pre slovenský bankový sektor • Investičné banky budú zasiahnuté najviac, hlavne tie silne angažované v obchodovaní na kapitálových trhoch • nie relevantné pre slovenský bankový sektor

Dopad Basel III na banky v SR bude zrejme individuálny • Sektor ako taký bude zrejme podľa môjho názoru Basel III spĺňať • Problémy môžu nastať v prípade niektorých jednotlivých bánk • Oficiálne dopady pre slovenský sektor ešte nie sú k dispozícii • Štúdia ČNB v prípade českých bánk (Tomšík, máj 2011) však hovorí, že banky by nemali mať problém s kapitálom ani krátkodobou likviditou. Problémom českých bánk je v súčasnosti plnenie kritéria stabilného financovania NSFR, teda plnenie dlhodobej likvidity. • Predpokladáme, že podobne je to aj v prípade slovenských bánk. Banky u nás sú kapitálovo veľmi dobre kapitálovo vybavené (kapitálové primeranosti top 5 bánk sú nad 10%). Problémom môže byť rovnako ako v prípade českých bánk s dlhodobou likviditou (napr. krytie dlhodobých úverov na bývanie krátkodobými zdrojmi v prípade niektorých bánk) • Možno zmena dividendovej politiky – na posilnenie kapitálu a väčšia aktivita bánk na kapitálovom trhu

Basel III. Prečo a čo to je? Aký bude mať dopad na banky? Aký bude mať dopad na podnikový sektor? Agenda 21

Ako Basel III ovplyvní cenu úverov pre podniky Likviditná prirážka Basel III zvýši požiadavky a tým aj náklady na dlhodobé refinancovanie Celková cena úveru Cena kapitálu Navýšenie kapitálových požiadaviek z 8% na 10,5% až 13% zníži návratnosť kapitálu. Priamy efekt tak zrejme nebude vysoký Riziková marža Basel III nemení Základná sadzba (napr. 5Y IRS) Basel III nemení

Analýzy naznačujú, že Basel III zdraží úverovanie v EMÚ len mierne... • Podľa štúdie ECB (L. Bini Smaghi, apríl 2011) sa očakáva, že: • Zvýšenie cieľovanej kapitálovej primeranosti o 1%-bod zvýši spread pri úverovaní o 28 bázických bodov • Zvýšenie držby likvidných aktív o 25% by zvýšilo spread pri úverovaní o cca 15 bázických bodov oproti bázickému scenáru • Zavedenie ukazovateľa čistého stabilného financovania by zvýšilo spread pri úverovaní o 57 až 71 bázických bodov oproti bázickému scenáru

...a ekonomické náklady v krátkom období budú vyvážené prínosmi z dlhodobého hľadiska • Kvôli zavedeniu Basel III ekonomika eurozóny krátkodobo pocíti prechodné náklady sprísnenia úverových podmienok • Tento náklad však bude rozložený na viacero rokov a podľa ECB by nemal predstavovať výraznú prekážku ekonomickej aktivite • Na druhej strane, z dlhodobého hľadiska, Basel III zlepší odolnosť bankového sektora voči krízam, čo zníži pravdepodobnosť budúcich kríz • Tiež sa očakáva, že menej pro-cyklický bankový sektor efektívnejšie podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny

Na Slovensku budú banky riešiť predovšetkým dlhodobú likviditu a tá bude mať najvýraznejší dopad na cenu a dostupnosť úverov • Dostupnosť a cena dlhodobých zdrojov závisí predovšetkým od podmienok na finančných trhoch • Dlhodobé depozitá • Dividendy vs upisovanie nového kapitálu na trhoch • HZL • Dlhopisy bánk atď • Ak bude pretrvávať súčasná neistota a volatilita na finančných trhoch, cena a podmienky úverov pre podniky sa nevyhnutne budú musieť prispôsobiť

Záverom... • Regulácia Basel III na rozdiel od Basel I a II nerieši riziká klientov, ale samotnú podstatu banky a jej schopnosť odolať turbulenciám na trhoch • V princípe vyžaduje, aby banky posilnili a zlepšili svoju kapitálovú štruktúru a zodpovednejšie riadili svoju likviditu • Pre slovenské banky budú mať zrejme regulácie Basel III najväčší dopad na riadenie dlhodobých zdrojov. Tie sa zrejme stanú drahšími, čo bude mať zrejme aj dopad na cenu dlhodobých úverov pre klientov. • Keďže nové pravidlá vstúpia do platnosti postupne a plný dopad bude až v roku 2019 nepredpokladáme však z tohto dôvodu výrazné zhoršenie dostupnosti či ceny úverov • Na druhej strane, tým, že Basel III povedie k stabilizácii a zlepšeniu kvality kapitálu s dodatočnými proti-cyklickými vankúšmi, dá sa očakávať, že regulácia zníži pravdepodobnosť budúcich kríz a zároveň podporí dlhodobý potenciálny rast ekonomiky eurozóny a teda aj Slovenska

Ďakujem za pozornosť!

Basel III – bude mať dopad na financovanie a hospodárenie podniku?