Identifikácia historických objektov techniky

1. 2014 Identifikácia historických objektov techniky

2. Veda je jedna z foriem osvojovania si sveta človekom, ktorej produktom sú teoreticky systematizované objektívne poznatky alebo súbor poznatkov nachádzajúcich sa v zdôvodnenom kontexte Technika je oblasť ľudskej činnosti (prostriedky, postupy a znalosti) na využitie a ovládanie prírody v prospech človeka, najmä implementáciou poznatkov prírodných vied, tak, aby boli prakticky využiteľné VEDA A TechNika

3. Niekedy v období pleistocenu (2,5 mil. – 1,5 mil rokov p.n.l) človek prestal zahadzovať použité predmety ako nástroje a začal si ich upravovať a vyrábať. Technika a ľudská kultúra nevznikali náhodným vyrobením nástroja, ale až zámerným opracovaním materiálu, rozvíjajúcou sa výrobou nástrojov podľa určitých sociálne nadobudnutých zvyklostí.

4. Prvá výrobná metóda, ktorú človek použil na úpravu a výrobu jednoduchého domáceho a loveckého náradia z dreva, kostí, rohov a kameňa bolo sekanie, doplnené po čase brúsením. Nástrojom na sekanie bol tvrdý kameň, na brúsenie kusy lávového kameňa, kremeň a iné horniny.

5. do 8300 pred Kr. paleolit: najstarší paleolit - starý paleolit - stredný paleolit - mladý paleolit - neskorý paleolit • 8300 pred Kr. – 5700 pred Kr. mezolit • 5700 pred Kr. – 4400 pred Kr. neolit • 4400 pred Kr. – 2300 pred Kr. eneolit • 2300 pred Kr. – 750 pred Kr. bronzová doba: stará bronzová doba - stredná bronzová doba - mladá a neskorá bronzová doba • 750 pred Kr. – 450 pred Kr. halštatská doba (stará železná doba) • 450 pred Kr. – 6 laténska doba (mladá železná doba) • 6 - 375 rímska doba • 375 - 500 sťahovanie národov • 500 - 675 včasnoslovanské obdobie 623 - 658 Samova ríša • 675 - 791 Avarský kaganát • 791 - 1108 Nitrianske kniežatstvo 833 - 907 Veľká Morava • 10. stor. - 1918 Uhorsko 1526 - 1918 Habsburská monarchia 1867 - 1918 Rakúsko-Uhorsko • 1918 - 1992 Česko-Slovensko 1939 - 1945 Prvá slovenská republika • od 1993 Druhá Slovenská republika Datovanie slovenska

6. Asi 600 tis. – 150 tis. rokov p.n.l. začína výroba nástrojov štiepaním z kameňa, pazúrikov, kremeňa a rohatca. Výroba oštepov sa rozšírila v strednom paleolite (100 – 40 tis. r. p.n.l.). 40 – 10 tis. p.n.l – prvé kamenné čepele. Z kameňa sa vyrábali sekery, dláta, páky, vrtáky, rydlá. Rádiolarity sa v mladšom paleolite používali na výrobu štiepaných nástrojov Nástroje v PALEOlite (starŠIA kamenná doba) (3 mil. – 8 tis. Rokov P.n.l)

7. 9 tis. – 7 tis. p.n.l. v mezolite – nástroje zložené z niekoľkých častí (pazúrik, obsidián a iné) vkladané do drevených alebo kostených rukovätí zatmeľované aj živicou. Nástroje v mezolite (stredná kamenná doba) (10-8 tis.rP.n.l – 6-5 tis.rP.n.l)

8. Vyvinuté v paleolite • Aztecnics • 500x • Mayovia a Aztékovia • 10 molekúl • Syntéza technológie doby kamennej a požiadaviek modernej chirurgie Kameň vs. kov

9. Neolit sa začal tzv. neolitickou revolúciou – v neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva. Brúsením vyhladené, prevŕtané, početné predmety, sekery, kliny, dláta, kladivá, motyky, kosáky, jednoduché drevené tkáčske krosná – tkanie textílií z ľanu, vlny, konope, vyrábanie hlinených nádob. Nástroje v NEOlite (Mladá kamenná doba) (6-5 tis.rP.n.l – 5-4 tis.rP.n.l)

10. Eneolit sa niekedy považuje za súčasť neolitu. Vo viacerých oblastiach sveta sa pojem eneolit či medená doba - ako historická/archeologická perióda - tradične nepoužíva (iba pojem neolit), hoci sú znaky splnené (Egypt, Japonsko); do iných oblastí (lovci-zberači, jednoduchí poľnohospodári v Ázii či Amerike) sa táto fáza vývoja vôbec nedostala. ENEOlit (NOVŠIA kamenná doba) (5 tis.rP.n.l – 3-2 tis.rP.n.l)

11. vznik metalurgie • veľký rozvoj výmenného/diaľkového obchodu (jantár, meď, kamenná surovina, soľ, kožušiny, dobytok, obilie), v dôsledku toho nárast bohatstva a vznik sociálnej nerovnosti (diferenciácie) • prvé využitie ťažného dobytka, voz so záprahom, domestikácia koňa • prvé používanie dreveného či parohového oradla (najprv ťahané človekom potom zvieraťom) • začiatky astronómie • začiatky kalendárneho a merného systému • v niektorých oblastiach: vznik písma a monumentálnej architektúry • výrobky kamennej brúsenej industrie, textilu, hrnčiarstvo • hlbinné dolovanie hornín a minerálov • vzrast hospodárskeho významu muža (patriarchát), muži určovali aj právne obyčaje • väčšina príbuzných rodov a kmeňov si navzájom pomáha, Nástroje v ENEOlite (NOVŠIA kamenná doba) (5 tis.rP.n.l – 3-2 tis.rP.n.l)

12. Meď sa tavila už v 7. tisícročí p.n.l. v Anatólii – rozšírila sa v 3.tisícročí p.n.l. Je ľahko opracovateľná a získateľná, Najväčší rozvoj prebieha na území dnešného Iraku, Iránu a Sýrie (pôda zúrodňovaná pravidelnými záplavami), Budujú sa hrádze a zavlažovacie systémy, Objavuje sa rotačný pohyb (koleso - okolo roku 3500 p.n.l). Náročnejšie remeslá (výroba a opracovanie medi, zložitejšie a ozdobovanejšie keramické nádoby Hrnčiarsky kruh, výroba a farbenie látok MEDENá doba (chalkolit alebo medenokamenná doba)

13. Bronz je jedna z prvých zliatin vytvorená a využívaná človekom, Obdobie, keď sa začala využívať je po nej aj pomenované – bronzová doba Zliatiny medi človek vyrábal skôr, ako dokázal získať čistú meď, Cínové bronzy obsahujú do 20 % cínu, Z bronzusavyrábal plech a drôt Súvis: technika rozkladania ohňa –luková vŕtačka – ??? hrnčiarsky kruh ??? Bronzová doba (3500 r. p.n.l – 1500 r. p.n.l. )

14. Mosadz je zliatina medi so zinkom (5 – 40 %)a prípadne ďalšímiprvkami s menším podielom, • Dlho pred objavením zinku ako kovu sa zinkové rudy používali spolu s meďou ako legovacia prísada pri výrobe mosadze a zinkové soli našli uplatnenie v oblasti medicíny, • Mosadzné predmety sú známe už z 3. st. p.n.l. z Babylonu, Asýrie a z rokov 1400 až 1000 p. n. l. z Palestíny. MOSaDZ

15. stará bronzová doba (staršia bronzová doba) 2 300 – 1 450 pred Kr. stredná bronzová doba 1 600 – 1 200 pred Kr. mladá bronzová doba (mladšia bronzová doba) 1250/1200 – 1 000 pred Kr. neskorá bronzová doba 1 000 – 700 pred Kr. Bronzová Doba na slovensku

16. Náleziská suroviny potrebnej na legovanie boli zväčša na vzájomne odľahlých miestach a výrobcovia boli odkázaní na rozsiahly transport a obchod. • Rozširovala sa medzikmeňová výmena, rozrastala sa vrstva baníkov a kovolejárov (robotníkov lejúcich kovy, pracujúci v lejárstve, lejár, zlievač) • Hrivna môže byť praveký a ranostredoveký kovový polotovar, pravdepodobne s funkciou platidla alebo v mincovníctve jednotka hmotnosti (budínska, viedenská, banská hrivna) • Remeslá sa oddelili od poľnohospodárstva. Výroba bronzových nástrojov sa osamostatňuje od poľnohospodárstva stáva sa záležitosťou jednotlivca alebo rodín → nastáva špecializácia: rozvíja sa baníctvo, hutníctvo, kovolejárstvo. • Vyrábajú sa nové zbrane: meč, prilba, celkový pancier. • V Európe ľudia žili v dedinských usadlostiach, inde, napr. v egejskej oblasti, už boli mestá, paláce, hrady Bronzová doba http://www.sme.sk/vydania/20080604/photo/sm-0604-020c-hrivna.rw.jpg

17. Železná doba sa delí na starú ž.d. a mladú ž.d. • Stará železná doba (Hallstattská doba) • Mladá železná doba (Laténska doba), v ostatných častiach Európy sa nazýva predrímska železná doba. Železná doba

18. Halštatská doba nazvaná je podľa pohrebiska v rakúskom Hallstatte (stará železná doba, staršia železná doba) (850 – 400 pred Kr.) Železná doba – HalŠtatská doba http://www.airport-shuttle-munich.com/images/hallstatt%20beinhaus.jpg http://www.austria-trips.com/Hallstatt/Hallstatt_lake.jpg

19. laténska doba (mladá železná doba, mladšia železná doba) (450 pred Kr. – prelom letopočtu 6/10 po Kr.) Halštatskou dobou sa na Slovensku a okolí končí pravek v pravom slova zmysle (=prehistória) a laténskou dobou začína protohistorické obdobie (=raná dejinná doba; 450 pred Kr.- 833 po Kr.) Železná doba - Laténska doba http://www.oskole.sk/userfiles/image/zaida/dejepis/oktober/Pravek_html_m50d2c8fd.png

20. http://embedded.eecs.berkeley.edu/Alumni/mehrotra/images/getafix.jpghttp://embedded.eecs.berkeley.edu/Alumni/mehrotra/images/getafix.jpg http://www.pohadky-zdarma.cz/wp-content/uploads/2010/06/asterix_obelix.gif • Z názvov keltských kmeňov sú známe len niektoré • Na území severného Slovenska žil keltský kmeň Kotínov, • v Poiplí žili Osovia (často však považovaní za Ilýrov), • v Čechách, na Morave, západnom Slovensku a v severozápadnom Maďarsku žili Bojovia. • Vo východnom Rakúsku žili Tauriskovia (neskôr nazývaní Norikovia) • v juhovýchodnom Maďarsku a Vojvodine Skordiskovia. • Druid je keltský kňaz, vedomec a veštec. Slovo 'druid' pochádza zo slova 'dru-wid', veľmi učený Kelti – charakteristické pre l.D.

21. HD - Ako jej základné znaky môžeme uviesť vyspelé hospodárstvo, využívanie metalurgie, jednotný umelecký a výzdobný štýl a pokročilý sociálny vývoj • LD - kovotepectvo sa vyznačuje svojráznou a typickou výzdobou, ktorú nachádzame na bronzových nádobách, prilbách, štítoch, konských postrojoch a šperkoch. V šperkárstve vynikajú hlavne nákrčníky, tzv. torquesy a zdobené spony. Medzi typické výzdobné prvky patria štylizované rastlinné a zvieracie motívy. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu rozsiahlej obchodnej siete. Z laténskej oblasti sa do Stredomoria vyvážala soľ, cín, meď, vlna, kože, kožušiny a zlato, cez jej územie sa zo severu na juh prepravoval jantár. • V 2. a 1. storočí dochádza k budovaniu opevnených sídlisk – oppíd (oppidum). Železná doba

22. Rímska doba je časový úsek prvých štyroch storočí po Kr. v krajinách strednej a severnej Európy, ktoré neboli priamo súčasťou Rímskej ríše. Niekedy sa používa termín doba rímskeho cisárstva, a to aj pre oblasti, ktoré Rimania prechodne vojensky obsadili (napr. Slovensko) • Významné nálezy z tejto doby sú: Gerulata (Rusovce), Bratislavský hrad, Devín, Stupava, Dúbravka - Veľká lúka, Nápis na trenčianskej skale, Rímsky tábor pri Komárne Rímska doba http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/51/Trencin-Roman2.JPG/800px-Trencin-Roman2.JPG http://www.limes-slovensko.sk/sk/pix/images/1MuseumGerulata.jpg

23. Treba si uvedomiť, že starovek v užšom zmysle slova sa začal na rôznych miestach v rôznych obdobiach, Kým v Egypte, Mezopotámii a inde vznikali prvé štáty, Európa bola ešte v hlbokom praveku, Staroveký Rím napríklad vznikol až v roku 753 pred Kr., zatiaľ čo Egypt okolo roku 3000 pred Kr. Za kultúrny medzník medzi pravekom a starovekom sa pokladá objavenie písma a organizovaných štátnych celkov (Egypt, Mezopotámia). Niektorí historici kladú koniec staroveku (začiatok stredoveku) do rokov ležiacich v rozpätí 3. storočia až roku 800, všeobecne sa za koniec staroveku prijíma rok 476 Starovek

24. S prvými učencami vznikli prvé abstraktné (myšlienkovo odvodené) vedné disciplíny: • 1. filozofia • 2. mytológia (veda zakladajúca na bájosloví) • 3. úžitkové vedy (prvá bola medicína - liečebné postupy, farmácia, vznikom pozemkov geodézia, architektúra - staviteľstvo, geografia - zemepis, biológia • 4. popisné vedy (história - písomné pamiatky, právo - rímske právo, základy etnografie, pedagogika • 5. vedy exaktné - presné (matematika, mechanika, fyzika, astronómia – pozorovanie hviezd, agronómia) Starovek

25. bronzová doba znalosť ťažby a tavenia kovov (meď, bronz), nitovanie, zváranie, okolo 2000 p.n.l. bronzové nástroje, dobývania uhlia, stavba prieplavu Níl – Červené more železná doba znalosť výroby železa, železné nástroje, vynájdenie vojnových strojov okolo 1000 p.n.l. vybudovanie systematickej siete ciest (Perzia), stavba miest podľa plánu okolo 1500 p.n.l. výroba skla v Egypte okolo 1450 p.n.l. v Egypte hutníckym spôsobom vyrobená oceľ okolo 1300 p.n.l. používanie drôtu v Egypte okolo 1200 p.n.l. používanie pozlátených stĺpov ako bleskozvodov v Egypte okolo 1000 p.n.l. prvé železné nožnice okolo 750 p.n.l. odlievanie železa v Číne STAROVEK (3000 p.n.l. – 476 n.l.)

26. okolo 600 p.n.l. kamenný most cez rieku Tiber v Ríme okolo 500 p.n.l. viacradové námorné lode (Grécko) znalosť jednoduchých strojov okolo 430 p.n.l. vynález vrtáka do mramoru v Grécku okolo 300 p.n.l. Euklides sformuloval svoju učebnicu matematiky Elementy 305 p.n.l. prvý umelý vodovod v Ríme 250 p.n.l. počiatky výroby fŕkaného skla (Sýria) 225 až 206 p.n.l. stavba Čínskeho múru okolo 200 p.n.l. vynález vodného kolesa, stavba vodného mlyna (Ilýria) 184 p.n.l.MarcusPorciusCatoCensorius namiešal vzdušnú vápennú maltu 150 p.n.l. dymové telegrafy v Ríme asi 100 p.n.l. výstavba siete ciest rímskeho impéria Starovek (3000 p.n.L. – 476 n.l.)

27. Historici uvádzajú začiatok gréckej matematiky od obdobia keď pôsobil významný grécky filozof a matematik Táles z Milétu (cca. 624 - 548 p.n.l.), Grécka matematika prevzala mnohé znalosti od babyločanov a egypťanov. Veľkou zásluhou gréckých učencov je však, že zaviedli dôkazy a postavili matematiku na vedecké základy Stredovek – GrÉcka matematika

28. Datovaný je pádom (Západo)Rímskej ríše (rok 476) a sťahovaním národov na jednom konci, zámorskými objavmi a náboženskou reformáciou na strane druhej, Tradične sa udáva 476-1492 (respektíve začiatkom reformácie r. 1517)v Európe Stredovek

29. včasný (ranný) stredovek (5. – 10./11. stor.) • rozvoj feudalizmu • vrcholný stredovek (10./11. – 13./14. stor.) • rozkvet feudalizmu, cechovej výroby a manufaktúr • neskorý stredovek (13./14. – 15. stor.) • manufaktúry Stredovek

30. Nastupujúca feudálna spoločnosť vytvorila nový pomer pracujúcich k práci a vzbudila, aj keď len obmedzený, záujem o výsledok ich práce oproti predchádzajúcej otrockej práci. Tento zlepšený vzťah k práci viedol k zlepšeným metódam v poľnohospodárstve, obilninárstve a zeleninárstve, ovocinárstve a vinárstve, Aj napriek tomu pracovné nástroje a postupy v dobách ranného feudalizmu ostali na primitívnej úrovni, V baníctve sa ešte stále používali primitívne metódy, kladivo a želiezko, zmäkčovanie hornín ohňom, čerpanie vody rumpálom a pod, Rovnako v hutníctve sa používali primitívne, málo výkonné nízke pece. Stredovek

31. V staviteľstve sa výrazne prejavovala práca remeselníckych a staviteľských kolektívov riešiacich na základe miestnych podmienok nové, dokonalejšie konštrukcie a tvoriacich nové slohy, Najrozšírenejším druhom stavieb v tej dobe boli sedliacke domy a poľnohospodárske budovy, Stredoveké staviteľstvo bolo v rozhodujúcej miere ovplyvňované cirkvou, a preto medzi najvýznamnejšími stavbami tej doby prevládali stavby kostolov a kláštorov, hradov cirkevných a svetských feudálnych pánov a opevňovacích mestských stavieb. stredovek

32. Cech je organizácia remeselníkov alebo drobných obchodníkov (kramárov) v stredovekých mestách na ochranu remesla a obchodu, Výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov upravovali cechové artikuly, Cechy dozerali na spôsob výroby, na kvalitu výrobkov a ich cenu, Predpisovali, koľko môže byť v meste majstrov, koľko tovarišov a učňov, Každý cech mal svoju zástavu, ktorá bola uložená v kostole a svoj cechový znak. Cechová výroba a cechové organizácie boli v Uhorsku zrušené zákonom v roku 1872. Cech - Cechy

33. Gilda (z nemeckého Gilde) je pôvodne stredoveké obchodné či remeselnícke spolkové združenie, ktoré združovalo živnostníkov podľa stavu a povolania, Združenie malo najmä hospodárske a stavovské ciele, kedy obhajovalo záujmy svojich členov proti iným skupinám stredovekej spoločnosti, najmä proti šľachte, Okrem týchto primárnych cieľov sa jednalo aj o spoločenstvo náboženského charakteru. Najvýznamnejšie boli gildy kupcov a obchodníkov. Výraz gilda sa v súčasnosti prenesene používa aj vo všeobecnejšom zmysle pre akékoľvek obchodné či iné združenia a spoločenstvá. Gilda - Gildy

34. bol zväz nemeckých obchodných miest, ktorý prevádzkoval diaľkový obchod, založený v polovici 12. storočia, fungoval pol tisícročia až do polovice 17. storočia, z pôvodného spolku nemeckých obchodníkov sa hanza rozrástla na zväz hanzových miest, ktorý presadzoval svoje záujmy v cudzích krajinách i voči vlastnému panovníkovi. Hansa

35. 575 v Nemecku odliaty prvý zvon pre kostol sv. Cecílie v Kolíne nad Rýnom 589 až 618 vynález kníhtlače z dosiek (Čína) 600 až 700 začiatky výroby porcelánu (Čína) okolo 700 používanie veterných mlynov (Čína, Perzia) 822 vzduchový organ pre dóm v Aachene okolo 946 počiatok používania pluhu v Európe 966 vynález hodín so závažím okolo 1000 prvá kováčska taviaca pec okolo 1145 výroba papiera v Európe okolo 1150 vynález strelného prachu (Čína) 1190 výroba papiera v Ravensburgu Vývoj techniky v stredoveku

36. okolo 1230 vynález dela na strelný prach (Čína) 1309 prvé bicie hodiny v milánskej bazilike San Estorgia 1350 použitie dreveného uhlia v hutiach 1440 až 1450 vynález kníhtlače v Európe (Gutenberg) 1472 až 1519 vynálezy Leonarda daVinci vo všetkých odboroch techniky 1532 prvá valcovňa železa v Norimbergu 1548 stavba vodovodu s čerpadlami (Augsburg) 1566 vynález sústruhu s vretenom a suportom 1590 vynález zloženého drobnohľadu (Jansen) 1609 zostrojenie prvého ďalekohľadu (GalileoGalilei) 1650 až 1652 vynález mechanického počítacieho stroja (Pascal) 1671 zostrojenie prvého zrkadlového ďalekohľadu (Newton) Vývoj techniky v stredoveku

37. Arabská veda preberá v rannom stredoveku dedičstvo antickej vedy a prehlbuje ju. Až vo vrcholnom a neskorom staroveku sa začína aktivizovať Európska veda. Centrá vedy vznikajú v kláštoroch, vedeckých inštitúciách a vysokých školách. Pokroky vedy v stredoveku a za feudalizmu

38. Prvé vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu vznikli v Káhire, Bagdade, Códrobe a Samarkande. Bagdad bol centrom objavovania zákonitostí v chemickom odbore. Toto obdobie bolo vrcholom pre pokrok v Číne a Arábii, postupne sa začal spomaľovať. Vedecká inštitúcia je spoločenská inštitúcia povolaná na to, aby udržiavala, tvorila a rozvíjala vedu, napr. Slovenská akadémia vied (SAV). Vedecké inštitúcie

39. Kráľovská spoločnosť (Royal Society fortheImprovementofNaturalKnowledge) je britská učená spoločnosť, čiže akadémia pre podporu vied, založená v roku 1660 v Londýne, v roku 1662 ju potvrdil kráľ Karol II. a britská kráľovná je aj dnes jej patrónkou. Slávni členovia: Briti: Michael Faraday, StephenHawking, WinstonChurchill, IsaacNewton, Zahraniční: Albert Einstein, SigmundFreud, Royal Society

40. Vedecké inštitúcie

41. Začiatky univerzít v pravom slova zmysle siahajú do 12. – 14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitasmagistrorumetscholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studiumgenerale, studium) začali nazývať universitas. Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studiumgenerale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty: Artistickú [slobodné umenia, neskôr filozofia], Teologickú, Právnickú, Lekársku. UNIVERZITY

42. Salerno(koniec 11. stor., len lekárska fakulta) Bologna (1088/1119, len právo) Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta) Modena (1175) Regio (1188) Vicenza (1204) Cambridge (1209) Palencia (1212) Arezzo (1215) Salamanca (1218) Padova (1222) Najstaršie univerzity

43. Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku): 1465 UniversitasIstropolitana (AcademiaIstropolitana) 1635 Trnavská univerzita 1657 Košická univerzita 1912 Alžbetínska univerzita (BA) 1919 Univerzita Komenského (1939 – 1945 nazývaná Slovenská univerzita) UNIVERZITY na slovensku

44. Vedecko-technická revolúcia je kvalitatívna zmena, prebiehajúca v systéme vedy a techniky; vyznačuje sa najmä vstupovaním techniky do etapy automatizácie, ktorá predstavuje generálnu orientáciu na uplatňovanie výsledkov vedecko-technickej revolúcie vo výrobe. Rýchly proces rozvoja vied nastal už v 15. storočí a pripravil cestu vedeckej revolúcii, ktorá prebehla v 17. storočí. VEDECKO-TECHNICKáREVOLúCIA

45. (1440- 1540). V tomto období M. Kopernik spochybnil geocentrickú sústavu a nahradil ju heliocentrickou sústavou. Túto heliocentrickú sústavu v jeho živote nikdy neobhájil. 1. Obdobie renesancie

46. (1540 - 1650). Keplera Galileiobhájili heliocentrickú sústavu. Harvey popísal krvný obeh (1628). Ako predstavitelia novej vedy prichádzajú FrancisBacon a René Descartes francúzsky matematik, fyzik a filozof. 2. obdobie konfesijných vojen

47. (1650 - 1690). Veda preniká do celkom iných odvetví. Tvorí základ vedecko-technickeho pokroku. V tomto období pracovali ChristiaanHuygens (fyzika, astronómia, matematika), Richard Boyle(chémia), RobertHooke(pružnosť). Zvlášť veľký význam mal na rozvoj vedy Isaac Newton (matematik, fyzik - vypracoval mechanistickú filozofiu). Vedecko-technická revolúcia 17. storočia pripravila cestu priemyselnej revolúcii. 3. obdobie reštaurácie

48. Priemyselná revolúcia sa začala v poslednej tretine 18. storočia v Anglicku, kde bol dostatok uhlia a rúd, vlny a bavlny (dovážala sa z Egypta) a vznikli začiatky kapitalistického podnikania v baníctve a hutníctve (tu sa ako prvý v odvetví objavil finančný kapitál) Priemyselná revolúcia

49. Priemyselná revolúcia v Anglicku mala tri charakteristické etapy: 1. zdokonalenie a rozšírenie pracovných strojov v textilníctve (J. Kay– rýchlobežný člnok, 1733, JamesHargreaves - ručne poháňaný spriadací stroj Janny, 1764) 2. parný stroj (James Watt, 1769) sa stal univerzálnym energetickým zdrojom priemyselnej výroby - vznikla veľkovýroba 3. vznik strojárstva - rozhodujúcim faktorom bola po zdokonaľovani sústruhu presnosť. Priemyselná revolúcia v anglicku

50. Priemyselná revolúcia bola veľká historickápremena. Mátri charakteristickéznaky: 1. manufaktúry sa menia na priemyselné podniky 2. ručná výroba sa mení na prevažne strojovú 3. malý rozsah výroby sa mení na charakter veľkovýroby (sériová výroba) Priemyselná revolúcia