Vonkajšie elektrické vedenie  investične najpodstatnejšie, často

1. ZÁSADY NAVRHOVANIA VONKAJŠIEHO ELEKTRICKÉHO (SILOVÉHO) VEDENIA Vonkajšie elektrické vedenie  investične najpodstatnejšie, často drahšie ako elektráreň  vedenie musí byť nielen bezpečné, ale i ekonomické. Pri voľbe trasy VSV treba dodržať nasledujúce zásady: vedenie má: slúžiť ekonomicky a má pracovať s prijateľnou úrovňou spoľahlivosti (STN EN 50341-3 – 50, 150, 500 rokov), odolávať šíreniu poruchy – systém má byť mechanicky bezpečný, byť bezpečné z hľadiska ohrozenia života ľudí pri výstavbe a údržbe, byť ľahko prístupné, a to nielen pri montáži, ale i neskôr pri opravách, dozore a pri hľadaní a odstraňovaní porúch, byť technicky vkusné, má sa vyhnúť miestam, ktorých vzhľad by rušilo, nemá rušiť historické pamiatky, lesy a pod.

2. Trasa vedenia: má sa voliť tak, aby sa dali ľahko realizovať odbočky k budúcim elektrárňam a rozvodniam, má byť čo najkratšia, niekedy ju však križovatky zdražujú tak, že je výhodnejšia dlhšia trasa, má mať podľa možnosti čo najmenej úsekov, zato však dlhé priame úseky, lebo každý lom vedenia je nákladný, najmä pri vedení s veľkými prierezmi vodičov. Pri vhodnom umiestnení lomu môže stožiar križovatky alebo stožiar výstužný slúžiť súčasne ako stožiar rohový, čím sa vedenie zlacní, má viesť v blízkosti ciest, aby bol ľahký dovoz materiálu na stavbu, ľahký dohľad i opravy, nemá viesť v blízkosti svahov, aby nebola ohrozená stabilita základov, čo je osobitne dôležité pri rozkročených stožiaroch, pri voľbe trasy neslobodno zabudnúť na vyloženie konzol a vychýlenie vodičov vetrom, má rešpektovať zámery budúceho rozšírenia osídlenia, obce alebo mesta.

3. Trasa VSV sa má vyhnúť dlhým súbehom s oznamovacím vedením, aby nedošlo k rušivej väzbe. Lomy vedenia majú byť podľa možnosti najtupšie, lebo výslednica ťahu závisí priamo od veľkosti uhla lomu a pri námrazách a veľkých prierezoch vodičov je značne veľká. Rohový stožiar sa má dávať do blízkosti svahu, pretože ďalej od svahu by musel byť vyšší. Rohový stožiar VSV, križujúceho iné vedenie, má byť podľa možnosti blízko križovaného vedenia, aby rohový stožiar nemusel byť prevýšený. Železnice a iné vedenia sa nemajú križovať v príliš ostrom uhle. Pri križovatkách so splavnými riekami sa nábrežné stožiare nemajú používať ako kotevné.

4. PRÍPRAVA NA PROJEKTOVÚ DOKUMENTÁCIU predbežne sa navrhne trasa VSV na špeciálnej mape s mierkou 1:50 000, 1:25 000, prípadne 1:10 000, trasa sa prejde priamo v teréne, spresní sa a predloží príslušným organizáciám na schválenie – príslušným odborom výstavby, dopravy, zodpovedným ministerstvám, pamiatkovému úradu, lesným správam, správam železníc a spojov a majiteľom pozemkov, po súhlasnom vyjadrení príslušných zložiek (obyčajne komisionálnom) možno začať s vytýčením a zameraním trasy, ak je trasa navrhnutá v komplikovaných podmienkach, je vhodné vypracovať viacero alternatív na určenie optimálneho variantu, pri trasovaní VSV v obciach a mestách sa najprv zakreslia do plánov presné miesta, kde niektoré stožiare musia stáť, napr. na križovatkách, ďalej sa vyznačia približne miesta, ktoré sú vhodné pre postavenie stožiarov. Na takto pripravených podkladoch sa potom vypracuje rozmiestnenie stožiarov tak, aby vedenie bolo čo najhospodárnejšie.

5. VYTÝČENIE TRASY V TERÉNE A MERANIE PROFILU • Trasa vedenia sa pre všetky napäťové hladiny udáva v súradnicovom systéme JSTK(Jednotný SystémTrigonometrickýKatastrálny), pre „sólo“ vedenie, ale aj pri novej trase vedenia v súbehu s už postaveným vedením. Trasa vedenia je daná súradnicami všetkých lomových bodov. • Vytýčenie trasy vedenia a meranie pozdĺžneho profilu sa vykonáva súčasne a vykonáva sa geodetickými metódami, ktoré závisia od prístrojového a SW vybavenia geodetickej firmy. Najčastejšie: kombinácia merania pomocou GPS prístrojov a elektronických diaľkomerov. Výšky križovaných objektov sa určujú trigonometrickou metódou. V priestore trasy vedenia a to v šírke ochranného pásma sa zachytia všetky križované objekty, terénne nerovnosti, náhle zmeny terénu, medze, štátne, účelové, poľné a lesné cesty, diaľnice, železnice, podzemné investície (vodovody, plynovody, oznamovacie káble, nn, vn káble a pod.), nadzemné investície – nn, vn, vvn a zvn vedenia, rieky, vodné plochy, hranice poľnohospodárskych a lesných kultúr a označia sa prípadne nevhodné miesta na umiestnenie stožiarov.

6. VYTÝČENIE TRASY V TERÉNE A MERANIE PROFILU • Meranie sa vykonáva polohopisným spôsobom s pripojením na štátnu súradnicovú sieť JSTK a výškové napojenie na štátnu nivelačnú sieť Balt. V teréne sa takýmto spôsobom zameria model terénu (súradnice x, y, z), z ktorého sa vhodným programom vypočítajú a vykresľujú pozdĺžne profily v osi vedenia, ako aj pod krajnými vodičmi. V šírke ochranného pásma sa zakreslia všetky budovy a podzemné a nadzemné investície. • Profil sa vynesie a vytlačí buď v doterajšej mierke; pre dĺžky – 1:1000, pre výšky 1:250, resp. sa vytlačí v upravenej mierke pre dĺžky – 1:2000, pre výšky 1:500 pre jednoduchosť tlače na formáty A3. • Takto spracovaná trasa vedenia sa zakreslí do digitálnych mapových podkladov, do situačnej mapy v mierkach 1: 10 000 resp. 1:50 000 a do katastrálnej mapy v rôznych v súčasnosti používaných mierkach 1 : 500 až 1:5000.

7. ROZMIESTNENIE STOŽIAROV – v profile vedenia

8. 6 m 14 m 1 2 3 4 5 6 výška nad zemou N+4 N terén a (m) Aplikácia priehybovej šablóny ROZMIESTNENIE STOŽIAROV Pre ľahšie určenie miesta a výšky stožiara používame priehybové šablóny. Pre bežné rozpätie sa priehybové krivka zostrojí pre prípad, keď je priehyb vodiča najväčší, čo býva pri teplote +40 °C alebo pri -5 °C a námraze. Krivku kreslíme v mierke, v ktorej je vypracovaný profil.

9. Montáž

10. Stožiarové konštrukcie pre veľké rozpätia vonkajších elektrických vedení 132 kV Križovanie Ameralik Fjordu – Grónsko

11. Najväčšie rozpätia vedení vvn v ČR a SR

12. Najväčšie rozpätia vedení – križovatky

14. Vývoj dĺžok rozpätí

15. Pri rozmiestňovaní stožiarov • medzi susednými stožiarmi nemajú byť väčšie rozdiely vo výške ako 20 %, aby pri zmenách teploty nevznikli veľké rozdiely ťahov v susedných poliach, • voliť rozpätia blízke hospodárnemu rozpätiu zodpovedajúcemu príslušnému typu vedenia, vychádza sa pritom z tzv. stredného rozpätia v m: • treba sa vyhnúť umiestneniu stožiara vo vrchole paraboly, • taktiež stožiarom, kde výslednica vertikálnych síl pôsobí na stožiar ťahom nahor.

16. Profil vedenia 400 kV, AlFe 450/52

17. Profil vedenia 400 kV, AlFe 450/52

18. Situácia križovatky vedenia 400 kV

19. OCHRANNÉ PÁSMAVSV – Zákon o energetikeZákon NR SR 251/2012 Z. z., § 43 sú vymedzené zvislými rovinami vedenými po obidvoch stranách vedení, vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie a je: • od 35 kV do 110 kV vrátane 15 m, • od 110 kV do 220 kV vrátane 20 m, • od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m, • nad 400 kV 35 m.

20. VPLYV VSV NA OKOLIE • nemajú najhorší vplyv na okolie: nespôsobujú nijaké špeciálne ekologické problémy, neznečisťujú ovzdušie ani pôdu a vodu a ich vplyv je predovšetkým vizuálny, • záporný vplyv môže zapríčiniť sršanie, rušenie rozhlasu, ohrozenie vtáctva, znemožnenie migrácie vzácnejších druhov zvierat vplyvom vysokého gradientu elektrického poľa a s tým spojené ich uhynutie, • nie celkom zanedbateľný je vplyv na poľnohospodárstvo (čiastočné obmedzenie závlah a znížená chemizácia pôdy z lietadiel) – pozdĺž vedení 110 až 400 kV a pri dôležitých vedeniach vn treba v lesnom prieseku vyťať stromy do takej vzdialenosti, aby sa pri páde nedotkli vodičov. • Opatrenia na uľahčenie riešenia ekologického a vizuálneho problému: a) voľba trasy z hľadiska najlepšieho riešenia jeho vplyvu na okolie, b) ochrana prírody (vtáctva) a jej obnova, c) maskovanie vedenia, d) voľba stožiarov.

21. Voľba trasy z hľadiska najlepšieho riešenia jeho vplyvu na okolie – vhodná z technického, ako aj ekonomického a vizuálneho hľadiska. Ochrana prírody a jej obnova Vyhnúť sa zárezom v zalesnených oblastiach bez ohľadu na potenciálne tienenie. Prechody majú mať lomené pomedzné čiary a minimálne množstvo odstránených stromov a kríkov. Uvážiť možnosť ponechať porast a stromy v blízkosti stožiarov nedotknuté, pretože môžu pôsobiť ako prirodzené maskovanie, ak vodiče prechádzajú do statočne vysoko. Prechody alebo zárezy by nemali nikdy smerovať na svahu kolmo na cesty, železnicu, ale radšej postupne priečne, a cesty alebo železnicu by mali križovať na mieste, kde je prirodzená tienenie najlepšie. Všeobecne sa pritom používa malé rozpätie, takže možno použiť nízky stožiar. Nadbytočný materiál z výkopu stožiarov treba odstrániť. Treba dôsledne vyžadovať, aby sa tráva a horná vrstva zeminy odložili nabok a potom sa naviezli späť, aj keď v praxi je to zriedka ľahká úloha.

22. c) Maskovanie vedenia – obmedzenie vizuálneho vnemu tlmením odrazov od lesklých kovových povrchov vodičov, armatúr a predovšetkým stožiarov. Prístupné metódy potlačenia vizuálneho vnemu sú: • použitie nehrdzavejúcich ocelí, • maskovanie náterom, • vonkajšia úprava povrchu vodičov, • použitie vhodného materiálu na izolátory, ktorý harmonizuje s pozadím. d) Voľba stožiarov–najvýraznejšie konštrukčné časti vedení, nedajú sa jednoznačne definovať vlastnosti dobrého, nenápadného, moderného a technicky dokonalého stožiara. Treba vychádzať z podrobnejšieho skúmania veľkého množstva typov a konštrukcií stožiarov. Prijala sa skutočnosť, že konštrukcia stožiara vhodného pre "nenápadné" použitie na otvorenej rovine vyhovuje tiež pre zalesnenú oblasť. Podobne dobrá konštrukcia stožiarov by vyhovovala pre oblasti s veľkou aj malou hustotou obyvateľstva. Oblasti s veľmi vysokou hustotou osídlenia si ale poväčšine vyžaduje iné vedenie trasy, alebo v dôsledku obmedzenia priestoru iný typ stožiarov. Ľahšie sa dajú realizovať zmeny výšok stožiarov rovnakého typu z hľadiska ich prispôsobenia okoliu a pozadiu. Celkové pôsobenie je závislé od topografických podmienok a možnosti porovnávania.

25. Krajina obrov – ISLAND