Metodika hodnotenia zdravotných rizík

1. Metodika hodnotenia zdravotných rizík Hodnotenie expozície Charakterizácia rizika

2. Hodnotenie expozície

3. Expozícia a) expozícia je kontakt látky s viditeľným vonkajškom človeka – kožou, nosom, ústami b) expozícia je kontakt látky s miestom, kde prebieha absorpcia (pľúca, koža, gastrointestinálna sústava). Cieľom hodnotenia expozície je určenie charakteru a rozsahu kontaktu chemickej látky, fyzikálneho faktora či biologického agens s organizmom človeka v konkrétnych podmienkach.

4. Hodnotenie expozície • Cieľom hodnotenia expozície je definovanie priemernej dennej dávky škodliviny, ktorú obdrží človek v mg/kg • Hodnotenie expozície v praxi často začína definovaním expozičného scenára, kde sa uvažuje o všetkých cestách expozície a bránach vstupu, ktoré sa sa predmetnou expozíciou spájajú. Výhodné je grafické znázornenie expozičných ciest .

9. Personálny monitoring • Ovzdušie - priame merania koncentrácií škodlivých látok v dýchacej zóne človeka. Zariadenia na odber – vzorkovače (samplery) zaznamenávajú časovo integrovanú expozíciu, alebo odoberajú časovo integrovanú vzorku. Vzorkovače môžu byť aktívne – majú čerpadlo vzduchu, alebo pasívne odber prebieha samovoľným (prirodzeným) prietokom vzduchu cez zariadenie. • Voda – priame meraní koncentrácie kontaminantu na vodovodnom kohútiku, alebo v aktuálne spotrebovávanej vode. Spolu s odberom vzoriek vody prebieha aj analýza potravy, kedy sa odoberú duplikáty konzumovaných potravín a následne sa v nich meria koncentrácia kontaminantu. • Osobný monitoring dermálnej expozície – odberové zariadenie sa inštaluje na kožu, po čase expozície sa chemická látka extrahuje.

10. Biologický monitoring • Pri biologickom monitoringu je záujmový kontaminant, príp. jeho metabolit či produkt jeho reakcie s terčovou molekulou, alebo bunkou analyzovaný v relevantnom tkanive, alebo biologickom materiále.

11. Nepriame metódy odhadu expozície • Dotazníky, alebo záznamy – dotazníkové akcie, telefonické ankety a pod. môžu poskytnúť informácie o demografickom profile populácie, zdravotnom stave, faktoroch životného prostredia, spôsobe života a pod. • Údaje sa následne vyhodnotia a pomocou modelov možno vyjadriť tzv. štandardné hodnoty (synonymum expozičné konštanty, faktory), ktoré sa následne používajú pre odhad expozície.

12. Odhad inhalačnej expozície Pri výpočte inhalačnej dávky sa uplatňuje predpoklad absorpcie 100 % kontaminantu v respiračnom systéme. To vedie k určitému nadhodnoteniu reálnej dávky. EDI = (C x IR x EF) / BW EDI – Odhadovaná inhalačná dávka , vyjadrená v mg kontaminantu na kg hmotnosti za deň (mg/kg/deň) C – Koncentrácia kontaminantu vo vzduchu v mg /m3 IR – Miera inhalácie: Objem vzduchu predýchaného osobou počas dňa (m3 /deň). EF – Udáva ako často bol jedinec počas života exponovaný konkrétnemu kontaminantu. BW – Telesná hmotnosť. Priemerná telesná hmotnosť závisí od veku skupiny pre ktorú sa odhad expozície vykonáva.

13. Odhad expozície ingesciou Voda • Dôležitá je predovšetkým informácia o spotrebe vody danou populačnou skupinou. Do spotreby sa započíta priama spotreba vody, voda v nápojoch – káve, čaji a voda spotrebovaná na prípravu pokrmov. • Pri výpočte sa predpokladá 100% absorbcia kontaminantu po ingescii. Pôda • Čiastočky pôdy môžu byť prijaté nepriamo prostredníctvom rúk, alebo prichytené na potravinách. • Najviac pôdy prijmú deti vo veku 1-3 rokov a deti s poruchami nervového systému, ktoré obyčajne chytajú znečistené predmety častejšie. Pri výpočte sa predpokladá, že 100% kontaminantu v pôde sa po ingescii absorbuje. Potraviny • Pri hodnotení expozície prostredníctvom jednotlivých potravín potrebujeme poznať koncentráciu kontaminantu v jednotlivých pokrmoch ako aj stravovacie zvyklosti jednotlivých vekových skupín. • Obsah kontaminantu absorbovaný do organizmu sa počíta pre každý prijatý pokrm (skupinu pokrmov) osobitne. Na záver sa všetky hodnoty sčítajú.

14. Výpočet expozície ingesciou EDI = C x IgR x EF / BW EDI – Odhadovaná ingesčná dávka , vyjadrená v mg kontaminantu na kg hmotnosti za deň (mg/kg/deň) C – koncentrácia kontaminantu (napr. v mg/g, mg/l) IgR – miera ingescie (napr. l/deň, g/deň) EF – expozičný faktor udávajúci dobu expozície v určitom čase BW – hmotnosť človeka

15. Expozícia dermálnou cestou Kožná absorpcia závisí od : • celkového povrchu exponovanej kože • časti tela ktorá je v kontakte s kontaminantom • dĺžky kontaktu • koncentrácie kontaminantu na koži • schopnosti prieniku kontaminantu cez kožu (chemicky špecifickej permeabilite kontaminantu) • type látky prostredníctvom ktorej je kontaminant v kontakte • zdravotnom stave kože EDI = C x P x SA x ET x EF / BW • C – koncentrácia kontaminantu (napr. v mg/g, mg/l) • P – faktor permeability cez kožu • SA – exponovaný povrch (cm2) • ET – doba expozície (dni, roky) • EF – faktor expozície udávajúci dobu expozície v určitom čase

16. Výstup V záverečnej časti hodnotenia expozície sa spočítajú všetky vypočítané expozičné dávky vyjadrené v mg.kg-1.deň-1 (inhalácia, ingescia a vstup cez kožu) a určí sa celková priemerná expozičná dávka: ADD average daily dose

17. Charakterizácia rizika

18. Charakterizácia rizika • integruje jednotlivé charakteristiky z identifikácie nebezpečenstva, vzťahu dávka - odpoveď a z hodnotenia expozície • vykonáva celkové posúdenie kvality hodnotenia rizika a definovanie stupňa spoľahlivosti, ktorý autori odhadli v záveroch • popisuje riziká pre jednotlivcov a pre populáciu v súlade s rozsahom a intenzitou pravdepodobného poškodenia • komunikuje o výsledkoch s manažérmi rizika.

19. Charakterizácia rizika • Výsledky hodnotenia rizík vyložené v charakterizácii rizika sú základom pre zodpovedanie otázky, či expozícia chemickej látke, fyzikálnemu faktoru či biologickým agens môže spôsobiť významné zdravotné účinky.

20. Nenádorové chronické účinky Pre účely charakterizácie rizika sa používa niekoľko druhov rôznych limitných hodnôt. V podmienkach legislatívneho prostredia v Slovenskej republike je možné limitné hodnoty zoradiť podľa ich relevancie a preferencie nasledovne: • Najvyššia prípustná koncentrácia NPK (legislatíva SR v kontexte s legislatívou EÚ) – vyznačujú sa vysokým stupňom relevancie a vynutiteľnosti v podmienkach SR. Nevýhodou je že NPK sú definované pre pomerne nízke množstvo chemických látok. • Referenčné koncentrácie a dávky US EPA (RfD, RfC) – sú podložené správnymi a kvalitnými vedeckými metódami. Vyznačujú sa vysokou dôveryhodnosťou. Sú definované pre pomerne široké spektrum chemických látok. • Odporúčania WHO (Svetová zdravotnícka organizácia). Majú charakter odporúčaní, nie sú teda vynutiteľné a ani záväzné. Niekedy sú zbytočne nadhodnotené. • ADI (Úrad pre potraviny a lieky USA) – aplikujú sa najmä na látky, ktoré môžu byť prítomné v potravinovom reťazci človeka. • Časovo vážené priemerné prahové limitné hodnoty (Americký kongres vládnych priemyselných hygienikov). Vzťahujú sa na škodliviny v pracovnom prostredí. • NOAEL/LOAEL (napr. US EPA) Používajú sa v krajnom prípade, kedy nie sú k dispozícii iné druhy limitov. Ide o hodnoty u ktorých nie je aplikovaný bezpečnostný faktor. Ich použitie teda môže predstavovať určité riziko vo vzťahu k zdraviu exponovaných jedincov.

21. Podielom stanovenej expozičnej dávky (určenej v hodnotení expozície) ADD a niektorej z uvedených limitných hodnôt sa určí index nebezpečnosti – HI (Hazard Index). • HI<1, opatreniam na zníženie rizika venovať veľmi malú pozornosť • HI 1-10, opatreniam je potrebné venovať pozornosť v závislosti od okolností ako sú počet exponovaných ľudí a od použitej smernice.

22. Nádorové účinky • Pre kvantifikáciu používame jednotku rizikového faktora vzniku rakoviny, alebo faktor smernice vzniku rakoviny ktorou sa vynásobia expozičné dávky určené v hodnotení expozície ADD. • Ak je riziko v intervale menej ako 1 prípad na 1 000 000 (súčin je rádovo na úrovni 0,000001) je málo dôvodov na obavy,. • v prípade 1 na 100 000 ( súčin 0,000001) je potrebné informovať obyvateľov (napr. Kalifornia), • 1 na 10 000 (súčin rádovo 0,0001) vyžaduje sa prijímanie konkrétnych opatrení v zmysle zákona (napr. USA), • 1 na 1000 (súčin 0,001), vtedy sa vyžaduje maximálna pozornosť zo strany manažérov a okamžité riešenie situácie, v podstate ide o havarijný stav).