Ekonómia a psychológia – potrebujú sa?

1. Ekonómia a psychológia – potrebujú sa? Viera Bačová ÚEP SAV Bratislava Seminár CE SAV CESTA 7.2.2012 PÚ SAV

2. Ciele prezentácie – nastoliť otázky: • Môžu sa psychológia a ekonómia obohatiť pri skúmaní ekonomického správania ľudí? • Aké sú argumenty pre a proti vysvetleniam ekonomického správania pomocou psychologických a fyziologických procesov a mentálnych reprezentácií?

3. Súčasné názory o prepájaní ekonómie a psychológie • Ekonómia nepotrebuje psychologické vysvetlenia ekonomických javov, pretože jej ciele sú odlišné od psychológie: „thereis a caseformindlesseconomics“ (Gul,Pesendorfer, 2005). 2. Sofistikovanejšie psychologické vysvetlenia ekonomického správania sú nutné, pretože „opravujú“ predstavu ekonómie o človeku ako efektívnom maximizérovi svojich záujmov: „thereis a caseformindfuleconomics“(Loewenstein, Rick, Cohen, 2008).

4. Protikladné názory o prepájaní ekonómie a psychológie vychádzajú z toho, že ekonómia a psychológia chápu človeka vysvetľujú správanieľudí rozdielnymi spôsobmi. Sú tu aj dôležité rozdiely v historickom vyvoji.

5. Z histórie – 1 – Postupy poznávania Psychológia ako moderná veda vznikla a bola od samého začiatku vedou empirickou. -- Journal of Experimental Psychology bol založený 1916, krátko po oficiálnom vzniku modernej psychológie (1897). -- Psychológia bola/je doteraz kritizovaná za to, že nedoceňuje teóriu. Napriek svojej oveľa dlhšej histórii ekonómia bola dlho formálnou teóriou – časopis Experimental Economics vznikol až v roku 1998. -- Ekonómia bola dlho kritizovaná, že preceňuje teóriu a nedoceňuje údaje, t. j. empíriu.

6. Z histórie – 2 – modely človeka • V neoklasickejekonómii dominoval/dominuje teoretický model človeka ekonomického, t. j. racionálneho. • V porovnaní s ekonómiou psychológia nemá žiadnu jedinú dominantnú teóriu /model človeka (Kuhn: je to „predparadigmatická“ veda). V psychologickom výskume dominantnou paradigmou psychológie je empiricky overovať teoretické tvrdenia (konštrukty).

7. Z histórie – 3 – prístup k teórii • Psychológovia chcú svoje teórie overovať; zavrhujú tie, ktoré možno vyvrátiť. Tolerujú teórie stredného / obmedzeného dosahu. Ak rozdielne problémy vyžadujú rozdielne teórie, tak je to v poriadku. • Ekonómi vnímajú teórie ako užitočné aproximácie. Chcú, aby boli užitočné v celom rade okolností, sú ochotní tolerovať, že nie sú precízne pravdivé, pretože to sa od aproximácií nevyžaduje (Murnighan, Roth, 2006).

8. Z histórie – 4 Zakladatelia ekonómie psychológiu zohľadňovali, prejavili značný cit a aj rešpekt pre psychologické fungovanie ľudí. To však prestalo platiť u ďalších predstaviteľov ekonómie. Takmer storočný oddelený vývoj ekonómie a psychológie začali prepájať pokusy o ich „premostenie“ len nedávno .

9. Pokusy o prepojenie ekonómie a psychológie Prvý pokus predstavujebehaviorálna ekonómia (70.roky 20.stor.). Usiluje využiť výsledky psychologických výskumov a psychologickehé poznania. Cieľ: zvýšiť explanačnú a prediktívnu silu ekonomickej teórie. Druhý pokus o „premostenie“ psychológie a ekonómie predstavuje neuroekonómia (90.roky 20.stor.).

10. Neuroekonómia skúma správanie, predovšetkým však využíva technologický pokrok v neurovedách, najmä možnosti zobrazovať prácu mozgu pri „ekonomickom správaní“ (napr. rozhodovaní). Silné neuroekonomické stanovisko uprednostňuje neurálne údaje – t. j. údaje o práci mozgu, pred údajmi o správaní.

11. Z histórie aj súčasnosti vyplýva -- 1 že nie celá psychológia a nie celá ekonómia sa o otázky vzájomného prepojenia zaujíajú. • „Prepájanie“ je agendou nových – viac-menej ekonomických – smerov, ktoré vznikli/vznikajú na hraniciach viacerých vedných disciplín. • Ďalej je to záujem tých, ktorí bádajú v problematike spoločnej pre obe disciplíny. • Potrebné je tiež uviesť, že tak behaviorálna ekonómia, ako aj neuroekonómia, sú v „štandardnej“ ekonómii marginálne smery.

12. Z histórie aj zo súčasnosti vyplýva -- 2 že presnejšia formulácia otázky o vzťahu ekonómie a psychológie nie je symetrická, t. j. či sa vzájomne potrebujú; ale asymetrická: „potrebuje ekonómia psychológiu?“ Loewenstein, Rick, Cohen (2008) k tomu píšu: • Neuroekonómia mohla začať prepájať ekonómiu a psychológiu v dôsledku zmien v ekonómii. • Ekonómia sa začala otvárať sofistikovanejšiemu modelu človeka dlho po tom, čo v nej prevládal pomerne jednoduchý model ekonomického človeka.

13. Prijímanie nových zložitejších (multiple) modelov, či už ľudskej bytosti, alebo modelov ekonomického správania, nie je ľahké. • Zástancovia oboch táborov – pre a proti spolupráci ekonómie a psychológie -- nemajú voči sebe príliš priaznivé postoje.

14. Argumenty a konfrontácie: • „Štandardní“ ekonómovia hanlivo píšu o neuroekonómii, že je „novou frenológiou“, a odmietajú, že by „neurálne/psychologické údaje mohli vyvrátiť ekonomické modely“.

15. Neuroekonómovia, resp. psychológovia skúmajúci ekonomické správanie, tvrdia o neoklasických ekonómoch: ich snaha o udržanie simplicity a koherentnosti svojho teoretického rámca sa javí ako rozsudok intelektuálneho solipsizmu a politickej irelevantnosti (Weber, Johnson, 2009). Neuroekonómoviatvrdia, že tento rozsudok si klasickí ekonómovia vyniesli sami nad sebou.

16. Roviny a oblasti argumentov Z týchto reakcií – ako aj z iných odborných stanovísk – je zrejmé, že v diskusii zástancov oboch protikladných táborov ide o viacero rovín: – filozofické otázky, najmä epistemologické, – metodologické prístupy, – komparabilitu modelov a spôsobov modelovania javov, – otázky jazyka a terminológie, – charakter a druh relevantných údajov.

17. Neuroekonómia 1 -- Východiská a tvrdenia Neuroekonómia obsahuje výskum v psychológii a v ekonómii, ktorý sa odvoláva na zistenia neurovied. • Mozog, ktorý robí ekonomické rozhodnutia, je ten istý mozog, v ktorom prebiehajú psychologické procesy. • Psychologické a fyziologické zistenia (napr. opisy a zobrazenia afektívnych stavov a procesov v mozgu) sú relevantné pre ekonomické teórie. • Psychológia a neuroekonómia môžu poskytnúť iné modely človeka než ekonómia, napr. model človeka ako „adaptívneho rozhodovateľa“.

18. Neuroekonómia 2 -- Zistenia, prínosy, výzvy • Pri rozličných problémoch mozog kombinuje rozdielne špecializované procesy. • Prácu mozgu možno modelovať ako operácie buď v „cold“ alebo „hot“ mode. Neuroekonómi tvrdia, že tieto a podobné zistenia o práci mozgu a správaní nie sú v súlade so štandardnými ekonomickými modelmi a vysvetleniami(Camerer, Loewenstein, Prelec, 2005) -- preto by ekonómia mala byť „mindfull“ (Weber, Johnson, 2009).

19. Psychologické vysvetlenia javov –napr. v rozhodovaní môžu objasniť, čo je „skryté v tieni matematicko-štatistického prístupu k rozhodovaniu“, napr.: • model rozhodovania ako boj medzi hráčom na „dlhé trate“ a na „krátke trate“, • odlíšenie dynamického rizika od statického, • „zrovnoprávnenie“ emočných procesov s kognitívnymi, • vysvetlenie kontextu a predchádzajúceho rozhodovania selektívnou pozornosťou a selektívnymi informáciami, • Konštruovanie preferencií pri rozhodovaní, nielen ich uskladňovanie a privolávanie z pamäti. (Weber a Johnson,2009, s. 55).

20. Kritika neuroekonomie/psychológiezo strany štandardnej ekonómie -- 1 • Neuroekonómia a psychológia nerozumejú metodológii ekonómie a podceňujú flexibilitu jej štandardných modelov. • Neurovedy nemôžu vyvrátiť ekonomické modely, pretože tie neobsahujú žiadne predpoklady o fyziológii mozgu a nerobia o nej žiadne závery.

21. Kritika neuroekonomie/psychológie -- 2 • Veda o mozgu/psychike nemôže revolucionizovať ekonómiu, pretože nemá prostriedky na riešenie problémov ekonómie. • Predsa nemožno ustanoviť jediný (spoločný) súbor konštruktov pre všetky disciplíny, ktoré skúmajú človeka. → Ekonómia je veda, ktorá nepotrebuje odlišné vysvetlenia javov, ktoré skúma – ekonómia je vo svojej podstate „mindless“.

22. Kritika neuroekonomie/psychológie -- 3 • Neuroekonómovia postupuju tak, že chápu štandardné modely ekonómie ako modely mozgu a potom hovoria, že nie sú adekvátne. • Ekonómiu chápu ako amatérsku vedu o mozgu a potom ju ako takú vyvracajú – zistenia o štruktúre a práci mozgu chápu ako ekonomické dôkazy na odmietnutie modelov ekonómie. • Neuroekonómia a psychológia chápe ekonomickú definíciu blahobytu ako teóriu šťastia -- a potom hľadá proti nej argumenty.

23. Kritika neuroekonómie/psychológie – 4 • Realistické predpoklady a užitočné abstrakcie pre overenie vzťahu (napr.) viscerálnych podnetov a správania môžu byť menej realistické a menej užitočné pre overenie vzťahu správania a premenných trhu. • Nedáva veľký zmysel tvrdiť, že ekonomická predstava averzie voči riziku je nesprávna, ale psychologická predstava je pravdivá.

24. Rozdiely medzi disciplínami -- 1 Ekonomické a psychologické myslenie a modely sa odlišujú: • cieľmi skúmania, • druhom správania, ktoré skúmajú, • v premenných výskumu, • empirickej evidencii, • terapeutických ambíciách, • vytváraných abstrakciách, • špecializovaným a špecifickým slovníkom ( Gul, Pesendorfer, 2005).

25. Rozdiely medzi disciplínami – 2 • Každá disciplína používa špecializované abstrakcie, ktoré sa ukázali pre ňu užitočné. • Niektoré javy, ktoré psychológia považuje za rovnaké, pretože v nich pôsobia rovnaké psychologické procesy, nie sú rovnaké pre ekonómiu a vice versa. • Údaje zobrazujúce mozog / údaje o prežívaní ľudí sú radikálne odlišné od typických ekonomických údajov.

26. Rozdiely medzi disciplínami – 3 • Ekonómia a psychológia rozvinuli odlišné praktiky experimentovania = odbornou komunitou zdieľané zvyky, postupy, konvencie v procedúre experimentu. • Ide napr. o ne/informovanie účastníkov, možnosti opakovať experiment, platenie/odmeňovanie účastníkov a nezastieranie cieľov výskumu / nepodvádzanie. V experimentálnej ekonómii výskumníci zdieľajú jednotné štandardy experimentovania, čo jednotlivým výskumníkom-ekonómom neumožňuje priveľmi variovať experimentálne praktiky.

27. Vpsychológii absentuje štandard jednotných experimentálných procedúr pri skúmaní istej oblasti javov Hertwig, Ortmann (2001) psychológii vyčítajú, že: • Výskumníci-psychológovia často predkladajú protikladné a konfliktné výsledky experimentov. • Ich experimenty nemožno replikovať, • nemožno ich ani kumulatívne zhrnúť, pretože sú príliš rôznorodé; • rozdielne experimentálne praktiky samé môžu vytvárať variabilitu empirických výsledkov; • experimentálne výsledky skúmania v psychológii v istých oblastiach sa javia ako “efemérne“.

28. Pred záverom • Prezident USA prišiel za svojou Radou psychologických poradcov a hovorí im: Zajtra budem riešiť istý problém, potrebujem radu. Psychológovia starostlivo zvážili všetky informácie o probléme a povedali: „Pán prezident, prišli ste na správne miesto. Ale trochu sa to odlišuje od toho, čo sme skúmali predtým, takže musíme urobiť nové experimenty. Príďte o šesť mesiacov.“ • Prezident prešiel na druhú stranu chodby k svojej Rade ekonomických poradcov a požiadal o to isté. Ekonómi mu povedali: „Pán prezident, prišli ste na správne miesto. Máme teóriu, ktorá presne rieši Váš problém. Mimochodom, aký je Váš problém?“

29. Záver 1 • Súčasná diskusia, ktorá obsahuje aj silné výpady voči druhej strane, ukazuje mnoho zdôvodňovaní moralistického charakteru a zdôvodňovania, ktoré je poplatné duchu doby (efektu novosti a módy). • Rétorike sa nemožno vyhnúť ani vo vede – ide len o to, ktorý typ rétoriky si vyberieme a či a ako svoju rétoriku reflektujeme.

30. Záver 2 Súčasná diskusia o tzv. „mindful“ verzus „mindless“ teóriách ekonomického správania presahuje túto vecnú oblasť -- môže ovplyvniť chápanie, teoretizovanie a skúmanie človeka v sociálnych vedách. Vypovedá aj o dopadoch súčasných nejednotných názoroch na snahu o inter-, multi- či trans-disciplinaritu.

31. Záver 3 • Rozdiely a často protikladné stanoviská o spolupráci rôznych vedných disciplín kladú pred výskumníkov oboch disciplín naliehavú požiadavku vyjasniť si svoje vlastné a spoločné stanoviská vo všetkých fázach výskumu.

32. Literatúra • CAMERER, C., LOEWENSTEIN, G., PRELEC, D., Neuroeconomics: How Neuroscience Can Inform Economics. Journal of Economic Literature, 2005, XLIII, 9–64. • DE CREMER, D., ZEELENBERG, M., MURNIGHAN J.K. (EdsS.): Social Psychology and Economics. Mahwah, NJ, Lawrence Erlbaum Associates 2006. • GUL, F., PESENDORFER, W., The Case for Mindless Economics. Princeton, NJ, Princeton University Press 2005. • HERTWIG, R., ORTMANN, A., Experimental practices in economics: A methodological challenge for psychologists? Behavioral and brain sciences, 2001, 24, 383-403. • LOEWENSTEIN, G., RICK, S., COHEN, J. D., Neuroeconomics. Annual Review of Psychology, 2008, 59, 647-672. • WEBER, E. U., JOHNSON, E. J., Mindful Judgment and Decision Making. Annual Review of Psychology, 2009, 60, 53-85.

33. Ďakujem za pozornosť.