Náklady podniku 1.1. Charakteristika náklado v 1.1.1 Podstata nákladov

1. Náklady podniku • 1.1. Charakteristika nákladov • 1.1.1 Podstata nákladov • 1.2 Klasifikácia nákladov • 1.2.1 Druhové členenie nákladov • 1.2.2 Členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca • 1.2.3 Závislosť nákladov od objemu výkonov, analýza nulového bodu zisku • 1.2.3.1 Variabilné náklady • 1.2.3.2. Fixné náklady • 1.3 Zdroje a prostriedky znižovania nákladov • 1.4 Náklady a efektívnosť

2. Cena, cenová stratégia a tvorba cien • 2.1 Cenová stratégia podniku • 2.1.1 Činitele tvorby cenovej stratégie • 2.2 Tvorba cien • 2.2.1 Metóda tvorby cien podľa nákladov • 2.2.2 Metóda tvorby cien podľa dopytu • Metóda tvorby cien podľa konkurencie

3. 3 Finančné hospodárenie podniku 3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4 Finančné ciele podniku 3.5 Finančné plánovanie podniku 3.6 Finančné rozhodovanie podniku 3.7 Finančná analýza podniku

4. PODSTATA NÁKLADOV Každá činnosť podniku je spojená so spotrebou živej a zhmotnenej práce. Odpracované hodiny, spotrebovaný materiál a energia, opotrebovanie hmotného investičného majetku (strojov, prístrojov, dopravných prostriedkov) sa v naturálnom vyjadrení nedajú sčítať. Môžeme tak urobiť vtedy, keď spotrebu podnikových výrobných faktorov vyjadríme v korunách.

5. PODSTATA NÁKLADOV Takúto spotrebu nazývame náklady podniku a definujeme ich: Náklady podniku predstavujú peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných faktorov vynaložených podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou.

6. Náklady sa často stotožňujú s pojmom výdavky. Nie je to správne, lebo sú to dva odlišné pojmy. Výdavkyznamenajú zmenšenie objemu finančných prostriedkov podniku, vznikajú v okamihu úhrady. Nákladypredstavujú použitie, spotrebu výrobných faktorov na určité výkony, vznikajú v okamihu spotreby. Sú to syntetické ukazovatele kvality práce podniku, pretože len pomocou nich sa dá vyčísliť, koľko stojí uskutočňovanie a realizácia určitého výkonu.

7. Výdavky môžeme sledovať detailnejšie ako: a) produktívne ( nákup materiálu, energie, odmena pracovníkom) b) neproduktívne - plánovateľné (dane, poplatky), - neplánovateľné (súdne poplatky, pokuty, penále) Rozdiely (vecné a časové) medzi nákladmi a výdavkami možno zhrnúť do týchto bodov: • sú výdavky, ktoré nie sú nákladmi (reprezentácia, úhrada rozličných záväzkov, splátky úverov), • náklady môžu existovať aj bez výdavkov (odpisy darovaného dlhodobého majetku), • medzi nákladmi a výdavkami môže byť časový nesúlad, hoci inak sa zhodujú – napr. ½ ročného nájmu vopred.

8. K širšiemu použitiu nákladov pri plánovaní, evidencii a ekonomickej analýze je potrebné urobiť klasifikáciu z rôznych hľadísk 3 členenia nákladov: • druhové členenie nákladov - poskytuje prehľad o štruktúre nákladov podľa ekonomicky rovnorodých druhov, • členenie nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca – obsahuje náklady podľa ich vzťahu k výrobnému procesu, t. j. podľa miesta vzniku a účelnosti vynaloženia, • rozdelenie nákladov podľa ich závislosti od objemu výkonov – pomocou koeficientu reakcie rozdeľujeme náklady na variabilné a fixné.

9. Výdavky sa stávajú nákladom až v okamihu spotreby Výdavky : Príjmy Náklady : Výnosy Výnosy sú napr. tržby, výnosy z predaja cenných papierov, výnosy z úrokov, z predaja nepotrebných zásob. Výnos je zdaniteľnou položkou. Tržba faktúra ihneď výnos daň Príjem až keď zaplatia Výnos – náklad = hospodársky výsledok / zisk, strata? Príjem – výdavok = cash flow = peňažná hotovosť Je možná situácia, že účtovne vykazujeme zisk a v pokladni nemáme ani 1,- Sk. Technická príprava výroby má primárny vplyv na náklady, rozhoduje o ich budúcej úrovni, nesie zodpovednosť a ich znižovanie.

10. Druhové členenie nákladov Základným spôsobom klasifikácie nákladov za účelom získania prehľadu o ich štruktúre je členenie nákladov podľa ekonomicky rovnorodých druhov nákladov. Ide o zoskupenie nákladov z hľadiska jednotlivých činiteľov vo výrobnom procese podľa toho, či súvisia so spotrebou majetku alebo so spotrebou práce. Podľa toho ich delíme na: materiálové náklady (spotreba materiálu a energie), služby (externé), mzdové a ostatné osobné náklady, dane a poplatky, iné prevádzkové náklady, odpisy a rezervy, finančné náklady, mimoriadne náklady, dane z príjmov.

11. Charakteristickou črtou je ekonomická jednotnosť jednotlivých nákladových položiek, pretože obsahujú len jeden nákladový druh. Význam druhového členenia je v tom, že: • umožňuje zistiť, koľko z nákladov tvoria materiálové náklady, odpisy a mzdy a to absolútne i relatívne, • zmeny vo vzťahu nákladových druhov odrážajú zmeny v charaktere výroby a podmienkach práce podniku, • rozpočet v druhovom členení umožňuje väzbu plánu nákladov s čiastkovými plánmi podniku. • členenie je dôležité pre rozbor práce v podniku, pretože umožňuje robiť mnoho ekonomických záverov, napr. o raste produktivity práce, o zvýšení technickej úrovne, o znížení objemu živej práce. Umožňuje určiť základné smery a činitele znižovania nákladov. Druhové členenie nákladov však plne nezodpovedá všetkým požiadavkám plánovania, evidencie a rozboru nákladov. preto sa používajú aj iné členenia.

12. Členenie podľa položiek kalkulačného vzorca Podstata týchto nákladov spočíva v tom, že všetky náklady sa rozdeľujú podľa ich vzťahu k výrobnému procesu (činnosti podniku), teda podľa toho, aké použitie môže mať ten istý druh nákladov. Napríklad palivo sa môže použiť na technologické účely alebo na vykurovanie. Mzdové náklady sa môžu rozdeliť na mzdy základných výrobných robotníkov, na mzdy pomocných robotníkov alebo na platy riadiacich pracovníkov, na príjmy spoločníkov a odmeny členov orgánov spoločnosti. Pretože členenie nákladov v kalkuláciách vlastných nákladov sa predpisuje kalkulačnými vzorcami, označuje sa ako členenie podľa položiek kalkulačného vzorca. Používa sa pri plánovaní a evidencii ako prehĺbenie druhového členenia nákladov.

13. Rozdielny charakter činnosti podniku spôsobuje odlišnosti názvu kalkulačnej položky (iné položky sa vyskytnú v poľnohospodárskom podniku a iné v obchodnom podniku). Výrobný podnik má vo všeobecnosti nasledovnýkalkulačný vzorec: • priamy materiál, • priame mzdy, • ostatné priame náklady, • priama réžia, 1.– 4. Vlastné náklady výroby 5. správna réžia, 6. odbytové náklady, 1.– 6. Vlastné náklady realizovaného výkonu. 7. zisk alebo strata. 1.– 7. Predajná cena.

14. Uvedený kalkulačný vzorec si podniky môžu upraviť podľa vlastných podmienok a potrieb pridaním (vynechaním) niektorých položiek a usporiadaním nákladov podľa ich významu pri tvorbe výrobku (výkonu). V podnikových kalkulačných vzorcoch možno priamy materiál členiť v kalkulačnom vzorci do niekoľkých položiek, napr. suroviny, základný materiál, polotovary, obaly, nakupované výrobky, pohonné hmoty atď.

15. Náplň jednotlivých položiek je nasledovná: Priamy materiáltvorí nevyhnutný materiálový prvok výrobného procesu. Do tejto položky sa zahŕňa spotreba surovín a základného materiálu, výrobkov, polotovarov a služieb kooperujúcich podnikov, prípadne i pomocného materiálu, technologického paliva a technologickej energie. Ďalej sem patria pracovné predmety, ktoré prechádzajú do výrobku a tvoria jeho základ, prípadne sú nutnými zložkami pri jeho vyhotovení. Priame mzdy sú mzdy priamo súvisiace s uskutočňovaním príslušného výkonu. Sú to mzdy robotníkov za odpracovaný čas alebo za určitú odvedenú prácu, prípadne iných pracovníkov, pokiaľ ich mzda súvisí s výrobným procesom. Ďalej sem zahrňujeme príplatky, doplatky ku mzde a odmeny.

16. V položke ostatné priame náklady sú také náklady, ktoré nie sú obsiahnuté v priamych nákladoch napr. odpisy, patenty, licencie, náklady na opravy a udržiavanie, náklady na technický rozvoj, náklady na prevádzku strojov a zariadení, príspevky na sociálne poistenie pripadajúce na priame mzdy. Výrobná réžia je súhrnom nákladov súvisiacich s riadením a obsluhou výrobného procesu. Členenie výrobnej réžie závisí od konkrétnych podmienok podniku. Patrí do nej najmä: materiál, palivo, energia, mzdy, príplatky a doplatky k mzde, ostatné osobné náklady, náklady na prípravu a zábeh nových zariadení. Do správnej réžie patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady, súvisiace s riadením a správou podniku, všeobecnou obsluhou výrobnej a nevýrobnej činnosti podniku, prepravné, výkony spojov, poplatky, Odbytové náklady sa skladajú z odbytovej réžie a priamych odbytových nákladov: náklady na obaly, prepravné, propagácia, reklama.

17. Vytváranie nákladových položiek v druhovom (ekonomickom) i kalkulačnom (účelovom) členení je niekedy totožné. Význam klasifikácie nákladov podľa kalkulačných položiek je v tom, že umožňuje: • sledovať náklady podľa účelu ich vynaloženia a miesta vzniku, čo je dôležitou podmienkou racionálneho vnútropodnikového riadenia, • uskutočňovať rozbor vlastných nákladov jednotlivých výrobkov daného podniku a porovnávať ich s nákladmi iných podnikov, • odkrývať rezervy znižovania nákladov a zistiť dosiahnutú úsporu, • zostavovať kalkulácie vlastných nákladov jednotlivých výrobkov.

18. Závislosť nákladov od objemu výkonov V minulosti neboli u nás vytvorené podmienky na sledovanie nákladov podľa tohto členenia. Vzťah nákladov k objemu výkonov patrí medzi najdôležitejšie, pretože náklady nemôžu existovať bez výrobku či služby. Zmena objemu produkcie priamo ovplyvňuje vývoj nákladov. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie. Na to slúži koeficient reakcie (Kr).

19. Koeficient reakcie vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN/PzV PzN ={(N1 /N0 x 100 )- 100} PzV = {(V1 /V0 x 100 )- 100} kde PzN je percento zmeny nákladov PzV - percento zmeny výkonov.

20. Fixné náklady Sú vyvolané potrebou globálneho a jednorazového vytvorenia technických, organizačných a pracovných podmienok na zabezpečenie určitého objemu výkonov. Pri zmenách objemu produkcie v rámci existujúcej kapacity sa nemenia vôbec, alebo len nepatrne. Viažu sa k celkovému objemu výkonov, avšak v prepočte na jednotku produkcie charakter stálosti týchto nákladov zaniká.

21. Fixné náklady(pevné, stále, nepružné) Pri zmene objemu produkcie sa nemenia, Súvisia s určitým časovým obdobím, bez ohľadu na objem produkcie – sú to mzdy, mzdy pomocných robotníkov – časová mzda, náklady na vykurovanie, odpisy strojov, budov, teda správna réžia a časť výrobnej réžie.

22. Členenie fixných nákladov: • podľa reakcie jednotlivých položiek pri zmene objemu výkonov - celková výška za rovnaké obdobie sa nemení hoci sa mení objem výkonov - absolútne fixné. - tie môžeme ďalej členiť na jednorazové a priebežné, jednorazové sú spojené so zábehom novej výroby, priebežné sú závislé od času. • podľa stupňa využitia výrobnej kapacity, nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie - sú relatívne fixné.

23. Variabilné náklady (premenlivé, pružné) ich výška sa mení so zmenou objemu výroby – viac alebo menej úmerne. Sú to náklady na základný materiál, priame mzdy výrobných robotníkov, technické palivo.

24. Variabilné náklady Stupeň premenlivosti nákladov je rozdielny: na základe toho variabilné náklady rozdeľujeme na: a) proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké b) neproporcionálne - môžu byť progresívne, degresívne, regresívne.

25. proporcionálne - vyvíjajú sa v tom istom pomere ako produkcia, prepočítané na jednotku výroby sú pri nezmenených podmienkach výroby stále rovnaké, konštantné. Kr = 1 Ak sa zmení norma spotreby materiálu, zmenia sa tieto náklady skokom. Ďalej sa opäť vyvíjajú proporcionálne.

26. 1. Progresívne nákladysú také náklady, ktorých celková výška rastie rýchlejšie ako objem výkonov a pri klesajúcom objeme produkcie klesá pomalšie. Sú to napr. náklady na zavedenie novej technológie, mzdové príplatky – sobota, sviatok... Ak objem výkonov stúpa  stúpajú náklady na jednotku výkonu  kr > 1.

27. 2. Degresívne nákladysa menia s objemom výkonov tak, že rast ich úhrnnej výšky je pomalší než rast objemu produkcie a klesanie je rýchlejšie ako klesá objem výkonov. Sú to napr. náklady na technologické palivo, pomocný materiál, náklady na bežné opravy dlhodobého hmotného majetku, degresívna mzda, ... Rast objemu výkonov vyvolá pokles nákladov na jednotku produkcie Kr 0 < kr < 1.

28. 3. Regresívne náklady sa vyvíjajú nepriamoúmerne s objemom produkcie, t.j. ich celková výška pri raste objemov výkonov klesá a pri ich poklese stúpa. Sú to napr. mzdy vyplatené za prestoje, za časy čakania, ... Tieto náklady bezprostredne súvisia s výrobnou kapacitou a vyvíjajú sa nepriamo úmerne s objemom produkcie; kr < 0.

29. Celkové variabilné náklady sa skladajú z proporcionálnych, progresívnych, degresívnych a regresívnych nákladov. Ich štruktúra ovplyvňuje vývoj celkových nákladov. Tzn., že aj náklady na jednotku produkcie budú pri rôznom objeme výkonov rôzne. Fixné náklady (FN)– sú nezávislé na zmene objemu výkonov len v rámci určitého objemeu výroby, ak výroba vzrastie nad určitú hranicu treba do výroby zapojiť nové kapacity – FN sa skokom zmenia. FN + VN = CN; FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby. Platí FN + VNj * Q = CN; a + bx = y viď graf

30. Výška CN na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity, o čo je vyšší o to nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne. Kým výška VN- ov vo vzťahu k jednotke výkonu sa pri lepšom využití kapacít nemení, podiel FN/1 výkonu klesá (degresia fixných nákladov) Graf závislosti jednotkových nákladov od stupňa využitia kapacít

31. Kritický objem výroby – KOV analýza nulového bodu zisku: KOV = taký objem výroby - výrobné alebo odbytové množstvo, pri ktorom sa dosahuje úplné pokrytie nákladov. V tomto bode podnik nevykazuje ani zisk ani stratu. KOV je daný objemom výkonov, pri ktorom sa nedosahuje ani zisk ani strata  náklady sa rovnajú tržbám.

32. tržby CN Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu výkonov VN FN X 0 = Cj . Q – {FN + (VNj.Q) }Q=?, Cj=?, Z=?

33. pr.

34. Grafická závislosť vývoja nákladov od zmeny objemu Výkonov - KOV závisí od výšky FN

35. FN + VN = CN FN – fixné náklady, VN – variabilné náklady, CN – celkové náklady, Q - objem výkonov FN sa nemenia, VN sa menia so zmenou objemu výroby, platí: FN + VNj * Q= CN Výška celkových nákladov na jednotku výkonu je závislá od stupňa využívania výrobnej kapacity podniku. Čím vyšší je stupeň využívania kapacít, tým nižšie sú náklady na jednotku výkonu a opačne.

36. Pri hľadaní optimálneho objemu produkcie musíme poznať vývoj nákladov a určiť veľkosť závislosti zmeny nákladov od zmeny objemu produkcie, ktorý vypočítame zo vzťahu: Kr = PzN / PzV Kde PzN je percento zmeny nákladov a PzV je percento zmeny výkonov.

37. Význam členenia na variabilné a fixné: a) spresňuje plánovanie a kontrolu nákladov b) umožňuje stanoviť fixné náklady, ktoré tvoria dôležitý neinvestičný zdroj zvyšovania efektívnostic) vytvára predpoklady pre hodnotenie využitia nákladov v závislosti od stupňa využitia výrobnej kapacity d) je základom pre zostavovanie variantných rozpočtove) používa sa na výpočet príspevku na úhradu fixných nákladov a zisku

38. Príklad: Podnik vyrába 250 000 kusov výrobkov v 1. kvalitatívnej triede, cena je 6 Sk/1 ks. Náklady = 1 000 000 Sk 40% - fixné 60% - variabilné Podnik uvažuje o výrobe ďalších 50 000 ks výrobkov v 2. kvalitatívnej triede pri cene 5,50 Sk/1 ks. Toto zvýšenie výroby vyvolá nárast variabilných nákladov na 1 ks o 20 halierov.

39. Úloha: Rozhodnite či na základe nasledovných ukazovateľov: • fixné náklady na jednotku výroby • variabilné náklady na jednotku výroby • celkové náklady na jednotku výroby • rentabilita nákladov = Z/N* 100 • nákladovosťh = N/V • koeficient reakcieKr = PzN/PzV je pre podnik výhodné zvyšovať výrobu.

40. Kr v intervale 0-1 t.j.degresívny priebeh nákladov, ale veľmi sa blíži k 1 teda proporcionálny. Viac by sa oplatilo vyrobiť dodatočný objem výroby v 1. kvalitatívnej triede.

41. Zdroje a prostriedky znižovania nákladov Velký význam má použitie členenia nákladov podľa položiek kalkulačného vzorca, pretože takto môžeme presnejšie určiť výšku znižovania nákladov. Rezervy v kalkulačných položkách sú teda základnými zdrojmi znižovania nákladov jednotlivých výkonov i celej produkcie. Významné rezervy znižovania nákladov tvorí správne rozmiestnenie podnikov, účelné orientovanie investičnej výstavby, rozvíjanie medzinárodnej deľby práce a na tom založenej špecializácii a účelnej kooperácii.

42. Pri odkrývaní rezerv musíme mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Úspory v spotrebe materiálu znamenajú úspory v množstve spotrebovanej práce, skrátenie výrobných časov znamená rozšírenie kapacity výroby. Znížená spotreba materiálu znamená spravidla aj úspory v spotrebe paliva, mazadiel elektrickej energie a nakoniec aj úspory v doprave. Na zníženie nákladov a tým aj na ich úroveň pôsobí veľa rôznych činiteľov, napr.: objem produkcie, produktivita práce, sortiment, kvalita výrobkov, využívanie výrobnej kapacity, ceny, typ výroby, štandardizácia výrobkov, normalizácia.

43. Zmeny štruktúry nákladovprodukcie vyjadrujú ustavične prebiehajúce zmeny v ekonomike a v organizácii výroby. Preto je štruktúra nákladov dôležitým ukazovateľom rozboru práce podniku. Jej skúmanie za niekoľko rokov umožňuje urobiť závery ozvýšení technickej úrovne, o raste produktivity práce, o znížení pracovnej náročnosti výroby atď., umožňuje stanoviť vplyv zníženia jednotlivých druhov nákladov na celkovú úroveň nákladov.

44. Štruktúru nákladov určujú rozličné faktory, napr. charakteristika výrobku a výroby, použitá technológia, produktivita práce, mzdové tarify, organizačná a technická úroveň produkcie atď. Rozdielnosti v štruktúre nákladov si vyžadujú aj využívanie rozdielnych zdrojov a prostriedkov znižovania nákladov.

45. Jednou z podmienok racionalizácie činností podniku je dosahovanie čo najmenších nákladov na jednotku produkcie. Rezervy znižovania nákladov vznikajú vtedy, keď náklady sledujeme podľa miesta ich vzniku a účelu vynaloženia. Na určenie možnosti znižovania nákladov treba poznať zdroje a prostriedky ich znižovania.

46. Zdroje (rezervy) znižovania nákladov predstavujú nevyužité možnosti. Pri ich odhaľovaní treba mať na zreteli ich vzájomnú súvislosť. Medzi základné rezervy znižovania nákladov patrí: • využívanie krátkodobého majetku a zrýchľovanie jeho obratu, • využívanie kapacity výroby, • stanovenie optimálneho sortimentu, • zvyšovanie kvality materiálu, výrobkov, atď.

47. Spôsoby zrýchľovania obratu krátkodobého majetku sú rozličné. Závisia od charakteru činnosti podniku a z neho vyplývajúcej štruktúry nákladov, napr. v priemyselnom podniku znížime výšku zásob, čím znížime časť krytú úverom atď. Vo výrobe je žiadúce udržiavať na čo najnižšej možnej úrovni nedokončené výrobky, skracovať výrobný cyklus, ktorý je jedným z hlavných činiteľov zrýchľovania obratu obežného majetku vo výrobnom procese.

48. Veľké možnosti zrýchlenia obratu sú aj vo sfére obehu. Oneskorené dodávky výrobkov zapríčinené dodávateľskými podnikmi, pomalý obeh dokladov súvisiacich so zúčtovaním dodanej produkcie, neskoré platby dodávateľom. Veľký význam pre zrýchlenie obratu má aj kvalita výrobkov. Kvalitnejšie výrobky za primerané ceny sa ľahšie predávajú, čo pozitívne vplýva na skrátenie kolobehu krátkodobého majetku. Nízka kvalita výrobkov sa tiež prejaví na nákladoch. Podnik sa môže dostať do ťažkostí pri odbyte svojich výrobkov, čím sa dosiahnu nižšie tržby a aj spotrebitelia zareagujú na nízku kvalitu.

49. Rozličný sortiment výrobkov má tiež vplyv na náklady, pretože zmena podielu jednotlivých výrobkov na objeme produkcie kladie vždy iné nároky na pracnosť, resp. materiálovú náročnosť. Pod pojmom prostriedky znižovania nákladov rozumieme činitele, využitie ktorých spravidla priaznivo ovplyvní jeden alebo viac zdrojov zníženia nákladov. Napríklad zavedenie pokrokovej technológie spravidla zvýši nielen produktivitu práce, ale aj úsporu materiálu, zníženie nepriamych nákladov a pod.

50. Prostriedky znižovania nákladov sú konkrétne opatrenia na využitie rezerv. Sú nevyhnutné preto, lebo ich odkrytie ešte nezabezpečuje, že sa rezervy skutočne využijú. Medzi základné prostriedky znižovania nákladov patria: • zavádzanie modernej techniky a technológie, • zlepšovanie organizácie práce, • zvyšovanie odborného vzdelania pracovníkov