Strapky (Thysanoptera) ako súčasť aeroplanktónu lužného lesa v okolí obce Bodíky

1. Strapky (Thysanoptera) ako súčasť aeroplanktónu lužného lesa v okolí obce Bodíky Daniel Gruľa remf.dartmouth.edu

2. Ciele práce : • zhodnotiť diverzitu vzdušného aeroplanktónu lesných ekosystémov v širokej taxonomickej škále • charakterizovať bioindikačný potenciál vybranej skupiny vzdušného zooplanktónu (Thysanoptera) pre detekciu ekologických faktorov ako aj mieru antropogénnej záťaže • určiť zastúpenie ekologických skupín thysanopterocenóz preferujúcich anemochórny spôsob migrácie • bližšie spoznať vertikálnu a horizontálnu migrácie bezstavovcov v lesných biokoridoroch

3. HISTÓRIA • prvá zmienka o strapkách z roku 1691 • z územia Slovenska po prvýkrát opísané Jablonowskim (1899) • monografia o strapkách z pera Jindřicha Uzla z 1895 • -Doc. Jaroslav Pelikán, významný česko-slovenský thysanopterológ • -strapky ako poľnohospodársky škodcovia • Najlepšie preskúmanou lokalitou na našom území je • NPR Jurský Šúr • na Slovensku známych viac ako 170 druhov • celosvetovo uvádzaný počet okolo 5 500 druhov

4. charakteristika študijných plôch Monokultúrny porast -vek 28 rokov, tvorený alochtónnym druhom topoľa I-214 Prirodzený pôvodný porast asociácie Salici-Populetum -vek 65 rokov, občasne zaplavovaný, s prevahou vŕbových porastov

5. Metodika -aerofotoeklektor (AIR-FOT) -zariadenie pracuje na princípe pozitívnej fototaxie hmyzu -pasce osadené v tandeme vo výške 4 a 7m nad zemou -odber materiálu prebehol počas vegetač. obdobia rokov 2003-05 v trojtýždňových intervaloch -ako fixačnú látku som použil roztok AGA -preparácia podľa štandardných metód ako macerácia, eventrácia a i. -determinované pomocou determinačných kľúčov Priesner (1926), Sierka et Fedor (2004) a iné. -štatistické analýzy Foto: M. Dubovský Vzdušný fotoeklektor (AIR-FOT)

6. Výsledky -celkovo som získal 47 399 jedincov bezchordátov -zistených28 systematických skupín -najpočetnejšou skupinou boli Diptera (70% celkového materiálu), Auchenorrhyncha (9,5%), Coleoptera (5,3%) -5 eukonštantných skupín (Diptera, Coleoptera, Hymenoptera, Auchenorrhyncha a Araneae) -kvantitatívne najbohatšiu vzorku o počte 3 785 jedincov som odobral v júli 2003 z pôvodného starého porastu -prítomné ja nelietavé formy bezchordátov (Acarina, Pseudoscorpiones, Collembola a i.)

7. záKLADNá CHARAKTERISTIKA Thysanoptera -zaradené do 12 druhov, 8 rodov, 3 čeľadí -viac ako 75% strapiek chytených v monokultúre -účinnejšie spodné odberné nádoby -akcesorický výskyt -v monokultúre eudominantné Thrips major (41,56%) a Mycterothrips salicis (24,03%) -v starom lese najpočetnejší Limothrips cerealium (24,32%) -najviac zastúpené florikoly (60%) rok 2003 Foto: W. Sierka

8. Analýza thysanopterocenóz Mycterothrips salicis Limothrips cerealium Aeolothrips intermedius Thrips physapus Limothripsdenticornis Thrips fuscipennis -malá podobnosť spoločenstiev -atypicky suchý rok 2003 -malý štatistický súbor v roku 2005 -strapky prejavili stratifikáciu v ovzduší Thrips major Graf PCA analýzy definoval tri skupiny Thysanoptera

9. Redundancná analýza Graf RDA analýzy Foto: M. Bohuš • permutačný test Monte Carlo • významné tri štatistické premenné • -vek porastu • -prítomnosť záplavy • -manažment • -grafom RDA definované 4 skupiny strapiek Foto: M. Bohuš

10. Ďakujem doc. RNDr. Petrovi J. Fedorovi, PhD. za vedenie mojej práce, ako i za Vašu pozornosť