131 likes | 400 Views
Svetový deň zdravia. Urbanizácia – šanca pre verejné zdravie Katarína Halzlová Úrad verejného zdravotníctva SR. Urbanizovaný priestor – priestor pre zdravú populáciu.
E N D
Svetový deň zdravia Urbanizácia – šanca pre verejné zdravie Katarína Halzlová Úrad verejného zdravotníctva SR
Urbanizovaný priestor – priestor pre zdravú populáciu Urbanizácia je proces formovania a rozvoja mestského spôsobu života obyvateľstva žijúceho mestským spôsobom života (bez ohľadu na to, či žijú v meste) resp. proces sústreďovania života do miest a rast počtu obyvateľstva žijúceho v mestách. Udržanie urbanizovaného prostredia v rovnováhe Urbanizovaný priestor už svojou existenciou produkuje vlastnú mikroklímu Voda, vzduch, slnko, dážď, sneh, rastlinstvo ....
Voda a rastlinná vegetácia absorbujú CO2 a vďaka chlorofylu pri fotosyntéze vzniká kyslík. Skrátene, voda a rastliny využívajú solárnu energiu na transformovanie CO2 na kyslík. V noci prebieha opačný proces – absorbuje sa kyslík a emituje sa CO2. Prínosy rastlín/vegetácie: • Listy na stromoch zachytávajú prach, • Fytoacidy majú účinky bakteriocídne • Čiastočné bariéry pred hlukom Jazerá a rôzne vodné útvary: • Stabilizujú teplotu • Produkujú kyslík a vlhkosť • Absorbujú CO2 tieto účinky prispievajú udržiavaniu tepelnej klímy
Negatívne efekty vegetácie – zhoršenie astmatických a alergických podmienok. Na zmiernenie týchto účinkov je dôležité • vybrať správne druhy stromov a rastlín, • informovať verejnosť o tom kedy budú kvitnúť a • informácie o peľovej situácii. Zotrvanie prachu na listoch stromov ( gaštan -2,295 g prachu/100 g lístia, lipa – 0,936g) zadržiavanie prachu v závislosti od povrchu listov (gaštan/ topol). Dobre udržiavané verejné priestory poskytujú možnosť vyvíjať športové aktivity, udržiavať sa v dobrej kondícii, priestory pre rekreáciu všetkých vekových skupín, najmä pre staršiu populáciu - miestom pre stretnutie s priateľmi. Všetky tieto aktivity napriek tomu že nie sú fyzicky náročné môžu podporiť fyzický i psychický stav jednotlivca. Podpora pre fyzickú aktivitu • Šport, najmä pre mladých hrá dôležitú sociálnu úlohu. Športové aktivity môžu pritiahnuť mládež ktorá z nejakého dôvodu vypadla späť do spoločnosti. Naviac športovanie môže byť pomocou v boji s kriminalitou a drogami.
Hot-spots • Budovy a povrchy zadržiavajú teplo počas dňa a uvoľňujú ho v noci. Doprava, vykurovanie a určité priemyselné procesy produkujú teplo ktoré je pridávané k teplu zo slnečného žiarenia. V urbanizovanom prostredí nedochádza k takej miere vyparovania ako v neurbanizovanom prostredí. Materiály používané na povrchovú úpravu (cesty, chodníky ..) sú obvykle nepriepustné, zabraňujúce prieniku vody do zeme. Takáto nedostatočná kontrola tepla spôsobuje časté náhle rozdiely v teplote. • Kombinácia rôznych faktorov vytvára hot-spots ...čím bližšie je do centra mesta tým je teplota vyššia. Infračervené fotografie miest jasne ukazujú, že teploty sú oveľa vyššie tam, kde sú povrchy asfaltové oproti miestam kde sú vysadené stromy, vodné plochy, fontány. • Zelené priestory, vodné plochy a porézne/priepustné povrchy pomáhajú vyrovnať hot-spots efekty.
Zlepšenie estetického štandardu okolia • Vonkajší vzhľad a estetická kvalita, architektúra budov, (lavice/vybavenie na uliciach), kvetinové záhony, výzdoby, balkóny najlepší spôsob ako naviesť obyvateľov na zapojenie sa do zlepšovania prostredia originálnym či viac tradicionálnejším iniciatívami – moderným umením či kvetinovými balkónmi urobiť prostredie priateľskejším. Sociálna interakcia • Vytváranie kvalitného verejného priestoru je základom pre podporu koexistencie rozličných typov populácie, ktorá tvorí mesto. Je to dôležité najmä v čase, keď sebecké správanie, neistota a sociálne bariéry môžu viesť k tomu že sa ľudia cítia byť „vyradení“, uzavretí do seba. Ulice, námestia, parky, pláže, a iné verejné priestranstvá by mali byť otvorené pre všetkých bez rozdielu. Ľudský kontakt môže pomôcť odbúrať depresie a psychické ochorenia. Verejné priestranstvá by mali byť arénami pre festivaly a iné udalosti, ktoré vytvárajú vzťahy, väzby, kontakty medzi členmi rozličných komunít.
Akcie pre mentálnu a emocionálnu pohodu • Čas strávený relaxom a pobytom napr. v parku, verejnom priestranstve napomáha odbúraniu a uvoľneniu každodenného stresu. Pohľad na dobre riešenú krajinu námestia, záhrady, prírodu samotnú, rieku je cenným estetickým potešením. Pri zmene ročných období sa menia farby v prírode, zvuk vody, šum lístia vo vetre, vtáčí spev majú utišujúci efekt. Ako sa verejné prostredie poškodzuje • Hluk – hlavná príčina stresu v mestách, vyvoláva agresiu, sťažuje zaspávanie a koncentráciu, vedie ku konfliktom medzi susedmi • Konflikty medzi obyvateľmi – hluk, chov psov a iných zvierat, ľudia s rozličným sociálnym zázemím, veku, záujmami ... každá osoba však má svoje dôvody stráviť pár minút na námestí či parku.
Urbanizácia a vplyv dopravy na životné prostredie a zdravie obyvateľov hluk dopravné úrazy klimatické zmeny znečistenie ovzdušia stres
Urbanizácia a faktory ovplyvňujúce kvalitu vnútorného ovzdušia čistiace prostriedky fajčenie spôsob upratovania stavebné materiály izbové rastliny nábytok povrchové materiály, nátery spôsob vetrania vykurovanie
Urbanizácia a úrazovosť detí a mladistvých (s následkom smrti) Regionálny prioritný cieľ II. Akčného plánu pre životné prostredie a zdravie obyvateľov SR na roky 2004-2010 (NEHAP III) Fakty: 1. „Každé 2 minúty zomrie niekto v dôsledku úrazu v EÚ27!“ Zdroj: Správa: Injuries in Europen Union – 27, EuroSafe, 2009 2. „Úmrtnosť v dôsledku úrazu je hlavnou príčinou smrti u detí od 1-14 rokov v EÚ27“ Zdroj: Správa: Injuries in Europen Union – 27, EuroSafe, 2009 3. „Úmrtnosť detí a mládeže spôsobená úrazom pri cestných dopravných nehodách sú v európskom regióne WHO hlavnou príčinou úmrtí detí a mladých ľudí vo veku 5–24 rokov“! Zdroj: ENHIS, 2008 4. „Úrazovosť predstavuje 4. miesto príčiny úmrtnosti po kardiovaskulárnych ochoreniach, rakovine a respiračných ochoreniach v EÚ27“ (celková populácia) Zdroj: Správa: Injuries in Europen Union – 27, EuroSafe, 2009 → Stav v SR: 3. miesto!
Graf: Najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže v Slovenskej republike Zdroj: NEHAP III Na ceste: 21% Úrazovosť Doma: 36% Iné: 3% V škôlke, škole: 17% Na športovisku: 23%