Právo životného prostredia

1. Právo životného prostredia III. prednáška

2. Ústavnoprávna úprava ochrany o ŽP (čl. 44-45) • Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. – Ústava SR: Ustanovenia podľa predmetu úpravy možno rozdeliť na ustanovenia týkajúce sa: • postavenia osôb • vymedzenia starostlivosti o životné prostredie ako jednej z funkcií štátu • hospodárskych základov štátu

3. Zákonná úprava starostlivosti o ŽP- SR • nekodifikovaná právna oblasť -> právna úprava je rozptýlená vo veľkom počte právnych predpisov • predovšetkým dôležité interpretačné pravidlo Právnu úpravu rozlišujeme na: 1. Všeobecnú - zákon č. 17/1992 Zb. o ŽP - prierezové zákony 2. Odvetvovú - zložkové zákony

4. Vzťah zákona o ŽP a prierezových a zložkových zákonov: • predpisy rovnakej právnej sily • princíp subsidiarity: zákon o ŽP má v systéme zákonov s problematikou ŽP charakter najvšeobecnejšieho právneho predpisu, ktorý sa použije iba podporne v tých prípadoch, ak v tejto oblasti existuje špeciálna zákonná úprava

5. zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí Cieľ a úloha zákona: • zastrešiť a zjednotiť odvetvovú úpravu • regulovať komplexne všetky druhy nástrojov starostlivosti o životné prostredie (právne, ekonomické, neprávne) • zakotviť smer a ciele úpravy starostlivosti o ŽP

6. Účel zákona: §1 vymedziť základné pojmy a ustanoviť základné zásady ochrany ŽP a povinnosti PO a FO pri ochrane a zlepšovaní stavu ŽP a pri využívaní prírodných zdrojov • pri ochrane ŽP vychádza z princípu trvalo udržateľného rozvoja • všeobecné povinnosti FO a PO = prevenčná, monitorovacia, zakročovacia a ohlasovacia povinnosť • zákon zakotvuje aj zodpovednosť za porušenie zodpovednosti a ekonomické nástroje

7. Osobitné ustanovenia o informáciách o ŽP §33a-§33b • Podnikatelia, ktorí sú podľa osobitných predpisov alebo rozhodnutí vydaných na ich základe povinní merať množstvo určeného druhu vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo sledovať iný vplyv ňou prevádzkovaného zariadenia na ŽP sú povinní zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní vo všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom mala takúto povinnosť, a súhrnne do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka • MŽP SR za každý rok zverejní správu o stave ŽP v SR (15.12 nasledujúceho roku)

8. Subjekty práva ŽP

9. Subjekty práva ŽP • subjekty práva = subjekty, ktoré právo uznáva za osoby v právnom zmysle. Subjekty vystupujú v právnych vzťahoch ako nositelia práv a povinností, resp. kompetencií Sú nimi: 1. fyzické osoby 2. právnické osoby • ak subjekty vystupujú vo vzťahoch týkajúcich sa starostlivosti o ŽP, sú subjektami práva ŽP

10. Právne postavenie subjektov práva ŽP ovplyvňuje: • konkrétny rozsah a obsah práv, povinností a rôznych právnych úkonov v oblasti starostlivosti o ŽP • spôsobilosť subjektu byť nositeľom práv a povinností ustanovených právom ŽP • spôsobilosť subjektu na právne konanie a na protiprávne konanie

11. Nositeľmi práv a povinností v rámci starostlivosti o ŽP sú: • Štát- reprezentovaný sústavou štátnych orgánov (nositelia verejnej moci: zákonodarnej, výkonnej, súdnej) • Územná samospráva – VÚC a obce • Združenia osôb a majetku vytvorené za účelom presadzovania záujmov ochrany ŽP • Podnikatelia • FO – občania SR, cudzinci, osoby bez štátnej príslušnosti

12. Štát – subjekt práva ŽP Zákonodarná moc - Národná rada SR Výkonná moc - Vláda SR - Ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS - Miestna štátna správa Súdna moc - Súdy

13. Štát: 1. Zákonodarná moc NR SR 2. Výkonná moc Vláda, Prezident 3. Súdna moc súdy, Ústavný súd Vláda (premiér, ministri)ústredná ŠS Ministerstvo ŽP Obvodný úrad Špecializovaná ŠSmiestna Obce ŠS VÚC Subjekty PŽP

14. Národná rada SR • jediný ústavodarný a zákonodarný orgán SR • jej postavenie je upravené: - v Ústave SR - v iných zákonoch Kompetencie NRSR v oblasti ochrany ŽP: • ústavodarná a zákonodarná • kreačná • kontrolná • v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky

15. Právomoc NR SR • uznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a ostatných zákonoch a kontrolovať ich dodržiavanie • zákonom zriaďovať ministerstvá a ostatné orgány ŠS • kontrolovať činnosť vlády a rokovať o dôvere a nedôvere jej členov • rokovať o základných otázkach vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a inej politiky • pred ratifikáciou vysloviť súhlas s medzinárodnými zmluvami • kreuje výbory, osobitné kontrolné orgány, komisie

16. Vláda SR • vrcholný orgán výkonnej moci • kolektívny orgán: predseda, podpredseda, ministri (presný počet nie je stanovený) Kompetencie Vlády SR v oblasti ochrany ŽP: • normotvorná (nariadenia vlády) • kreačná (poradné orgány) • kontrolná

17. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány ŠS • monokratický orgán (na čele stojí minister, zastupuje ho štátny tajomník) • ministerstvo sa člení na sekcie (generálny riaditeľ) a odbory (riaditeľ) • základným poradným orgánom ministra je kolégium- základné a dôležité otázky ministerstva • ústredným orgánom štátnej správy pre výkon starostlivosti o ŽP je Ministerstvo životného prostredia SR podľa z. č. 575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy (november 2010 obnovená činnosť)

18. MŽP SR – pôsobnosť (§16) MŽP SR je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu ŽP vrátane: • ochrany prírody a krajiny, • Ochrany akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania, • ochrany ovzdušia, ozónovej vrstvy a klimatického systému Zeme, • ekologických aspektov územného plánovania, • odpadového hospodárstva, • posudzovania vplyvov na životné prostredie, • zabezpečovania jednotného informačného systému o životnom prostredí a plošného monitoringu, • geologického výskumu a prieskumu, • ochrany a regulácie obchodu s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, • geneticky modifikovaných organizmov.

19. MŽP SR v rámci starostlivosti o ŽP najmä: • vypracúva koncepciu starostlivosti o ŽP • riadi výkon štátnej správy vo veciach starostlivosti o ŽP • zabezpečuje jednotnú technickú politiku environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb • určuje priority environmentálnej politiky • poskytuje informácie o stave ŽP • zabezpečuje a riadi finančné hospodárenie a realizáciu rozpočtovej politiky rezortu • vypracúva návrhy na zaradenie lokalít prírodného dedičstva SR do Svetového dedičstva • vydáva preukazy odbornej spôsobilosti FO pre špecifické činnosti (geológia, výstavba, ...)

20. ministerstvo v rámci svojej činnosti spolupracuje tiež s ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy (MH SR, MF SR, MPSVaR SR, MŠ SR, ...) MP SR • posudzovaní rozvojových zámerov odvetví poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva • tvorbe základných dokumentov týkajúcich sa kvality a množstva povrchových a podzemných vôd • plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv • monitoringu a kontrole cudzorodých látok v potravinovom reťazci • zabezpečovaní ochrany poľnohospodárskej pôdy, lesných ekosystémov, ochrany lesov, poľovníctva, rybárstva.

21. Miestna štátna správa Sústavu miestnych orgánov ŠS tvoria: • všeobecné miestne orgány štátnej správy(obvodné úrady, a v rámci prenesenej kompetencie aj obce, VÚC a PO) - odbor tvorby a ochrany ŽP, odbor poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a poľovníctva, odbor pozemkových úprav a pod. • špecializované miestne orgány štátnej správy obvodný úrad ŽP, krajský úrad ŽP, pozemkové úrady, katastrálne úrady, obvodný/krajský lesný úrad, ....

22. Rozhodovacia činnosť orgánov štátnej správy právomoc orgánu štátnej správy = schopnosť na základe a v medziach platných právnych predpisov verejnomocensky ovplyvňovať právne postavenie FO a PO. Postavenie FO/PO v rámci starostlivosti je podmienené rozhodovacou právomocou ŠS vo forme: • Individuálnych správnych aktov 2. Iných úkonov

23. Individuálne správne akty • jednostranné prejavy vôle správneho orgánu vydaného na základe pr.predpisu • záväzné pre adresáta • ich nerešpektovaním vzniká právna zodpovednosť adresáta tohto a právomoc orgánu ŠS uložiť sankciu • ich nerešpektovaním sa môžu zakladať ďalšie právomoci orgánu ŠS (napr. nariadenie odstrániť stavbu v prípade nepovolenej stavby, ...)

24. Rozhodnutiami orgánov ŠS možno: • založiť, zmeniť, zrušiť oprávnenia alebo povinnosti subjektov práva ŽP (tzv.konštitutívne právne akty); napr. odstránenie protiprávneho stavu • vyriešiť autoritatívnym spôsobom spornú otázku tvrdením existencie alebo neexistencie práva/povinnosti alebo právneho stavu (tzv. deklaratórne právne akty); napr. či pozemok patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu

25. Proces vydávania individuálneho právneho aktu • základným procesnoprávnym predpisom je z.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) = vzťahuje sa na postup, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a alebo povinnostiach FO a PO Aplikuje sa v prípadoch, keď sa rozhodnutím určuje rozsah a obsah práv a povinností pre konkrétneho adresátu z dôvodu, že: • právo alebo povinnosť zakotvenú v právnom predpise nie je možné realizovať bez rozhodnutia tohto správneho orgánu • ich uskutočňovanie sa týka verejného záujmu (aj ochrana ŽP)

26. Druhy rozhodnutí v práve ŽP Individuálne správne akty: • povolenia • súhlasy • záväzné pokyny, nariadenia opatrení, zákazy, príkazy Inéúkony: • koncepcie, plány, programy • stanoviská, vyjadrenia, posudky • autorizácia • registrácia • kontrolná činnosť

27. Povolenia a súhlasy • vydávané v správnom konaní • konštitutívny charakter • zákony z oblasti ŽP ukladajú PO a FO žiadať kompetentný orgán o vydanie povolenia alebo súhlasu pred začatím zamýšľanej činnosti (napr. preprava, výroby, investičná činnosť -> činnosť zaťažujúca ŽP)

28. Povolenie • príslušné orgány povoľujú povoleniami takú činnosť subjektov, uskutočňovanie ktorej je zákonom viazané na určité hmotnoprávne podmienky • ak sú podmienky splnené = NEMOŽNO odoprieť vydanie povolenia • v povolení sa určujú podmienky vykonávanej činnosti zaťažujúcej ŽP (sú súčasťou rozhodnutia)

29. Súhlas • súhlasom správny orgán dovoľuje žiadateľovi uskutočňovať činnosť zaťažujúcu ŽP • na vydanie súhlasu nemá žiadateľ právny nárok • zákon neustanovuje podmienky • v súhlase sa podmienky výkonu budúcej činnosti zásadne neurčujú(ak zákon výslovne umožňuje aplikujúcemu orgánu určiť bližšie podmienky v súhlase = tzv. nepravý súhlas)

30. Záväzné pokyny, nariadenia opatrení, zákazy, príkazy • obsahujú príkaz/zákaz/pokyny určitého konania konkrétneho právneho subjektu • majú konštitutívny charakter • sú vydávané v správnom konaní Koncepcie, plány, programy • nezáväzný, indikatívny charakter • napr.: územnoplánovacie podklady a dokumentácia, programy odpadového hosp.

31. Stanoviská, vyjadrenia, posudky • príslušné správne orgány nimi tlmočia svoj oficiálny názor, obhajujúc verejný záujem na ochrane ŽP v prípadoch ak vystupujú ako „dotknuté“ správne orgány • ich vydanie je podmienkou prijatia rozhodnutia vo veci samej • nemajú záväzný charakter (nezáväzný podklad pre rozhodovanie) • na postup pri vydávaní stanovísk a odporúčaní sa Správny poriadok nevzťahuje

32. Registrácia Registrácia zakladá právo - > Podnikať v oblasti s environmentálnym aspektom - > Uvádzať na trh výrobky, ktoré musia spĺňať vlastnosti určené právnym poriadkom - Správny orgán vydá rozhodnutie o registrácií, pridelí registračné číslo, vykoná zápis do registra, vydá osvedčenie

33. Osvedčenie Správny akt orgánu štátnej správy, ktorý môže mať charakter: • rozhodnutia vydaného v správnom konaní oprávňujúceho na výkon činností • úkonu potvrdzujúceho existenciu právnej skutočnosti alebo právneho stavu • Môže sa týkať: odbornej spôsobilosti, registrácie, ...

34. Autorizácia • individuálny správny akt, ktorým sa konkrétnemu právnemu subjektu priznáva postavenie vykonávateľa úloh verejnej správy v určitej kvalifikovanej činnosti • na vydanie nie je právny nárok • nevzťahuje sa naň Správny poriadok napr. autorizácia udelená podnikateľovi na nakladanie s odpadovými olejmi, zber a spracovanie starých vozidiel, ...

35. Súdy • základná záruka ochrany práv- čl.46 Ústavy SR • právo na súdnu ochranu sa chápe ako: 1. právo na prístup k súdu • zabezpečenie súdnej sústavy, ktorá je zriadená zákonom, nezávislá a nestranná a kompetentná • zabezpečenie každému koho práva sú krátené, aby si ich mohol uplatniť na súde bez prekážok 2. právo na spravodlivý proces

36. Súdy • základná záruka ochrany práv- čl.46 Ústavy SR • právo na súdnu ochranu sa chápe ako: 1. právo na prístup k súdu • zabezpečenie súdnej sústavy, ktorá je zriadená zákonom, nezávislá a nestranná a kompetentná • zabezpečenie každému koho práva sú krátené, aby si ich mohol uplatniť na súde bez prekážok 2. právo na spravodlivý proces

37. Súdna ochrana v SR - správne súdnictvo Vo veciach ŽP sa možno domáhať na úrovni: - vnútroštátnej (všeobecné súdy- okresný súd, krajský súd, Najvyšší súd SR) - nadštátnej(Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg)

38. Ústavný súd SR • je popri všeobecnom súde oprávnený chrániť práva v oblasti ŽP • rovnocenný parlamentu a vláde • rozhodnutím môže zrušiť zákon -> rozhodnutie nadobúda silu zákona (nemôže však napadnutý zákon prepracovať) Realizácia kompetencií podlieha obmedzeniam: • následná ústavná kontrola ústavnosti • návrhové konanie

39. Ústavný súd SR rozhoduje o sťažnostiach FO alebo PO, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medz. zmlúv a ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd. • zásada subsidiarity ÚS SR • zásada nealternatívnosti • zásada uzatvorenosti súdnych sústav -> ÚS SR koná najmä vo veciach preskúmavania ústavnosti postupu orgánov verejnej správy

40. Územná samospráva • starostlivosť o ŽP patrí medzi základné funkcie samosprávy • územnú samosprávu reprezentujú:obcea VÚC Základné právne predpisy: • Ústava SR • z.č. 369/1990 zb. o obecnom zriadení • z.č. 221/1996 Z.z. o územnom a správnom usporiadaní SR • z.č. 302/2001 z.z. o samospráve VÚC

41. Obce a VÚC sú: • korporáciami (spoločenstvami) združujúcimi osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt • právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami • subjektami verejnej moci - spolu s orgánmi ŠS tvoria verejnú správu, ktorú uskutočňujú v rozsahu a spôsobom vymedzeným zákonom - v rámci výkonu samosprávy - v rámci výkonu úloh miestnej štátnej správy prenesených na ňu zákonom

42. Obyvatelia obce/VÚC vykonávajú samosprávu: - priamo (referendum, voľby) - nepriamo (volené orgány obce/VÚC) Hlavné orgány obce/VÚC • starosta obce/ predseda VÚC – správny orgán v prípade rozhodovania o právach a povinnostiach FO/PO • zastupiteľstvo obce/VÚC - zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce

43. Právomoc samosprávy: • normotvorná činnosť (všeobecne záväzné nariadenia obce/VÚC) - vo veciach samosprávy nepotrebuje obec a VÚC splnomocnenie zákona • rozhodovanie o právach a povinnostiach PO a FO v rámci správneho konania • uzatváranie tzv. verejnoprávnych zmlúv • prostredníctvom iných úkonov (vydávanie stanovísk, vyjadrení, informačné úkony,...)

44. Kompetencie obce v oblasti ŽP: • údržba a ochrana kultúrnych pamiatok, pamiatkových území • zabezpečuje verejnoprospešné služby (nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, správa a údržba zelene, zásobovanie vodou,...) • utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov • chráni životné prostredie • obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu, koncepciu rozvoja obce • dbá o zachovávanie prírodných hodnôt

45. Kompetencie VÚC v oblasti ŽP • obstaráva, prerokúva a schvaľuje územnoplánovacie podklady VÚC a územné plány regiónov • podieľa sa na tvorbe a ochrane ŽP • stará sa o ochranu pamiatkového fondu • ....

46. Tretí sektor – subjekt PŽP • združenia majetku (nadácie) • združenia FO a PO (občianske združenia, neinvestičné fondy, verejnoprospešné organizácie) • kombinácia prvkov združenia majetku a osôb (neinvestičné fondy) • vždy ide o právnické osoby • majú súkromný charakter • sú vytvárané a vyvíjajú činnosť za účelom riešenia problémov spoločnosti (ochrana ľudských práv a slobôd, výskum, ochrana a tvorba ŽP, zdravotná starostlivosť, sociálna a humanitárna pomoc...)

47. predpisy práva ŽP neupravujú postavenie tretieho sektora často • presadzovanie záujmov a práv sa uskutočňuje nepriamo -> prostredníctvom iných ústavou garantovaných základných práv a slobôd: petičné právo, sloboda prejavu a právo na informácie, právo zhromažďovať sa, právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných, ....)

48. Podnikatelia- subjekty PŽP • zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Podnikateľom podľa tohto zákona je: • osoba zapísaná v obchodnom registri, • osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia (z.č. 455/1991 Zb. živnostenský zákon), • osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, • FO, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

49. Povinnosti podnikateľov podľa predpisov PŽP • predpisy PŽP upravujú požiadavky týkajúce sa činností s vplyvmi na ŽP, resp. zdravie ľudí (ide najmä o prevádzkovanie činností, pri ktorých sa využívajú prírodné zdroje alebo vlastnosti výrobkov) K administratívnoprávnym nástrojom regulovania vplyvom prevádzok na ŽP patrí: 1.emisné štandardy 2. prevádzkové požiadavky 3. požiadavky na tzv. odbornú spôsobilosť 4. požiadavky na výrobky

50. Emisné štandardy: maximálne množstvo znečisťujúcej látky, ktoré môže byť (za určitý čas) pri konkrétnej činnosti vypustené do vonkajšieho prostredia (napr. emisné limity, emisné kvóty) Prevádzkové požiadavky: požiadavky na zariadenia, ktoré predstavujú potenciálne alebo faktické nebezpečenstvo pre ŽP (predpisuje sa konkrétny spôsob prevádzkovania zariadenia, resp. konkrétne prostriedky ktoré sa musia použiť) -> špecifická prevádzková požiadavka: povinnosť prevádzkovateľa použiť najlepšiu dostupnú technológiu