Vízia vývoja slovenského pôdohospodárstva v svetovom a európskom kontexte

1. Vízia vývoja slovenského pôdohospodárstva v svetovom a európskom kontexte Futurologická spoločnosť na Slovensku 21.04.2011, Bratislava Štruktúra: 1 Úvod 2 Vízia slovenského pôdohospodárstva 3 Spoločná poľnohospodárska politika 4 Svetový a európsky kontext Ing. Peter Baco, Phd. Inštitút agrárnej politiky

2. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka (ďalej len PaV) = pôdohospodárstvo Aktuálnosť • Agendu agrárnej a vidieckej politiky je treba dať na stôl – horí, je po dvanástej! • Je to veľká politická otázka, ale politikmi nedocenená, lebo je: •  rozpočtovo náročná agenda •  agrárnici sú slabí na rozdiel od Poľska, Slovinska, Francúzska •  verejnosť nie je angažovaná lebo nie je informovaná •  každá iniciatíva je potrebná, aj FSS, aj IAP

3. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Aktuálnosť • Poľnohospodárstvo má nenahraditeľné postavenie a funkcie •  okrem produkcie potravín a technickej biomasy má i ďalšie významné ekonomické a nekomoditné efekty •  po sektore trhových služieb je to druhý najsilnejší sektor, generuje až 17% pridanej hodnotyv nadväzujúcich odvetviach hospodárstva •  vo verejnom záujme poskytuje fyzikálne efekty predstavujúce 1,3 mld. Eur, funkcie ekosystému, funkcie obnovy vodných zdrojov, protipovodňovú prevenciu, prevenciu vodnej erózie, recykláciu odpadu a absorbciu SO2 a NO2 •  lesníctvo sú tieto efekty 700 mil. eur •  nekomoditné výstupy v poľnohospodárstve 700 mil. eur • nekomoditné výstupy prevyšujú hodnotu trhovej produkcie a naplno ich znášajú prvovýrobcovia • SR je na špičke vidieckych krajín EÚ • vo vidieckych regiónoch SR žije 85% obyvateľov, kým v EÚ ani 40% • bez prosperujúceho pôdohospodárstva neprosperuje ani vidiek – degeneruje • nekomoditné efekty vrátane rozvoja vidieka môže pôdohospodárstvo plniť len keď prosperuje

4. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Zdroj: SPO Poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj pre roku 2004-2006 (MP SR). Stav • Pôdohospodárstvo neprosperuje, upadá, jeho stav sa kriticky zhoršuje • Strata sebestačnosti v potravinách • od roku 1990 pokles na polovicu • cez stratu bezpečnosti – 75% sebestačnosti • na stratu schopnosti revitalizácie pod - 50% produkčnej kapacity • Liberálne politiky (1990, 2000, 2010) spôsobili zníženie HPP z 85 mld. Sk o tretinu do roku 1993 • po roku 1993 revitalizácia o jednu desatinu • po vstupe do EÚ ďalší významný pokles HPP

5. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Príčiny • Od roku 1990 jednorazové o tri štvrtiny krátenie agrárnych podpôr – trhová samoregulácia – dôchodkový deficit pokračuje • ceny vstupom vzrástli takmer 4,5-násobne • ceny poľnohospodárskych výrobkov vzrástli 1,8-násobne • ideologická a legislatívno-administratívna likvidácia zhromadnenej socialistickej výroby • Od volieb k voľbám protichodné agrárne politiky • SR sa stala vlajkonosičom nepodporovania a neorganizovanosti agrotrhov • SR sa administratívne stala preto aj najmenej konkurencie schopná (nechránená) • príklady: podporný fond, bionafta, trh s pôdou • Najvyššia DPH na potraviny na Slovensku v rámci EÚ sa prenáša do prvovýroby • Neochota reagovať na dominantné postavenie obchodných reťazcov v zásobovaní obyvateľstva potravinami

6. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Trendy • Pri pokračovaní súčasnej agrárnej politiky sa za 10-15 rokov dostaneme na úroveň spred 100 rokov • pri doterajšej podpore neokolonializmu aj naše pôdohospodárstvo, pôdu a lesy, skúpia „zahraniční investori“ • Veľkofarmy, v zahraničných rukách budú efektívne, výkonné, medzi najmodernejšími na svete, s minimálnou zamestnanosťou, produkujúce prevažne suroviny pre spracovateľov v západnej časti EÚ • exotická atraktívnosť slovenského vidieka bude postavená aj na miestnych vidieckych pomeroch • marginálne podmienky o ktoré nebudú mať veľkopodnikatelia záujem budú zásobovať lokálne trhy a čiastočne zamestnávať vidieckych obyvateľov • Poľnohospodárske malovýrobné samozasobiteľské hospodárenie, nezamestnanosť a vysťahovalectvo budú na slovenskom vidieku prevládať, úplný rozvrat vo výrazne vidieckych regiónoch

7. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Riešenie • Slovensko potrebuje vyplniť absenciu dlhodobej, stabilnej, agrárnej politiky • už v roku 1993 NR SR konsenzom prijala rozvojovú koncepciu, nikto nehlasoval proti • koncepcia vychádzala z kvantifikácie VÚPU, podľa ktorej slovenská krajina je schopná poskytnúť potravinový blahobyt pre 10 mil. obyvateľov • v roku 2007 vláda prerokovala PaV • vláda uložila PaV aktualizovať v roku 2011 a každých 10 rokov • PaV sa stala súčasťou stratégia rozvoja Slovenska do roku 2020 • PaVmá 3 scenáre: • Základný scenár (zisk 54,2) v kontinuite súčasných trendov • Rozvojový scenár (zisk 442,5) pôdohospodárstva ako významného (prioritného) odvetvia s vyrovnanými podporami a ochranou pôdohospodárstva oproti konkurentom • Liberálny scenár (zisk -251,3) postavený na liberalizácii (odbúravaní podpôr a ochrany) až po úplnú liberalizáciu

8. Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka Riešenie • Najdôležitejšie závery PaV: • udržateľnou intenzifikáciou zvýšiť o polovicu poľnohospodársku výrobu a o 130 tis. pracovných miest zvýšiť zamestnanosť • zo súvisiacimi odvetviami smerovať k 13% podielu na HDP a 17% podielu na zamestnanosti • V aktualizácii posúdiť pôvodný prístup: •  v parametroch nadviazať na dnešný stav • akceptovať reformu SPP EÚ •  využiť poznatky z aktuálnych globálnych a európskych kontextov Zhrnutie • Aktualizovanú PaV využiť pre spracovanie rezortnej stratégie najmenej na 10 rokov dopredu • Dvojtretinovou väčšinou prijať v NR SR agrárnu doktrínu Slovenskej republiky • Mobilizovať pre naplnenie PaV slovenskú spoločnosť

9. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP) Ciele • SPP je najviac centralizovaná, z Bruselu podporovaná a riadená, spomedzi všetkých politík EÚ • V Rímskej zmluve o Európskom spoločenstve zakotvené ciele sú trvalo platné •  dlhodobé istoty a stabilita pre výrobcov potravín a vidiek •  stabilita potravinových trhov v množstve, kvalite a cene • zo strategických dôvodov bolo treba zabezpečiť potravinovú sebestačnosť EÚ, os Bon – Paríž • studená vojna, Varšavská zmluva, súťaž s RVHP (1989 – EÚ 6t/ha pšenice, ČSSR 5,8 t/ha) • 30% príjmov farmárov je z SPP (plus štátna pomoc, Rakúsko 277 Eur/ha, SR 5 Eur/ha), • Spolu podpora Rakúsko 519 + 277 = 796 oproti SR 239 + 5 = 244 Eur • Zachovať pestrosť podnikania s tendenciou nárastu koncentrácie • 70% fariem EÚ je do 5 ha, priemer 13 ha, ČR 84 ha a SR 135 ha.

10. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ Vývoj • Rozpočet, od roku 1958 sa znižovali výdavky na SPP z 85% podielu na celkovom rozpočte EÚ, 38% dnes • 31% na prvý pilier pre priame platby a trhové opatrenia • 7% druhý pilier – rozvoj vidieka • masívne podpory zabezpečili vysoké prebytky potravín • Reformy mali znížiť nadvýrobu a výdavky na ich likvidáciu nepotrebných zásob • znižovaním podpôr sa spomalilo tempo rastu poľnohospodárskej produkcie z 2,7% pod 0,5% ročne • obmedzenie trhových opatrení si vyžiadali aj dohody z WTO • zvyšujúce sa požiadavky na kvalitu a zdravotnú nezávadnosť potravín • rastúce ekologické požiadavky – krížové plnenie – len ten dostane, kto plní

11. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ Reforma 2013 – 2020 ma upresniť a zafixovať závery „zdravotnej kontroly SPP“ z roku 2008 – dnes diskusie ako: • prebieha diskusia ako pridať diskriminovaným NČŠ, pritom neznížiť SČŠ, keďže suma agrárnych podpôr sa nemá zvýšiť – snaha o neprehľadné komplikované riešenie • odstrániť historický princíp pre nápočet nároku jednotlivých štátov na priame platby a celkovú obálku • zjednotiť podmienky viazania priamych platieb a kvality, hygieny,  ochrany ŽP,  welfare a podobne • Stanoviť horné limity štátnej pomoci a diskriminácie (capping – stropovanie) , pre veľké farmy – možnosť blokácie? • 255 hlasov (73,9%) z 345 – SR 7 + Veľká Británia, Taliansko, Nemecko, Rumunsko, ČR = 129 • posilniť trhové opatrenia (boli znížené z 92% podielu rozpočtu na 7% ) • zaviesť stabilizačný nástroj pre zmiernenie neistôt a rizík vrátane poisťovaniu • odstrániť denacionalizujúce rozdiely štátnej pomoci

12. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ Päť omylov – nedostatky a výzvy SPP – roku 2007 • rozklad pôdohospodárstva v diskriminovaných NČŠ – neokoloniálne efekty, diskriminácia na trhu s pôdou • rastúca volatilita– eliminovať prirodzenú volatilituagrárnych trhov je historicky najdôležitejšia a trvalá úloha agrárnych politík • vysoké výrobné náklady – nekonkurenčnosť – podpory dať len na efektívne opatrenia, nie bez účelu • podceňovanie role pôdohospodárstva pre stabilitu vidieka a krajiny – 13% HDP najsilnejšie odvetvia EÚ + 15% zamestnanosť + verejné služby + líderstvo = vízia • nesystémová organizácia a krátkodobosť riešení lídrov Rady EÚ – po šiestich mesiacoch

13. Svetový a európsky kontext Východiská • Nárast dopytu po potravinách o 70% do roku 2050 – v rozvojových krajinách o 100% • Z nárastu počtu obyvateľov o jednu tretinu zo 7 mld. dnes na 9,2 mld. v roku 2050, z toho dve tretiny v Ázii a v Európe pokles, najmenej 100 mil. – do roku 2100 veľký pokles • Oproti dnešnému 50 percentnému podielu sa podiel mestského obyvateľstva zvýši na 70% - skoro celý prírastok bude v prímestských slumoch na najúrodnejších pôdach • Priemerná denná spotreba sa predpokladá zvýšiť z dnešných 2790 kcal/osoba/deň na 3130 kcal/osoba/deň • Spotreba mäsa na obyvateľa za rok sa zvýši z 37 na 52 kilogramov – na výrobu 1kg bielkoviny z mäsa treba 5 krát viac pôdy ako na výrobu rastlinnej bielkoviny • Najviac doplácajú na dôsledky preťaženia Zeme tí, čo za to nemôžu • Počet trpiacich na nedostatok vody sa prehĺbi z 1 na 3 mld. obyvateľom – 1 mld. hladných dnes – oproti 400 tis. pred 10 rokmi • 40% potravín sa znehodnocuje v chudobnom svete pre zlé skladovanie a spracovanie a v bohatom svete prejedaním a vyhadzovaním

14. Svetový a európsky kontext Zmeny – čo je nové... • Nová kvalita, nekvantifikovateľné spätné väzby vo faktoroch výroby a spotreby – zmeny, neistoty, riziká • Zrýchľovanie zmien – čas je najnedostatkovatejší • Globálna politická a ekonomická kríza

15. Svetový a európsky kontext Trendy • Pribúdajú starší ľudia, jednočlenné domácnosti, menej detí, zbližovanie voľného času s pracovným časom, zdravý životný štýl – ochota platiť vidiecke produkty, stravu aj životné prostredie – zmene návykov • Čo s paradoxom, nezdravé je to čo je dobré, cukor, tuky, soli, ako meniť návyky? – nanotechnológie ? GMO? • 7 dkg hovädzieho, 7 dkg bravčového, 16 dkg rýb, 33 dkg hydiny alebo vajec na osobu/týždeň by ako model až o tretinu zlepšilo kapacitu Zeme • EÚ prekračuje environmentálne limity produkcie potravín (+ iné regióny), drancovanie a preťažovanie vôd, oceánov • Syntéza N prekračuje hranice planéty, P dosahuje hranice planéty • Čína za jednu generáciu, India za dve generácie nad USA • Budú nové globálne mocenské centrá

16. Svetový a európsky kontext Výzvy • Bežná filozofia konkurencie neumožní chudobným dôstojne žiť • Otvorenie otázky fungovania kapitalizmu, nového svetového poriadku, spojenectiev,postavenia a marginalizácie Európy • Trilemazabezpečenia výživy – plocha – intenzita – stravovacie návyky + znížiť strach, aj, aj, aj • Nie sú jednoznačné riešenia • Prioritná výzvou je, ako v rámci procesu politiky dosiahnúť spotrebu zdrojov a tlak na životné prostredie tak, aby nerástli tempom končiacim environmentálnym a ľudskými tragédiami

17. Svetový a európsky kontext Obraz sveta s obmedzenými zdrojmi (OZ) – alternatívne s limitujúcimi faktormi (LF) • Klasické LF – pôda, voda, energia, N a P • Nové LF – podnebie a biodiverzita • Spoločenské vplyvy – vládnutie, ekonomika, urbanizácia ! Komplexnosť, previazanosť a podmienenosť LF

18. Svetový a európsky kontext

19. Svetový a európsky kontext • Ekonomika najviac limituje produkciu a spotrebu potravín •  priama interakcia s urbanizáciou, energiou, vodou, N a P • Sprostredkovanie pôsobí na úrodnosť pôdy, klímu a biodiverzitu • Spätný odraz v produkcii a spotrebe potravín • Urbanizácia lineárne stimuluje dostupnosť potravín • Zabezpečuje kolobeh N a P • Ovplyvňuje znečistenie, podnebie, biodiverzitu • Generuje mestské systémy výroby potravín ( napríklad skleníky na strechách budov a podobne) • Európa s rozdielnym kultúrnym zázemím • Na juhu zmena klímy a málo vody • Na západe a v strede preexploatovaná zvieratami a N a P • Východ má nevyužitý potenciál • Sever profituje so zmeny klímy, ale acidofikácia

20. Svetový a európsky kontext Add 1 Pôda • Intenzifikácia v 60-tych rokoch znásobila výnosy, ale aj znečistenie prostredia • V ďalších desaťročiach sa zvýši rozsah využívanej poľnohospodárskej pôdy asi o 10 % • Priemer na obyvateľa sveta 0,24 ha, - 500 mil. ľudí má menej ako 0,1 ha • Čína, krajiny Perzského zálivu, Južná Kórea, Veľká Británia a India skúpili 45 mil. ha pôdy v Sudáne, Indonézii, Argentíne, Brazílii a na Filipínach • Skupovanie pôdy pokračuje • EÚ neskupuje pôdu, ale je najväčší využívateľ pôdy, ktorá jej nepatrí – sója, biopalivá, teplomilné rastliny • FAO prijalo etický kódex zodpovedného zaobchádzania s pôdou vo svete

21. Svetový a európsky kontext Voda • V rámci Európy 42 % spotrebuje pôdohospodárstvo (23% priemysel) • Francúzsko a Nemecko spotrebuje dve tretiny na energie, Španielsko a Grécko tri štvrtiny na závlahy • Svetový problém s prerozdeľovaním horný a dolný tok (Níl, Himalajské zdroje) • Medzigeneračnépredčerpávanie rýchlejšie ako doplňovanie vodných zdrojov

22. Svetový a európsky kontext Energiav roku 2008spôsobila cenovú krízu potravín • Ropné palivá zostanú najdôležitejšie • Bioenergie poskytujú 10% primárnej energie • Solárna energia je neobmedzená • Ako a koľko sa získa fotovoltaikou a fotosyntézou • Biopaliváprvej generácie (trstinový a kukuričný etanol a repková a kokosová bionafta sa očakávajú na spodnej hranici odhadov) • Nárast priamej spotreby biomasy až o 60% za osem rokov • Perspektívne genetické metódy výrazne zvýšia asimilačný a ekonomicko- energetický efekt biomasy • Perspektíva technológii druhej generácie biopalív a energie z odpadov lesa a zvierat

23. Svetový a európsky kontext Fosfor je nezastupiteľná živina rastlín • Zásoby na 90 rokov (tri štvrtiny- Čína, Maroko a Južná Afrika) • Od roku 2007 sa násobkami zvýšili ceny P hnojív pre znižovanie kvality P rudy a pre rast cien energie • Pre vysoké ceny sa len 3% P používa v Afrike • EÚ je úplne závislá na dovoze . Recykláciou môže kryť polovicu potreby P

24. Svetový a európsky kontext Dusík je najdôležitejšia energetická živina • Ceny N hnojív taktiež niekoľkonásobne vzrástli • S predpokladaným 2-násobným rastom spotreby N hnojív a ceny ropy sa očakáva ďalší rast ceny N • Až 30% N uniká do prostredia pri neopatrnej aplikácii • N + P spôsobujú najväčšiu acidifiakáciu a eutrofikáciu vôd a lesov • Západná Európa je preťažená živočíšnou výrobou – spolu s ľudskými odpadovými vodami problém návratu N a P do produkujúcej krajiny

25. Svetový a európsky kontext • Add2 Klimatická zmena sa najcitlivejšie vníma v pôdohospodárstve • Sucho a požiare v Rusku, následne zákaz exportov obilia z Ruska, ale aj zákaz exportu obilia a ryže z Číny a Indie spôsobili prudký rast cien potravín celosvetovo a následne a následne destabilizovali vlády • Pri podobných klimatických udalostiach v USA (najväčší exportér potravín) je možná celosvetová potravinová kríza s nepredstaviteľnými dôsledkami – naozaj sa to musí stať? • Klimatická zmena ako prirodzený cyklus alebo miera podielu človeka je nedokončená téma (Klaus) • Podiel človeka je nesporný, ide len o mieru • Zlyháva solidarita, doplácajú a trpia nevinní, chudobní • Chýbajú politické opatrenia, technológia, VTR, veda pre lepšie eliminovanie N2O a CH4

26. Svetový a európsky kontext Biodiverzita – gény, druhy ekosystému • Alarmujúca strata biodiverzity, plazov, rýb, vtákov, veľkých cicavcov • Mnoho regiónov stráca schopnosť vysporiadať sa so suchom, záplavami, znečisťovaním a klimatickou zmenou • Narušená biodiverzita a klimatická zmena najviac ovplyvnili rybolov, keď viac než miliarda obyvateľov, najmä v rozvojom svete je závislá na bielkovine z rybolovu • Priemyselný rybolov spôsobil nadvyťaženosťoceánov • 27% tuniaka je už z klietkového perspektívneho chovu

27. Svetový a európsky kontext Lesníctvo , celosvetovo 31 % pôdy lesov z celkovej – SR 44% • Prechod od produkčného k viacúčelovému lesnému hospodárstvu • K rastu environmentálnej služby, voda, vzduch, sekvestrácia, klíma, biodiverzita • Drevárske produkty nahradzujú výrobky z drahej ropy • Genetické metódy do roku 2050 môžu zvýšiť výnosnosť lesa o štvrtinu • Bod zvratu – v Amazonskej panve nepripustiť úbytok lesa na 20% • V Európe sa za 25 rokov rozšírila plocha lesov o 3% a očakáva sa ďalší rast

28. Svetový a európsky kontext Add 3 Vládnutie spôsobuje nespravodlivú a zlú alokáciu OZ • Je príčinou porúch vo výžive • Je najväčšie riziko do budúcnosti • V roku 2008 mali bohaté národy a rodiny dominantný podiel na potravinovej kríze • Treba nové vládne systémy pre naplnenie konsenzu na zmiernenie volatility cien potravín • Úloha EÚ je globálne ovplyvňovať udržateľné poľnohospodárstvo

29. Svetový a európsky kontext Znalostné systémy a ICT • Problém náhrady vymierajúcej generácie odborníkov v klasických poľnohospodárskych predmetoch • ICT slúži predovšetkým pre podnikateľské rozhodovanie Čas je najvzácnejší faktor • Otvárajú sa nožnice • Zmeny bežia rapídne rýchlo a rýchlosť sa zvyšuje • Schopnosť akomodácie spoločnosti je obmedzená

30. Svetový a európsky kontext Ekonomika • Je stále viac určovaná špekuláciami na komoditných trhoch • Globálne trhy znamenajú väčšiu cenovú zraniteľnosť • Cenové extrémy sa stali pravidlom • Rastie zadĺženosť malých farmárov v rozvojom svete • Zúfalý mladý Tunisania sa vzbúrili pre cenovo nedostupné jedlo

31. Svetový a európsky kontext Biotechnológie ako biologické aplikácie v ekonomike • Ako zelené, červené a biele • GMO rastlín sa orientuje na kvalitu, prispôsobivosť, odolnosť voči škodcom a herbicidom • Princíp produkovať veľa s málom • Sója dnes 66%, v roku 2015 88%-ný podiel GMO sóje, ale okrem zeleniny všetko • Vo svete OZ sú moderné biotechnológie nevyhnutné • Pomocou nich môže byť svet prvýkrát nasýtený • Výnosy Afrika 2 ton, rozvojové krajiny 5ton, západ 10 ton • EÚ úzkostlivá opatrnosť a bariéry - marginalizácie • GMO free je najrýchlejšie rastúca značka potravín

32. Svetový a európsky kontext Nanotechnológieje rýchlo rastúca technológia • V roku 2015 sa predpokladá produkcia nanotechnológiev objeme 31 mld. USD • Uplatnenie dnes v potravinových obaloch, pri spomalení mikrodiálnej aktivity a pri ovplyvňovaní dostupnosti jednotlivých zložiek potravín

33. Svetový a európsky kontext Vízia pre rok 2050 Strategické ciele – poľnohospodárstva EÚ • Garantovať dlhodobú potravinovú bezpečnosť pre Európanov a prispieť k narastajúcemu dopytu po potravinách • Zabezpečiť kvalitu, výživovú hodnotu a diverzitu v súlade s požiadavkami na prírodné zdroje a verejné zdravie • Udržať životaschopné vidiecke komunity, ktoré prispejú k zamestnanosti a územnej rovnováhe

34. Svetový a európsky kontext Varovania, čomu by sme sa mali vyhnúť ako jeden z najdôležitejších záverov vizionárskychprác • Zvyšujúca sa hodnota a nedostatok cenných statkov a destabilizácia enviromentálnych systémov je vážnou hrozbou nielen pre budúce zdroje potravín, ale tiež globálnej stability a prosperity, pretože môže zhoršiť chudobu, narušiť medzinárodný obchod, financie a investície, a znestabilniť vlády. Volatilita cien, obmedzenie prístupu a prepojenie globálneho trhu s komoditami, tak ako zvyšujúca sa zraniteľnosť systémov produkcie potravín voči zmenám klímy a strata agrobiodiverzity, zapríčiní, že v budúcnosti budú potraviny pre chudobných ešte viac nedostupnými. • 2 – 7 Envirolimity, stravovacie návyky, súdržnosť, diverzita, výskum

35. SR je vidiek • Slováci sú vidiečania • Vidiecka etika = hodnota budúcnosti • Máme byť na čo hrdý! • Sme povinný kultivovať vidiecku kultúru (systém hodnôt) nielen pre seba, aj pre EÚ a svet • Získavajme občanov Slovenska pre vidiecku doktrínu Ďakujem za pozornosť a pochopenie.