VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV

1. VYSOKOŠKOLSKÁ PRÍPRAVA UČITEĽOV V KONTEXTE TRANSFORMAČNÝCH PROCESOV Prof. PhDr. Gabriela Petrová, CSc.

2. CieĽprojektu • Cieľom projektu bolo, na základe analýzy poznatkov o súčasnom stave prípravy študentov učiteľstva na výkon učiteľského povolania, vytvoriť návrh koncepcie vysokoškolského vzdelávania učiteľov, ktorý akceptuje nové potreby edukačnej praxe, bude akceptovateľný väčšinou vysokých škôl pripravujúcich učiteľov a bude mať časovú perspektívu vzhľadom na meniace sa edukačné podmienky a spoločenské smerovanie.

3. Východiská návrhov koncepčných riešení vo vysokoškolskom vzdelávaní • Identifikácia problémov vysokoškolského vzdelávania • Zahraničné prístupy k skúmanej problematike

4. Platy učiteľov vo vzťahu k platom iných pracovníkom s univerzitným vzdelaním

5. Profesijné oblasti s veľkou mierou významu z hľadiska hodnotenia učiteľov

6. Identifikácia problémov vysokoškolského vzdelávania učiteľov • Nedostatočná kvalita pregraduálneho vzdelávania učiteľov; • Zvyšujúce sa požiadavky na kompetencie budúcich učiteľov; • Nejasný profil absolventa a s tým súvisiaci opis študijného odboru; • Autonómnym rozhodovaním univerzít vznikli v učiteľstve študijné programy, ktoré nevyhovujú žiadnej kvalifikácii v praxi; • Štúdium nerešpektuje na seba nadväzujúce fázy rozvoja učiteľskej profesionality; • Problém štruktúrovaného štúdia (neuplatniteľnosť bakalárov učiteľov na trhu práce) ; • Nedostatočné prepojenie profesijnej praktickej orientácie s akademickou;

7. Návrh koncepčných riešení vo vysokoškolskom vzdelávaní • Zmeny v sústave študijných odborov • Zmeny v štruktúre štúdia • Zmeny v obsahu vzdelávania

8. Zmeny v sústave študijných odborov • 1. Výchova a vzdelávanie • 1.1 Učiteľstvo, vychovávateľstvo a pedagogické vedy • 1.1.1 UČITEĽSTVO PREDMETOV A ODBOROVÁ DIDAKTIKA • 1.1.2 MAJSTER ODBORNEJ VÝCHOVY • 1.1.3 Pedagogika • 1.1.4 Predškolská a elementárna pedagogika • 1.1.5 Špeciálna pedagogika • 1.1.6 Liečebná pedagogika • 1.1.7 Logopédia • 1.1.8 Andragogika

9. Zmeny v štruktúre štúdiaSúčasný model

10. Zmeny v štruktúre štúdiaSúčasný model

11. 1.1.1 Učiteľstvo predmetov a odborová didaktika(návrh štruktúry odboru a variantov modulov v možných cestách realizácie)

12. Cesty, ktorými je možné dosiahnuť kvalifikáciu • spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia v štandardnej dĺžke štúdia 5 rokov s dvomi predmetovými špecializáciami, • spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia s dĺžkou 4 až 5 rokov s jednou predmetovou špecializáciou s možnosťou uplatnenia pre stupne vzdelávania ISCED 0-3, resp. príprava učiteľov odborných predmetov, • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky s jednou predmetovou špecializáciou (po ukončení 1. alebo 2. stupňa štúdia v neučiteľskom/príbuznom odbore), • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky pre dve predmetové špecializácie (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium medziodborového študijného programu) • druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky s jednou predmetovou špecializáciou (ISCED 0-3) po ukončení neučiteľského študijného programu v odbore 1.1 • tretí stupeň vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnou dĺžkou štúdia 3 (4) roky v dennej forme štúdia a 5 rokov v externej forme štúdia.

13. Magisterské päťročné štúdium s dvomi predmetovými špecializáciami, spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia v štandardnej dĺžke štúdia 5 rokov

14. Magisterské štúdium s jednou predmetovou špecializáciou, spojený prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia s dĺžkou 4 až 5 rokov s možnosťou uplatnenia pre stupne vzdelávania ISCED 0-3, resp. príprava učiteľov odborných predmetov

15. Magisterské dvojročné štúdium, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 2 roky s jednou predmetovou špecializáciou (po ukončení 1. alebo 2. stupňa štúdia v neučiteľskom/príbuznom odbore)Pozn.: Uvedená modulová štruktúra súčasne tvorí obsahový základ doplňujúceho pedagogického štúdia v zmysle Zákona 317/2009 Z.z.

16. Magisterské štúdium s dvomi predmetovými špecializáciami, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky pre dve predmetové špecializácie (pre uchádzačov, ktorí ukončili prvostupňové štúdium medziodborového študijného programu)

17. Magisterské trojročné štúdium, druhý stupeň vysokoškolského štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky s jednou predmetovou špecializáciou (ISCED 0-3) po ukončení neučiteľského študijného programu v odbore 1.1 Pozn.: Uvedená modulová štruktúra súčasne tvorí obsahový základ rozširujúceho štúdiao ďalšiu predmetovú špecializáciu v zmysle Zákona č 317/2009 Z.z.

18. Študijné programy v odbore MAJSTER ODBORNEJ VÝCHOVY navrhujeme pre prvý stupeň vysokoškolského štúdia (Bc.) so štandardnou dĺžkou 3 roky (pre uchádzačov s maturitou a výučným listom). • Modulová schéma výstavby programov v odbore MOV - bakalárske trojročné štúdium pre absolventov SOŠ s výučným listom a maturitou

19. Zmeny v obsahu vzdelávania • ŠP vytvárať podľa vedecky zdôvodnenej koncepcie učiteľského štúdia, podľa medzinárodne uznávaných požiadaviek na profesijné učiteľské spôsobilosti a podľa fáz rozvoja učiteľskej profesionality: • dodržiavať proporcionalitu štruktúry ŠP, • etablovať ako prípravu na učiteľskú profesiu, kde sa integrovane prelína odborovo-predmetový modul, pedagogicko-psychologický a sociálno-vedný modul, odborovo-didaktický modul a učiteľské praxe, • odborovo - predmetový modul vytvárať s ohľadom na kurikulum štátnych vzdelávacích programov • posilniť praktickú prípravu a zabezpečiť nadväzujúcu gradáciu učiteľských praxí

20. Reforma učiteľského vzdelávania • zmeniť sústavu študijných odborov v zmysle logiky edukačných vied a vedeckých východísk teórie učiteľskej profesie, • zaviesť spojené magisterské štúdium 1. a 2. stupňa VŠ štúdia, ktoré umožní realizovať súbežnú a integrovanú teoretickú odborovú, pedagogicko-psychologickú, odborovo-didaktickú a profesijne-praktickú prípravu podľa fáz utvárajúcej sa učiteľskej profesionality, integrovať do prípravy nové požiadavky reformy školstva a môže posilniť status profesie i zvýšenie záujmu o učiteľské štúdium, • spojený variant učiteľského štúdia považovať za základný a žiaduci pre zvýšenie kvality učiteľstva primárneho a sekundárneho vzdelávania, štruktúrovanú prípravu ponechať ako alternatívny variant, napr. pre získanie kvalifikácie absolventov príbuzných odborov, ktorí sa uchádzajú o učiteľstvo, pre učiteľstvo preprimárneho vzdelávania a pod., • upraviť opisy učiteľských ŠO v zmysle profesionalizácie učiteľskej profesie, požiadaviek štandardov učiteľskej profesie a požiadaviek reformy regionálneho školstva s dôrazom na posilnenie učiteľskej praxe, • na VŠ uskutočniť vnútornú prestavbu štúdia v zmysle odbornej vedeckej a profesijnej koncepcie výstavby učiteľského štúdia a postupného uvoľnenia úzkej špecializácie absolventa ako prípravy na prechod na prípravu pre vyučovanie širších vzdelávacích oblastí.

21. Ďakujem za pozornosť Prof. PhDr. Gabriela Petrová, CSc.