KATALOGIZÁCIA V KONTEXTE

1. KATALOGIZÁCIA V KONTEXTE Mgr. Jarmila Majerová

2. BIBLIOGRAFICKÁ KONTROLA Bibliografická kontrola (BK) je oblasť: • organizovania informácií s cieľom vyhľadávania (Svenonius) • tvorby, uchovávania, manipulácie a vyhľadávania bg. Dát (Smiraglia) • organizovanie informácií s cieľom zachovania záznamu o ľudskom snažení pre budúcnosť (Taylor)

3. BIBLIOGRAFICKÁ KONTROLA BK je akákoľvek správa súboru odkazov (záznamov) ku článom, knihám atď. ktoré obsahujú informácie o konkrétnej téme alebo autorovi atď. Dôležité rozhodnutie: Aké prvky zaznamenať? Aspekty: uchovávanie, manipulácia, vyhľadávanie

4. BIBLIOGRAFICKÁ KONTROLA Bibliografické univerzum • množina informácií, ktoré sú zaznamenané určitým spôsobom (rukopisné, tlačené, digitalizované, maľované atď.) • je možné ho riadiť a kontrolovať pomocou bibliografických nástrojov (kt. obsahujú bibliografické záznamy)

5. BIBLIOGRAFICKÉ NÁSTROJE • Bibliografie, registre, katalógy... • Vývoj BN – samostatne a rôzne formáty • Ekonomický aspekt: • Makroúrovňové indexovanie – prístup ku knihe ako celku – zadarmo • Mikroúrovňové indexovanie – prístup ku článom seriálov - predaj

6. BIBLIOGRAFICKÉ NÁSTROJE • Katalógy predstavujú odraz fondu knižnice = mikrokozmos bibliografického univerza • Kartotéky – fond knižnice + fondy iných knižníc = širší priestor bibliografického univerza (napr. knihovnícka študovňa) • Bibliografie pokrývajú menšie časti bg. univerza ako katalógy a kartotéky (téma, časové obdobie, miesto)

7. BIBLIOGRAFICKÉ NÁSTROJE • Bibliografické databázy: • Neobmedzujú úroveň indexovania • Online BD sú širšie ponímané kartotéky • Poskytujú mikroúeoveň indexovania a viac bg. údajov (kľúčové slová, abstrakty, obsahy atď.)

8. FUNKCIE BIBLIOGRAFICKÝCH NÁSTROJOV Tri základné funkcie (navzájom súvisia): • Identifikácia – zhoda známej jednotky so záznamom • Spojenie alebo sústredenie – všetky záznamy pre podobné alebo súvisiace jednotky na jednom mieste (dinosaury) – autority – unifikované názvy • Vyhodnotenie – výber záznamu, ktorý zodpovedá požiadavke používateľa

9. VYUŽITIE BIBLIOGRAFICKEJ KONTROLY • Nájsť jednotky, ktoré zodpovedajú vyhľadávacím kritériám • Identifikovať „požadovanú“ jednotku • Vybrať jednotku • Získať prístup k jednotke

10. VYUŽITIE BIBLIOGRAFICKEJ KONTROLY Do procesu tvorby BK sú zapojení: katalogizátori, biliografi a informační experti Most medzi používateľom a dostupnými bibliografickými nástrojmi vytvárajú: konzultanti, referenční knihovníci a informační špecialisti Vstup iných inštitúcií: múzeá, archívy, internet, komerčné organizácie

11. KATALÓGY Katalóg je organizovaný súbor bibliografických záznamov, ktoré reprezentujú holdingy danej zbierky a/alebo zdroje dostupné v konkrétnej lokácii. Môže obsahovať holdingy viacerých knižníc = súborný katalóg (konzorciá, MVS) Môže obsahovať informácie o internetových zdrojoch, ktoré nie sú súčasťou zbierky = zabezpečenie prístupu

12. KATALÓGY Prečo sa budujú katalógy? • Malé knižnice vs. Veľké zbierky • Voľný výber vs. Depozity 2 základné dôvody: • Vyhľadávanie zdrojov • Revízia fondov Funkcie BK – identifikácia, spájanie, vyhodnotenie – sú funkciami katalógu

13. KATALÓGY Charles Ammi Cutter (1837-1903) definoval: OBJEKTY: 1. Umožniť osobe nájsť knihu, ktorej autor (A), názov (B) a predmet (C) sú známe 2. Ukázať, čo knižnica má od daného autora (D), na daný predmet (E), v danom type literatúry (F) 3. Pomôcť pri výbere knihy podľa vydania (G), podľa charakteru knihy (H)

14. KATALÓGY Charles Ammi Cutter (1837-1903) definoval: PROSTRIEDKY: • Autor – záznam s odkazmi (A, D) • Názov – záznam pre názov s odkazmi (B) • Predmet – odkazy (C, E) • Forma a jazyk (F) • Vydanie, imprint, poznámky (G) • Poznámky (H)

15. KATALÓGY Parížske princípy 1961 definujú, že katalóg by mal byť účinným nástrojom na ubezpečenie sa: • Či knižnica obsahuje konkrétnu knihu špecifikovanú: • autorom alebo názvom • ak nie je menovaný autor, názvom samotným • Ak nie je autor ani názov, potom vhodná náhrada za názov 2) a) aké diela od autora a b) aké vydania diela má knižnica

16. KATALÓGY Aktualizované princípy (2008) definujú: Umožniť používateľovi: • Nájsť zdroje v zbierke (skutočné alebo virtuálne) ako výsledok prieskumu • Identifikovať zdroje • Vybrať zdroj, ktorý zodpovedá požiadavke • Získať prístup k jednotke • Navigáciu v katalógu (usporiadanie katalógu, odkazy...) Nová funkcia = lokácia (knižnica/súborný katalóg/virtuálna lokácia)

17. FORMY KATALÓGOV Knižné, lístkové, mikroformy, online Kritériá posudzovania kvality katalógu: • Flexibilita, aktuálnosť • Rýchle a ľahké vyhľadávanie záznamov (rozraďovače, helpy, označenia...) • hospodárnosť

18. FORMY KATALÓGOV Knižný katalóg: + rýchle vyhľadanie záznamov, kompaktný, jednoduché uchovávanie, jednoduchá manipulácia - finančne náročný, nie je flexibilný

19. FORMY KATALÓGOV Lístkový katalóg: + jednoduchá príprava, relatívne hospodárny, flexibilný - nekompaktný (zásuvky)

20. FORMY KATALÓGOV Mikroforma: + lacnejší ako knižný, kompaktný, ľahko sa uchováva - neobľúbený u používateľov

21. FORMY KATALÓGOV Online (elektronický) katalóg: + flexibilita, aktuálnosť, kompaktný, rýchle vyhľadanie záznamov, rôzne vyhľadávacie metódy - najdrahší zo všetkých ostatných typov ALE + vzdialený prístup šetrí čas

22. USPORIADANIE ZÁZNAMOV V KATALÓGU • Tlačené katalógy: obsahujú viaceré kópie toho istého záznamu kvôli selekčným prvkom (autor, korporácia, názov, predmetové heslá) • Online katalógy: jediný záznam, registre, indexy podľa potrieb a definovania v systéme, vyhľadávanie na jeden selekčný prvok zobrazí všetky súvisiace záznamy

23. KLASIFIKAČNÉ (VECNÉ) KATALÓGY • Dlhá história – sú založené na klasifikačnom systéme, ktorý používa knižnica • Výhody: symboly (čísla alebo notácie) zabezpečujú zrozumiteľnosť (aj na medzinárodnej úrovni), zoskupovanie zdrojov podľa témy • Nevýhody: používateľ nepozná a potrebuje konzultáciu

24. ABECEDNÉ KATALÓGY • Abecedné usporiadanie termínov – zrozumiteľné pre používateľa • Nevýhoda: meniaca sa terminológia, vyžaduje sa častá aktualizácia • Dva typy abecedných katalógov: • Slovníkové katalógy • Rozdelené katalógy

25. USPORIADANIE ONLINE KATALÓGOV • Usporiadanie závisí od systému • Používateľa zaujíma spôsob zobrazenia záznamov • Online katalógy sú rozdelené katalógy – registre, indexy, boolovské operátory • Súčasti: verejne prístupný katalóg (OPAC), holdingy, exempláre, autority (spravidla oddelené)

26. KATALOGIZÁCIA • Proces tvorby a prípravy katalógu • Popisná (menná katalogizácia) • Vecná katalogizácia • Riadenie autorít • Kódovanie = výsledok popisnej, vecnej katalogizácie a riadenia autorít = zápis v strojom čitateľnej forme, ktorá je kompatibilná s používaným systémom

27. POPISNÁ (MENNÁ) KATALOGIZÁCIA Identifikácia a popis vo forme katalogizačného záznamu. Popisuje sa forma a identifikuje sa zodpovednosť za intelektuálny obsah. • Popis: výber konvenčných prvkov podľa katalogizačných pravidiel • Prístup: výber selekčných prvkov, hlavné a vedľajšie záhlavia – súbory autorít

28. VECNÁ KATALOGIZÁCIA Určenie pojmov, ktoré pokrýva popisované dielo z hľadiska obsahu – súbory autorít, klasifikácia, tezaury – riadené slovníky pojmov

29. AUTORITY Vytvárajú s s cieľom udržiavania konzistencie verbálnych foriem, ktoré sa používajú na prezentáciu selekčných prvkov • Súbor autorít: záznamy s formami mien, názvov, predmetov, ktoré sa používajú v katalógu • Autoritatívny záznam obsahuje: unifikovanú formu, variantné formy (ako odkazy)

30. KOOPERATÍVNA KATALOGIZÁCIA Existencia jediného BIB záznamu v spoločnej databáze umožňuje viacnásobné využitie toho istého záznamu. Prostredie: súborné katalógy Záznam vytvára jedna knižnica, ostatné sa k nemu pripájajú NEKATALOGIZUJÚ VŠETCI VŠETKO!

31. SCHÉMA KOOPERATÍVNEJ KATALOGIZÁCIE Jediná databáza K 2 K1 K 3 Z 1

32. KATALOGIZÁCIA KOPÍROVANÍM • Originálna (pôvodná) katalogizácia vs. Katalogizácia kopírovaním • Knižnice prispievajú záznamami do súborného katalógu a zároveň udržiavajú lokálne katalógy

33. SCHÉMA KATALOGIZÁCIE KOPÍROVANÍM Viac samostatných databáz LK1 Z1 SK Z1 LK2 Z1