EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA

1. EFEKTÍVNA KOMUNIKÁCIA

2. Štruktúra komunikácie: kto hovorí (komunikátor), čo hovorí (komuniké), komu to hovorí (komunikant), čím to hovorí (akým kanálom), aké médium používa (priamo alebo prostredníctvom písma, techniky), prečo to hovorí (aký je úmysel, motivácia), aký je účinok toho, čo hovorí (aký má oznámenie efekt Funkcie komunikácie: informovať – predať správu, doplniť inú správu, oznámiť inštruovať – naviesť, naučiť, dať recept, zasvätiť, nariadiť presvedčiť – dosiahnuť, aby adresát zmenil názor, získať niekoho na svoju stranu vyjednať, dohovoriť sa – riešiť a vyriešiť, dospieť k dohode, pobaviť – rozveseliť druhého, rozveseliť seba, rozptýliť Komunikácia

3. Komunikácia • Zložky komunikácie: • Lingvistická rovina • Reč –hovorená, písaná • Paralingvistická rovina • Rýchlosť hovorenia, zmeny výšky hlasu • Extralingvistická rovina • Neverbálna komunikácia • Mimika • Proxemika • Gestikulácia • Haptika • Posturológia

4. Človek, ktorý chce komunikovať efektívne: si ujasní cieľ komunikácie skôr ako začne hovoriť, pred vyslovením informácie si zoradí v hlave myšlienky, vyjadruje sa konkrétne, stručne, jasne, používa krátke vety a oddeľuje ich krátkym odmlčaním sa, eliminuje nadbytočné informácie, snaží sa získať spätnú väzbu v zmysle získania informácie o tom, ako protistrana porozumela vyslanej informácii, teda nakoľko je vo svojom vyjadrení zrozumiteľný a jasný, vytvára priestor pre obojstrannú komunikáciu, teda počúva čo hovorí druhá strana a najmä ak je v pozícii nadriadeného, vytvára priestor pre otázky, prípadne návrhy poslucháča, snaží sa u poslucháča vzbudiť záujem o informáciu, napr. tým, že hneď na začiatku uvedie, prečo je informácia, ktorú poskytuje dôležitá alebo užitočná Efektívna komunikácia

5. Pravidlá zrozumiteľnej komunikácie: Nepoužívať: „sa“, „to“, „my“ oslovovať priamo a menom Nepoužívať: „musí sa“, „malo by sa“ Nepoužívať: „možno“, „eventuálne“ pokyny musia byť konkrétne Každý má právo na názor Ukázať lojalitu Stáť si za svojím slovom Dávať konkrétne otázky Neklásť viac otázok odrazu Otázky nezačínať „prečo“, načo“, „ako to“ Neodpovedať si na vlastné otázky Vyhýbať sa spojeniam: „áno, ale“ Aktívne počúvať: Vypočuť, porozmýšľať až potom odpovedať Dohovárať konkrétne termíny. Stanovenie priorít zabráni nedorozumeniam Efektívna komunikácia

6. Úrovne počúvania: Nepočúvanie, ignorovanie prichádzajúcich slov Povrchné počúvanie Aktívne počúvanie Aktívne počúvanie: Účasť v rozhovore - očný kontakt, reč tela, minimalizuje rušivé vplyvy Použitie otázok – otázky súvisia s rozhovorom Prejavy porozumenia – parafrázovanie, použitie zhrnutia Efektívna komunikácia

7. Bariéry zo strany odosielateľa: nezrozumiteľnosť a neurčitosť vyjadrovania, predsudky, negatívne nastavenie, nevhodné používanie neverbálnych prostriedkov, neschopnosť načúvať druhým Bariéry na strane prijímateľa: Skákanie do reči Povrchné počúvanie Predbiehanie myšlienky hovoriaceho Počúvanie iba slov bez hľadania súvislosti Príprava protiargumentov namiesto počúvania Nekonštruktívne reagovanie na prípadnú kritiku Bariéry efektívnej komunikácie

8. Konštruktívna kritika: Kritiku je potrebné vhodne načasovať Zamerať na konkrétnu vec Zamerať na jednu aktuálnu vec Kritiku vyvažovať ocenením Kritiku vyjadrovať pokojne Navrhnutie adekvátnej nápravy Poskytnutie priestoru na vyjadrenie sa kritizovaného Prijímanie kritiky: Vypočutie a uvedomenie si kritiky Kontrola emócií Žiadať vysvetlenie ak kritika nie je jasná Právo prijať oprávnenú kritiku a odmietnuť nepravdivú Vyjadrovanie a prijímanie kritiky

9. Vyjadrovanie a prijímanie kritiky • Deštruktívna kritika: • Neoprávnená, manipulatívna, zameraná na poníženie, potrestanie, vyvolanie pocitov viny druhého človeka • Jej skrytým motívom na strane kritizujúceho je často potreba posilniť vlastné sebavedomie, prekryť vnútornú neistou a úzkosť, premietnuť vlastné chyby a nedostatky na druhého • Deštruktívny kritik sa často správa agresívnym spôsobom, ale môže sa správať i skryte agresívne • Kritik podvedome očakáva a je pripravený na dva typy obranných reakcií kritizovaného

10. Presadzujúci sa typ Orientovaný seba, ostatní sú vnímaní ako prostriedok k dosahovaniu vlastných cieľov. Kritika vlastnej osoby vnímaná ako agresia. Byrokratický typ Vždy riadi predpismi, neriskuje. Námietky voči každému vodcovskému typu. Pri novinkách hľadá dôvody prečo ich odmietnuť a teda radšej ani nevyskúšať Sociabilný typ Podriaďuje osobné ambície ostatným. Snaží sa vyhovieť ostatným, preto je veľmi komunikatívny a ústretový. Ak sa dostane do situácie, že má riadiť a viesť, je nestály Výkonný typ Má vlastný názor, ale rešpektuje iných ľudí. Dokáže pomôcť a povzbudiť. V riadiacej pozícii prácu rozdelí. Dokáže prijať kritiku a odpustiť chyby Komunikácia v závislosti od osobnostného typu

11. Komunikácia v závislosti od osobnostného typu

12. Záver • Podstata efektívnej komunikácie, ktorá vedie k porozumeniu a spoločnému dosahovaniu cieľov: • Vyjadrujeme sa stručne, výstižne, konkrétne a k veci • Cielene sa prostredníctvom aktívneho načúvania snažíme pochopiť partnera v komunikácii, udržiavame očný kontakt, vnímame a kontrolujeme vlastné neverbálne prejavy • Overujeme si vlastné i partnerovo pochopenie parafrázovaním a sumarizáciou povedaného • Takouto komunikáciou máme možnosť eliminovať množstvo komunikačných šumov a porúch a tým dosahovať efektívnejšie vlastné ciele.