Historický kontext psychologických činností vo vojenstve

1. PSYcHOLOGICKÁSTAROSTLIVOSŤ V KONTEXTE PôSOBENIA V OPERÁCIÁCH MEDZINárodného krízového manažmentu

2. Historický kontext psychologických činností vo vojenstve • Po vstupe USA do 1. sv. vojny komisia psychológov ponúkla podporu vojenskému úsiliu • Vývoj psychologických testov na meranie intelektových schopností • Testy identifikovali intelektovú úroveň regrútov • Poradenstvo vo výcviku dôstojníkov • V 2. sv. vojne problematika vodcovstva • 1. teória: vodcom sa človek rodí • 2. teória: vodcu možno vycvičiť • Rozmach psychologických a sociologických disciplín v armáde • Výskumy vojenského maskovania, starostlivosť o zranených vojakov s dôrazom na obnovu ich psychických funkcií a pod. Personálny úrad

3. Historický kontext psychologických činností vo vojenstve • V Československu (po roku 1918) rozvoj vojenskej psychológie • Medzi vplyvy, ktoré podnietili jej rozvoj patria dôsledky 1. svetovej vojny, rozvoj psychologického výberu na funkcie v armáde Francúzska a rozvoj psychotechniky v USA • 30.te roky: koncipuje sa branná psychológia a premyslený výber ľudí na funkcie v armáde a obrannom priemysle • Po r. 1960 vznik sekcie vojenskej psychológie Československej psychologickej spoločnosti • Pozornosť sústredená na problematiku zvládania psychickej záťaže, psychologickej prípravy na jej zvládanie a poznávanie a formovanie osobnosti vojaka Personálny úrad

4. Súčasné smerovanie psychologických činností v OS SR • Vojenská (bojová) činnosť – vzájomné pôsobenie človeka a situácie vyznačované špecifickými cieľmi a extrémnymi podmienkami vykonávania • Súčasťou výkonu vojenskej činnosti sú špecifické, pre ňu charakteristické sociálne vzťahy a väzby a tiež určité zvláštnosti v prejavoch mechanizmov jej psychickej regulácie • Vysoké nároky na psychické kvality profesionálnych vojakov • Nároky na pružnosť a citlivosť senzorického systému, pružnosť procesov hodnotenia, predvídania a rozhodovania, schopnosť zvládať intenzívnu psychickú záťaž. V náročných a nebezpečných situáciách dochádza pri nesplnení týchto požiadaviek k niektorým nežiaducim zmenám v činnosti jedincov a kolektívov. Personálny úrad

5. Psychologická starostlivosť v kontexte pôsobenia v operáciách MKM • 1. Psychodiagnostické vyšetrenia • psychodiagnostické vyšetrenie občanov na posúdenie spôsobilosti na prijatie do štátnej služby PrV • psychodiagnostické vyšetrenie pracovno-psychických predpokladov na konkrétnu funkciu. • 2. Psychologická príprava • zámerné formovanie psychickej pripravenosti vojakov na žiaduce činnosti pri plnení úloh vojenskej služby a pri nasadení do misií a operácií MKM • 3. Psychologická krízová intervencia • poskytovaná v prípade mimoriadnych okolností (vážne poškodenie zdravia, úmrtie, suicídium) • krátkodobý zásah v akútnej fáze po udalosti, smerujúci k podpore znovunadobudnutia schopnosti konať • 4. Psychologické poradenstvo a podpora • zabezpečované psychológmi jednotiek. Otázky partnerských a medziľudských vzťahov, mobbing, bossing Personálny úrad

6. Program psychologickej starostlivosti o PrV po návrate z operácií MKM • Cieľ programu: skvalitnenie a rozšírenie okruhu psychologickej starostlivosti na obdobie tri a šesť mesiacov po návrate z nasadenia. • Fázy psychologickej starostlivosti súvisia s rizikom pretrvávania adaptačných problémov, respektíve vznikom psychických porúch súvisiacich so psychickou záťažou • V rámci psychologickej starostlivosti vo VÚPCH Nová Polianka vojaci absolvujú:  • Psychoedukáciu • Skríningové vyšetrenie. • Individuálne psychologické interview • Ponuka individuálneho poradenstva nad rámec programu, • pre tých profesionálnych vojakov, ktorí majú potrebu riešiť individuálne svoje aktuálne ťažkosti. Personálny úrad

7. Program psychologickej starostlivosti o PrV po návrate z operácií MKM • Prvá fáza Programu • Riadené skupinové rozhovory • Redukcia napätia, psychoedukácia na adaptáciu na pracovné a rodinné prostredie po návrate • Skríningové psychologické vyšetrenia • Zamerané na symptómy záťaže. Vykonávané anonymne s možnosťou identifikácie ohrozených jednotlivcov • Individuálne psychologické poradenstvo • Realizované formou psychologického interview zameraného na zvládanie záťažových situácií počas operácie Personálny úrad

8. Program psychologickej starostlivosti o PrV po návrate z operácií MKM • Druhá fáza Programu • 2 – 3 mesiace po návrate z nasadenia • Zameraná na problematiku zavŕšenia adaptácie na rodinné a pracovné prostredie • Realizovaná útvarovými psychológmi • Tretia fáza Programu • Identifikácia jednotlivcov, trpiacich symptómami posttraumatickej stresovej poruchy • Realizovaná po šiestich mesiacoch po návrate z operácií MKM formou riadených skupinových rozhovorov v malých skupinách Personálny úrad

9. Osobitosti psychologickej služby pri posudzovaní PrV pri vycestovaní do zahraničia • Po návrate PrV – zdravotná prehliadka • Súčasťou: psychologické vyšetrenie so zameraním sa na integráciu základných psychických funkcií • Prvá časť zameraná na výkonnostnú zložku osobnosti PrV • test na koncentráciu pozornosti, test na schopnosť rýchlo a kvalitne sa orientovať v priestore, test na schopnosť mať presný úsudok a kombinatoriku jednotlivých možností s tvorivosťou • Druhá časť je zameraná na dynamiku tejto osobnosti. • skríningová, čo znamená že sa vyhľadávajú aktuálne postoje, sklony, prežívania a vzorce správania sa v danej situácii • Následky zmien v pracovných podmienkach môžu byť spúšťačom aj iných porúch • nepriaznivý psychický stav vojaka profesionála pred nástupom na misiu je prekážkou pri plnení pracovných povinností (nevie správne vyhodnotiť úlohy, nedokáže rýchlo reagovať, má poruchy spánku a klesá výkonnosť, má konflikty v skupine a v tíme, má nevyspytateľné konanie a nepredvídateľné správanie) • zmena pracovných podmienok pri plnení úloh v zahraničí môže spustiť iné duševné poruchy, resp. nadlimitná záťaž vyvoláva také patologické zmeny v duševnom stave, ktoré by sa pri bežnej záťaži vôbec neprejavili (depresie, poruchy s bludmi a pod.). Personálny úrad

10. Osobitosti psychologickej služby pri posudzovaní PrV pri vycestovaní do zahraničia • Obranné mechanizmy: • 1. Zrelé obranné mechanizmy • altruizmus, predvídanie udalostí, zdržanlivosť, humor, sublimácia a religiozita • 2. Nezrelé obranné mechanizmy • hypochondria, vcítenie sa, projekcia • 3. Neurotické obranné mechanizmy • kontrolovanie, odlúčenie, intelektualizácia, racionalizácia a sexualizácia • 4. Narcistické obranné mechanizmy • popretie, regres, somatizácia, distorzia (skrivenie) Personálny úrad

11. Posudzovanie obranných mechanizmov a stratégií osobnosti • Prvé tri skupiny mechanizmov pomáhajú zvládnuť pracovné podmienky • Svedčia o schopnosti osvojenia si týchto mechanizmov vojakom a schopnosti ich použitia • Štvrtá skupina – riziková • Jedinec nie je schopný dosiahnuť rovnováhu Personálny úrad

12. Posttraumatická stresová porucha • Rozvíja sa po ťažkej, stresovej udalosti. • Spúšťače: • prírodné a človekom spôsobené katastrofy (záplavy, zemetrasenie, výbuch sopky, víchrica, požiar), • dlhodobá internácia, mučenie, • lúpež a prepadnutie, • znásilnenie, nehoda, • strata smrťou (prítomnosť pri suicídiu, zabití či vražde), • ekologické ohrozenie a prírodné katastrofy, • nezvyklé udalosti (napr. desivý halucinatórny zážitok pri intoxikácií Personálny úrad

13. Posttraumatická stresová porucha • Diagnostické kritériá: • 1. Postihnutý musel byť vystavený stresovej situácií, ktorá bola výnimočne nebezpečná a spôsobila hlboké rozrušenie. • 2. Postihnutý si neodbytne vybavuje a znovu prežíva stres v podobe rušivých „flashbackov“. Prežíva úzkosť pri expozícií okolnosťami, ktoré udalosť pripomínajú • 3. Postihnutý sa vyhýba okolnostiam, ktoré sú spojené so stresorom • 4. Musí byť prítomné niektoré z nasledujúcich kritérií: • neschopnosť vybaviť si momenty z obdobia traumy • sú prítomné problémy so zaspávaním alebo udržaním spánku, podráždenosť alebo návaly hnevu • 5. Kritéria 2, 3, 4, musia byť splnené v priebehu šiestich mesiacov od stresovej udalosti alebo od konca obdobia stresu Personálny úrad

14. Posttraumatická stresová porucha • Psychiater musí stresovú poruchu odlíšiť od: • akútnej reakcie na stres, • špecifickej fóbie, • generalizovanej úzkostnej poruchy, • panickej poruchy, • depresívnej poruchy, • disociatívnej poruchy, • hraničnej poruchy osobnosti, • histriónskej poruchy osobnosti Personálny úrad

15. Záver • K hlavným pozitívam Programu patrí včasné riešenie vzniknutých psychických problémov a eliminovanie negatívnych dôsledkov ich vplyvu na rodinný a profesionálny život. • Predchádzaním psychického zlyhania sa zároveň znižuje aj možnosť vzniku sociálno-patologických javov (drogové závislosti, agresívne správanie a pod.), ktoré sú často dôsledkom porúch spôsobených nadlimitnou psychickou záťažou. • Psychologické činnosti realizované všetkými prvkami psychologickej služby sú orientované na zvyšovanie a udržiavanie psychickej pripravenosti personálu na plnenie úloh, prevenciu a obnovu psychického zdravia personálu. Personálny úrad