1 / 17

PREČO SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY AJ V ZDRAVOTNÍCTVE?

PREČO SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY AJ V ZDRAVOTNÍCTVE?. m.prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Ing. Dušan Kompiš . Objektívne Systém manažérstva kvality podľa medzinárodných noriem ISO 9000:2000.

paul
Download Presentation

PREČO SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY AJ V ZDRAVOTNÍCTVE?

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. PREČO SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY AJ V ZDRAVOTNÍCTVE? m.prof. MUDr. Milan Dragula, PhD. Ing. Dušan Kompiš

  2. Objektívne Systém manažérstva kvality podľa medzinárodných noriem ISO 9000:2000 1. Systém vytvorený a uplatňovaný podľa požiadaviek uvedených v normách ISO 9000, ISO 9001 a ISO 9004 z roku 2000 sa v súčasnosti považuje na celom svete za najúčinnejší a najefektívnejší prostriedok realizácie reforiem resp. akýchkoľvek pozitívnych zmien. 2. Ide o jednotný systém, ktorého uplatňovanie umožňuje nielen dobré dorozumievanie sa s používaním jednotne chápaných a vysvetlených pojmov, ale aj dobrú koordináciu činností/procesov a objektívne hodnotenie výsledkov podľa dopredu dohodnutých a vyjasnených indikátorov kvality a kritérií zhody. 3. Všetky ďalšie progresívne prostriedky, modely a filozofie sú vo svojej podstate nadstavbovými na základný systém manažérstva kvality; či ide o Model hodnotenie úspešnosti EFMQ/CAF, Six Sigma, filozofiu TQM, ... alebo o systém environmentálneho manažérstva (ISO 14 000/EMAS), bezpečnosti ISO 18 000 a z nich vytváraný integrovaný systém manažérstva

  3. Základné normy a predpisy v oblasti kvality pre zdravotníctvo QMS EnvironmentBezpečnosťZdravie pri práci (Ergonómia) Medic. Laborat. Akreditačné manuály nemocníc Jednotlivé ZZ (poskytovanie SZS) Integrovaný systém manažérstva kvality SZS Zdravotné poisťovne Zákaznícky audit Q SZS ISO 9000:2000 BS 8800 ISO 18000 ISO 14 000 Legislatíva Etika ISO 17025/ ISO 15 189 EXPERTNÉ/KOMISIONÁLNE POSÚDENIE CERTIFIKÁCIA AKREDITÁCIA SLP AMN – JC - KF SKP

  4. Stav zdravia ľudí v SR ● na srdcovo-cievne ochorenia u nás umiera ročne asi 25 tisíc ľudí t. j. cca 53 % všetkých úmrtí; (1. miesto v Európe) ● na nádorové ochorenia cca 11 tisíc ľudí t. j. cca 19 % všetkých úmrtí; (2. miesto v Európe) chorobnosť a úmrtnosť na tieto ochorenia, najmä onkologické, stúpa a neustále sa posúvajú do nižších vekových skupín; ● výsledok je, že v strednej dĺžke života zaostávame za vyspelými krajinami sveta o 5 – 7 rokov. To je jeden z výsledkov zle nastaveného resp. zle fungujúceho systému služieb zdravotnej starostlivosti, ktorý sa dotýka nás všetkých (celej verejnosti aj všetkých poskytovateľov ZS.

  5. Opatrenia WHO k zlepšovaniu stavu zdravia Rada Európy vidí všeobecné príčiny zlého zdravotného stavu ľudí predovšetkým v nasledovných faktoch: 90 % omylov a chýb v ZS je spôsobených zle navrhnutým systémom! Najdôležitejšie riziká poskytovanej zdravotnej starostlivosti: • chyby pri diagnostikovaní • prvá pomoc – neposkytnutá včas, neprofesionálne • operačná sála – chyby pri operácii • lieky: ručne písané, zle čitateľné recepty a použitie skratiek • bezpečnosť a kvalita nie je u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na prvom mieste. Oznamovanie omylov a chýb nie je bežné alebo je úplne ignorované. Upozorňujú na dôležitý príklad dobrej praxe:Manažérstvo rizika ako súčasť systému manažérstva kvality (QMS) pri vypracovaní projektu integrovaného QMS (ISO 9000 + ISO 14 000 + ISO 18 000 + risk manažment)! Ja ešte upozorňujem na potrebu „Návodu na údržbu/zlepšovanie kvality zdravia“ pre človeka od lekára.

  6. Čo je zdravie a kvalita zdravia?

  7. Nemocnice – centrá zdravia a základná paradigma zdravotnej satrostlivosti Nemocnice v Európe spotrebujú ........... 50 až 75 % celkového rozpočtu naslužbyZS To je príčinou rozpočtových reštrikcií a iných úsporných opatrení. Všade si však uvedomujú, že investície do zdravotníctva sa vyplácajú Preto zdravotníctvo v žiadnej vyspelej ani rozvíjajúcej sa krajine nie je zostatkový, ale strategicky rozhodujúci rezort!!! Dôležitú úlohu v reformách zdravotníctva zohrávajú univerzitné nemocnice. U nás zatiaľ nie sú ustanovené. V Martine pripravujeme transformáciu MFN na univerzitnú nemocnicu v súlade s poslaním, ako ho definovala WHO v roku 1996, ako prijme náš návrh MZ SR a MŠ SR uvidíme.

  8. Potreba novej paradigma zdravotníctva a základné podmienky zefektívňovania ZS 1) Potreba zmeniť zastaralú paradigmu zameranú na liečenie, ale na udržanie a trvalé zlepšovanie stavu (úrovne kvality) zdravia! 2) Potreba zmeniť princíp cenotvorbyvýkonov ZS; cena= peňažné vyjadrenie hodnoty (zhodnocovanej úrovne kvality), ktorú je zákazník ochotný zaplatiť.“ V súlade s ad 1) musí cena SZS vyjadrovať predovšetkým zhodnotenú úroveň kvality výsledku ZS t.j. zhodnotenú úroveň kvality zdravia. To zároveň vyžaduje transparentný finančný tok do, a v rámci ZZ, ako aj prepojenosť financovania zdravotníckej starostlivosti v závislosti od tvorby HDP/1 obyvateľa štátu/regiónu. 3) Potreba účinnej koordinácie poskytovaných služieb ZS (medzi medicín. odbormi a/alebo ZZ), s cieľom udržať a zlepšovať stav (úroveň kvality) zdravia ľudí v pôsobnosti ZZ. 4) Uplatňovanie integrovaných QMS SZS s optimalizáciou nákladov a zdrojov vo všetkých procesoch systémov, a centralizácia medicínskych laboratórií s ich akreditáciou podľa ISO 15 189.

  9. Základný model systému manažérstva kvalityslužiebzdravotnej starostlivosti SYSTÉM MANAŽÉRSTVA KVALITY KONTINUÁLNE ZLEPŠOVANIE POŽ IADAVKY ZÁKAZNÍKOV STRANY - SPKOJNOSŤ ZAINTERESOVANÉ Zodpovednosťmanažmentu Meranie,analý-zy, zlepšovanie Manažment zdrojov Realizácia poskytovania služieb ZS Kvalita zdravia ľudí VSTUPY VÝSTUP • Ľudia (poistenci, • samoplátci, pacienti) • zdrav. materiál, po- • môcky, ... Definované prostredie s jasne vymedzenou pôsobnosťou ZZ (pri zachovaní práva slobodne si vybrať lekára/zdravotnícke zariadenie) Interné prostredie zdravotníckeho zariadenia

  10. Osem základných princípov QMS podľa ISO 9000:2000 Princíp 1: Zameranie sa na zákazníka Princíp 2: Vedenie a vodcovstvo v súlade s etikou charakteru Princíp 3: Zapojenie pracovníkov Princíp 4: Procesný prístup Princíp 5: Systémový prístup Princíp 6: Rozhodovanie na základe faktov Princíp 7: Trvalé zlepšovanie Princíp 8: Vzájomne výhodné vzťahy zainteresovaných strán

  11. Kto sú zákazníci pre pre ZZ ? Pacient/klient: – konečný/priamy užívateľ služieb ZS (vrátane sprevádzajúcich osôb); odoberá väčšinu služieb, ktoré ZZ produkuje Iné ZZ: odoberá napr. služby špecializovaných ZZ (aj nemocnice sú externými zákazníkmi napr. pre ambulancie PL, ktoré sú primárnym poskytovateľom služieb ZS pre ľudí v ich obvode). Zdravotné poisťovne: sú zákazníkom, ktorý odoberá výkony ZS ako celok pre svojich klientov – poistencov, pre konečných užívateľov. Nezdravotnícke právnické subjekty (organizácie):odoberajúce preventívne prehliadky pre svojich zamestnancov; Štátna správa a orgány štátnej a verejnej moci resp. spoločnosť: vláda SR (MZ SR, MF SR, analyticko-štatistické inštitúcie ... ), verejná správa, územné celky apod.odoberajú najrôznejšie posudky, expertízy…. Od zákazníka sa v QMS-služieb požaduje aktívny prístup, zvlášť dôležité je to pri poskytovaní ZS. Bez tejto aktivity nie je možné dosiahnuť požadovanú obnovu alebo zlepšovanie stavu (úrovne kvality) jeho zdravia.

  12. Čo je zdravie a kvalita zdravia? Definícia zdravia (WHO 1948,1986) Stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, nielen neprítomnosti choroby; výsledok vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi, chemickými a biologickými faktormi životného a pracovného prostredia, ako aj spôsobom života. Táto definícia má viaceré nedostatky: 1. zdravie nie je hodnotiteľné; definícia neumožňuje určiť znaky (indikátory) kvality pre jednotlivé pohlavia, vekové kategórie/ obdobia života a špecifické stavy; 2. do stavu zdravia zahŕňa aj uspokojenie potrieb, nárokov a očakávaní človeka v oblasti materiálnej a sociálnej, čo prekračuje hranice zdravia a má skôr vzťah k celkovej kvalite života; 3. neberie do úvahy, že mnohé procesy a funkcie v ľudskom organizme môžu byť narušené bez toho, aby si to človek uvedomoval alebo mal pocit nepohody či ochorenia; 4. stav pohody a spokojnosti môže prežívať aj človek s niektorou narušenou dimenziou zdravia a naopak; telesne a psychicky zdraví človek, trpiaci hladom, zlým počasím, či starosťami a obavami, neprestáva byť preto ešte zdravým; na druhej strane telesne postihnutý človek môže mať podstatne vyššiu kvalitu zdravia sociálno-citového a duchovného, ako telesne zdraví človek, alebo ako nejaký telesne zdravý psychopat, vrah apod.

  13. Kvalita zdravia = výsledok komplexne poskytovanej služby ZS Kvalita zdravia = Je celkový súhrn charakteristík človeka vo všetkých jeho dimenziách: fyzickej, psycho-sociálnej a kognitívno-spirituálnej (v ich vzájomnej prepojenosti a podmienenosti*), prostredníctvom ktorých človek nadobúda schopnosť uspokojovať určené alebo predpokladané potreby k plneniu poslania v jednotlivých obdobiach svojho života v súlade s modelom slobodného rozhodovania sa, a v súlade s kompasom kvality života. Poznámky: Potreby, ktoré sa transformujú na znaky/indiká-tory kvality zdravia človeka, ktoré sa v čase (v jednotlivých obdobiach života) menia; to predpokladá nevyhnutnú periodickú revíziu požiadaviek. Služba je nehmotný výsledok vytvorený na rozhraní medzi zákazníkom a poskytovateľom. Od zákazníka sa vyžaduje aktívna starostlivosť o vlastné zdravie v rámci trvalého zlepšovania kvality života v jednotlivých obdobiach života.

  14. Model rozvoja zdravia EKOLOGICKÉ PROSTREDIE A GEOGRAFICKÉ PODMIENKY, ETIKA, MORÁLKA SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ, KULTÚRNE PROSTREDIE KVALITA ŽIVOTA (plnenie životného poslania) Využitie príležitosti k zlepšovaniu (kvality) zdravia INDIVIDUALITY Psycho-sociálne (duševné) Dimenzie zdravia Kognitívno-spirituálne (duchovné). Pozitívne zdravie bytosti Choroba Zdravie Telesné Pozitívne Analytická perspektíva Patogenetické genetické znaky na vývoj zdravia znaky

  15. NÁVRH ŠTRUKTÚRY INDIKÁTOROV KVALITY ZDRAVIA A ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI A – Indikátory kvality telesnej dimenzie zdravia; A1 – Telesné orgány vonkajšie A2 – Telesné orgány vnútorné B – Indikátory kvality psycho-sociálnej dimenzie zdravia B1 – Psychologické a mentálne ● zmyslové orgány ● citové B2 – Sociálne C – Indikátory kvality kognitívno-spirituálnej dimenzie zdravia

  16. Základná schéma postupu systematizácie zdravotníctva SR Národný program kvality SR na roky 2004 až 2008 Edukáciav oblasti kvality Reforma zdravotníctva SR Systém manažérstva kvality služieb zdra-votnej starostlivosti Univerzitná nemocnica Všeobecná aplikáciaISO 9001:2000 a súvisiacich medzinárodných noriem a predpisov na zdravotníctvo SR Regionálna verejná zdravotná poisťovňa PAZ a ich QMS Špecializov. ZZ Regionálne združenie ZZ

  17. Predpokladaná efektívnosť: Každá kvalita, aj každý systém manažérstva niečo stojí, ale dosiahnuté úspory/efekty sú omnoho väčšie: Budovanie QMS ZlepšovanieQMS Budovanie QMS Úspory financií 50 až 70 % Náklady ZS pri uplatňovaní QMS a nadstavbových modelov Interné a externé nezhody (chybovosť) Náklady Posúdenie stavu (úspešné zhodnotenie) Sú čas né ná kla dy ZS Prevencia Čas • Náklady na kvalitu a potreby jej zlepšovania • Náklady na budovanie QMS zdravotníckych zariadení (orientačné ceny-nezahŕňajú náklady na priestory a ich vybavenosť): • Nemocnice (podľa veľkosti, napríklad veľká nemocnica s cca 2000 zamestnancami) .............. 2,0 až 2,5 mil. Sk • (školenie pracovníkov, poradenstvo pri tvorbe dokumentácie, overenie v praxi, interné audity, • výber certifikačnej firmy, spolupráca pri odstránení nedostatkov z predcertifikačného auditu) • - ZZ do 500 zamestancov ................................................................................................................ 0,5 až 0,7 mil. Sk • - ZZ do 25 zamestnancov ................................................................................................................ 100 až 200 tis. Sk

More Related