Mgr. Milan ZEMAN Sociologický ústav SAV

1. Konferencia o postavení žien vo vede v Slovenskej republike Bratislava, 17. marca 2008 Rodová rovnosť v oblasti vedy – zistenia z kvalitatívneho výskumu Mgr. Milan ZEMAN Sociologický ústav SAV

2. Charakteristika výskumu • Výskum sa realizoval v rámci projektu 6. rámcového programu EU, ktorého koordinátorom bolo Central European Centre for Women and Youth in Science (CEC-WYS) • Zameranie výskumu – aké je vnímanie rodovej rovnosti vo vede v radoch relevantných tvorcov vednej politiky a aká je jej prezentácia v médiách • Metóda výskumu – pološtandardizované hĺbkové interview • Jediným výberovým kvótnym znakom bola pozícia a stupeň rozhodovacích právomocí respondenta v danej oblasti • Realizácia rozhovorov – november 2005 - apríl 2006

3. Politika / veda Školstvo / veda Médiá Popis výberovej vzorky Respondenti z oblasti politiky na úrovni parlamentu a rezortného ministerstva Respondenti z oblasti školstva a vedy na úrovni riadenia vysokého školstva a na úrovni riadenia výskumnej inštitúcie Respondenti z elektronických a printových médií na najvyššej úrovni riadenia a mediálne známi komentátori a redaktori, ktorí sa venujú problematike komunikácie vedy verejnosti, propagácii vedy a popularizácii vedy

4. Štruktúra realizovaných interview

5. Členenie otázok v interview • Otázky interview boli tematicky členené do nasledujúcich okruhov: • Znalosť súčasnej situácie v štáte (inštitúcie, stratégie, materiály...) • Hodnotenie rodovej situácie vo všeobecnosti (osobný názor) • Znalosť a uvedomenie si problematiky rodovej rovnosti • Odporúčania pre konkrétne aktivity zo strany respondentov

6. Znalosť súčasnej situácie oblasti rodovej rovnosti na národnej úrovni v štáte Znalosť dokumentov na uplatňovanie rodovej rovnosti vo vede • Len respondenti z politickej sféry uviedli všeobecné dokumenty na podporu vedy, ktoré sa prijali na úrovni EÚ (Akčný plán pre výskum, vývoj a inovácie a Lisabonská stratégia). V jednom prípade respondentka uviedla prijatie antidiskriminačného zákona, ktorý sa v praxi zatiaľ takmer nevyužíva. • Väčšina respondentov z oblasti médií uvádzala ako príklad zavádzanie kvót v zahraničí, ale na Slovensku sa nestretli so žiadnym dokumentom zameraným na podporu rodovej rovnosti vo vede. • Ani respondenti z oblasti vednej politiky, riadiaci pracovníci zo školstva a výskumov nepoznali žiadny konkrétny dokument zameraný na rodovú rovnosť vo vede. Podľa ich názoru nie sú potrebné nijaké špeciálne vyrovnávacie alebo podporné opatrenia pre ženy vo vede a výskume. Tieto názory zastávali na základe vlastných skúseností zo svojej vednej oblasti.

7. Znalosť súčasnej situácie oblasti rodovej rovnosti na národnej úrovni v štáte Naliehavé problémy v oblasti vedy a výskumu • Takmer všetci respondenti zo všetkých troch skupín nepokladali tému rodovej rovnosti za problém. • Zhodne pokladali za naliehavý a relevantný problém nedostatočné financovanie vedy a výskumu. • Za významný problém pokladali únik mozgov (brain drain) vedeckých pracovníkov z oblasti medicíny, technických vied a IT. • Ako veľký problém vnímali aj potrebu zvýšiť atraktívnosť vedeckej profesie pre mladých absolventov a udržanie mladých vo vede a výskume.

8. Reflexia rodovej problematiky vo všeobecnosti (osobný názor) Názory respondentov z oblasti politiky • Zhoda medzi respondentmi z politiky sa prejavila v tom, že uznali nedostatočné zastúpenie žien v ústavnej politike aj na komunálnej úrovni. • Na rozdiel od politickej sféry však vedu a výskum považovali za bezproblémovú, pretože podľa ich vyjadrenia, v tejto oblasti dominuje princíp výkonu, ktorý je rodovo neutrálny. Názory respondentov z oblasti vedy • Verejná diskusia o postavení žien vo vede na Slovensku zatiaľ neprebehla, ale takúto diskusiu by mohol otvoriť program popularizácie vedy na Slovensku, ktorý zahrnuje aj problematiku ľudských zdrojov, v ktorej sú ženy jednou z cieľových skupín. • Rodovú nerovnosť na Slovensku spôsobuje pretrvávajúci patriarchálny model, v režime ktorého fungujú aj vedecké a akademické inštitúcie. • Nie je problém s uplatnením žien v spoločenských a humanitných vedách, ale bariéry pre vedecké pracovníčky sú skôr v niektorých prírodných a hlavne v technických vedách.

9. Reflexia a rodová senzitívnosť vo vede • Podľa respondentov neexistujú rozdiely medzi prácou mužov a žien vo vede. • Opakovane zaznel názor, že rozhodujúcim kritériom je výsledok a nie príslušnosť k pohlaviu. V tomto smere nebol rozdiel medzi mužmi a ženami, hoci ženy v dvoch prípadoch vyjadrili presvedčenie o potrebe väčšej asertivity, aby sa výkon ženy vedkyne zviditeľnil. • Respondenti z oblasti vedy síce uviedli niektoré rozdiely vo vedeckej práci mužov a žien, pričom deklarovali tradičné rodové stereotypy o prirodzených odlišnostiach (ženy sú trpezlivejšie, dôslednejšie, majú zmysel pre detail). • Z hľadiska homogenity alebo heterogenity vedeckých tímov respondenti preferujú heterogénne tímy, ktoré vytvárajú celkovo pluralitnejšie a stimulujúcejšie prostredie. • Rovnosť príležitostí a rodová rovnosť vo vede sa nevníma ako priorita slovenskej vedy.

10. Odporúčania pre konkrétne aktivity zo strany respondentov • Prevažná väčšina respondentov má negatívny postoj k podporným opatreniam vo vede vo forme zavedenia kvót. Skutočnosť, že profesoriek a vedeckých pracovníčok na riadiacich postoch je v porovnaní s mužmi menej, zdôvodňujú individuálnym rozhodnutím – rodina alebo kariéra. • Žiadne kvótne a ani iné podporné opatrenie nemá v slovenských pomeroch šancu na úspech, lebo panuje presvedčenie o rodovej neutralite vedeckého bádania a férovom prostredí vedeckých a akademických inštitúcií. • Na základe našich zistení existuje priepasť medzi národnou politikou v oblasti rovnosti príležitostí a úrovňou EÚ. • Rovnosť príležitostí a rodová rovnosť vo vede sa nevníma ani v širšej slovenskej a ani v akademickej verejnosti ako naliehavý problém. • Problematika rodovej rovnosti sa aj vo vede pokladá za importovaný a sekundárny problém.

11. Odporúčania pre konkrétne aktivity zo strany respondentov Opatrenia zhora (opatrenia z verejnej sféry) • cielené opatrenia štátu cez rodinnú politiku (finančne dostupné služby pre vedkyne s deťmi, predškolské zariadenia) • ženám - vedkyniam umožniť špeciálne pracovné úväzky • vychádzať v ústrety vedkyniam zo strany zamestnávateľa • zjednotiť spôsob vyučovania o rodovej rovnosti na školách Osobná iniciatíva • časový harmonogram v zakladaní rodiny a kariéry (uvážená postupnosť) • toleratný partner • vedkyňa by sa mala uživiť aj bez partnera • zmena myslenia u žien samotných (musia samy chcieť)

12. Prezentácia žien - vedkýň v médiách • Médiá pri prezentácii žien vo vede a výskume majú negatívny podiel na reprodukcii rodových stereotypov. • Komercionalizácia nepriaznivo zasahuje do jednotlivých žánrov do tej miery, že novinári majú záujem väčšinou prezentovať len senzácie, a to aj z oblasti vedy a výskumu. • V médiách sa často používa rodovo necitlivý jazyk. • Práve v oblasti médií je veľký potenciál kultivovať vedomie v intenciách rodovej senzibility a otvárať tému rovnosti príležitostí vo vede a výskume.

13. Ďakujem za pozornosť Viac informácií o projekte, ako aj výskumná správa je dostupná na web stránke: www.cec-wys.org E-mail: milan.zeman@savba.sk