1 / 14

Vetern á energia

Vetern á energia. Veterné turbíny. Veterná energia. Je formou slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom zohrievaní povrchu. Slnko vyžaruje smerom k Zemi energiu približne 10 0,000,000,000,000 kWh. Asi 1-2% sa mení na energiu vetra.

sadie
Download Presentation

Vetern á energia

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Veterná energia Veterné turbíny

  2. Veterná energia • Je formou slnečnej energie, ktorá vzniká pri nerovnomernom zohrievaní povrchu. • Slnko vyžaruje smerom k Zemi energiu približne 100,000,000,000,000 kWh. Asi 1-2% sa mení na energiu vetra. • Táto energia neprodukuje žiadne odpady, neznečisťuje ovzdušie a nemá negatívny vplyv na zdravie ľudí. • Vietor ako primárny zdroj energie je zadarmo. • Ale je menej predvídateľný, lebo intenzita vetra je ovplyvnená terénom. Sezónne zmeny intenzity veternej energie – vhodné dopĺňanie so slnečnou.

  3. Pre výpočet energie vyrobenej veternou turbínou je potrebné poznať niekoľko vzťahov. Energia je priamoúmerná ploche rotora, tretej mocnine rýchlosti vetra a hustote vzduchu. Hustota vzduchu • Kinetická energia vzduchu je úmerná jeho hmotnosti a teda aj jeho hustote. Pri atm. tlaku a teplote 15°C má vzduch hustotu 1,225 kg na m3. • Hustota rastie s narastajúcou vlhkosťou. Vzduch je hustejší v zime a preto bude výroba energie pri rovnakej rýchlosti vetra väčšia ako v lete. • Čím viac vzduchu, tým rýchlejšie sa krúti rotor a výroba energie je väčšia.

  4. Plocha rotora • Listy rotora „zachytávajú“ energiu vzduchu, ktorý naň dopadá. • Čím väčšia plocha, tým viac energie je schopný vytvoriť. Plocha zabraná rotorom narastá s druhou mocninou priemeru rotora, je dvakrát väčšia turbína schopná vyrobiť štyrikrát viac energie. • Narastajúci priemer rotora znamená väčší tlak na celý systém. Aby turbína narastajúci tlak vydržala, treba ju konštruovať z pevných materiálov.

  5. Rýchlosť vetra • Narastajúca intenzita vetra znamená vyššiu rýchlosť rotora a väčšiu produkciu energie. • Energia závisí na tretej mocnine rýchlosti vetra. Z toho vyplýva, že dvojnásobné zvýšenie rýchlosti zvýši výrobu energie osemkrát. • Turbíny využívajú rýchlosť vetra od 3 do 30 m/s. Vyššia rýchlosť by mohla turbínu poškodiť, preto je vybavená brzdami, ktoré zastavia otáčanie rotora.

  6. Drsnosť terénu a prekážky • Zemský povrch je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim rýchlosť vetra. Množstvo prekážok v teréne sa označuje ako jeho drsnosť. • Zo zvyšujúcou sa výškou nad terénom sa drsnosť znižuje a prúdenie vzduchu sa stáva laminárne, čo znamená vyššiu rýchlosť vetra. • Vysoko nad zemou ( 1km ) rýchlosť vetra prakticky nie je ovplyvňovaná terénom, v nižších výškach je ovplyvnená veľmi silno. • Čím je drsnosť terénu vyššia, tým je vietor viac spomaľovaný. Na rovinách a vodných plochách je rýchlosť vetra neovplyvnená, lesy a budovy rýchlosť výrazne spomaľujú a spôsobujú turbulencie, čo negatívne vplýva na chod turbíny.

  7. Drsnosť terénu je rozdelená do tried. Čím vyššia trieda drsnosti, tým väčšia prekážka a väčšie spomalenie rýchlosti vetra. Morská hladina je braná ako základ s triedou drsnosti 0. • Vzdialenosť medzi turbínou a prekážkou musí byť viac ako 5-násobok výšky prekážky, aby sa zabránilo vzniku závetria (tienenie), čo ovplyvňuje výrobu energie.

  8. Technológia veterných turbín • Turbíny sa skladajú z: rotor, prevody, generátor, elektronika a regulačné zariadenie. • Rotor tvoria listy a centrálna os. Os je pripojená na prevodovú skriňu, kde sa zvyšujú otáčky. Hriadeľ spája prevodovú skriňu s generátorom, ktorý pri otáčaní produkuje elektrickú energiu.

  9. Rotor • S horizontálnou osou: 2-3 listy, príp. aj viac, ktoré fungujú na princípe zdvíhania. Sú pripojené na os rotora. • Fixovaný rotor, rotor s natáčacím systémom. • S vertikálnou osou: 2-3 dlhé zaoblené listy pripevnené na oboch koncoch osi.

  10. Veľké turbíny • 3 listy s priemerom 15-50 m, výkon 50 kW – 1,5MW • Vytvárajú veterné farmy • Dodávajú elektrinu do verejnej elektrickej siete. Napätie generované turbínou má 690V a je pomocou transformátorov menené na vysoké napätie používané v sieti 10-30kV. • Záujem o megawattové turbíny. 1MW turbína vyrobí viac ako 5mil. kWh energie za rok pri vetre 9 m/s.

  11. Malé turbíny • Väčšinou viac listov, ktoré sa ovplyvňujú a spomaľujú sa otáčky. • Avšak majú vyšší počiatočný moment krútenia, čo využívajú pri štartoch pri nízkych rýchlostiach. • Využívajú sa ako samostatné energetické zdroje- dobíjajú batérie - na farmách, v člnoch,...vzdialených od siete. • Turbína s výkonom 100-500W dodá energiu na osvetlenie, napájanie spotrebičov ako rádio, TV.

  12. Pravidlá pri výstavbe turbín • Umiestnenie turbín – na kopcoch v smere prevládajúceho prúdenia. • Drsnosť terénu a prekážky – vzdialenosť viac ako 5násobok výšky prekážky. • Výška turbíny – rýchlosť vetra narastá s výškou. Minimálna výška je 10m nad prekážkami v okruhu 100m.

  13. Environmentálnedôsledky • Hluk – ako dôsledok turbulencie vzduchu medzi listom a stožiarom turbíny. Kritická hladina hluku je 40dBA (pri ktorej možno spať). Dosahuje sa pri vzdialenosti menej ako 250m od turbíny. • Vizuálny efekt – rušivé momenty v reliéfe krajiny. • Rušenie EM žiarenia – elektrické vodiče rušia EM žiarenie. Preto sú listy rotora z plastu a dreva.

More Related