Download
1 / 32
320 likes | 558 Views
Technologický pokrok: krátke, stredné a dlhé obdobie. Prednáška 12. 13-1 Prod uktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období. Produkčná funkcia s technologickým pokrokom môže byť daná:. Ak ponecháme bokom záležitosti týkajúce sa kapitálu , potom :.
E N D
Technologický pokrok: krátke, stredné a dlhé obdobie Prednáška 12
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Produkčná funkcia s technologickým pokrokom môže byť daná: Ak ponecháme bokom záležitosti týkajúce sa kapitálu, potom: Produkcia je uskutočňovaná iba pomocou zamestnanosti, N, a každý pracovník vyrobíAjednotiek produktu. Rast A reprezentuje technologický pokrok.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Potom zamestnanosť je rovná produkcii vydelenej produktivitou. N=Y/A Problémom je, že daná produkcia, rast produktivity znižuje úroveň zamestnanosti. Táto kapitola skúma tento problém, zvlášť správanie sa produkcie, zamestnanosti a nezamestnanosti v krátkom a strednom období.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Technologický pokrok, agregátna ponuka a agregátny dopyt Pripomeňme si základnú štruktúru modelu agregátnej ponuky a agregátneho dopytu: • Produkcia je ovplyvňovaná priesečníkom kriviek agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. • Pomer agregátnej ponuky udáva cenovú úroveň pre danú hladinu produkcie. • Pomer agregátneho dopytu udáva produkciu pri stanovenej úrovni ceny.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Obrázok 13 - 1 Agregátna ponuka a agregátny dopyt pre danú úroveň produktivity Technologický pokrok, agregátna ponuka a agregátny dopyt Krivka agregátnej ponuky sa zvažuje nahor: rast produkcie vedie k zvýšenie cenovej úrovne. Krivka agregátneho dopytu sa zvažuje dole: rast úrovne ceny spôsobí pokles produkcie.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Obrázok 13 - 2 Účinok rastu produktivity na produkciu v krátkom období Technologický pokrok, agregátna ponuka a agregátny dopyt Rast produktivity posúva krivku agregátnej ponuky dole. Má dvojaký učinok na krivku agregáneho dopytu, ktorý sa môže posunúť doľava alebo doprava. Na tomto obrázku predpokladáme, že sa posunul doprava.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Technologický pokrok, agregátna ponuka a agregátny dopyt Pôsobenie vyššej produktivity na agregátny dopyt zavásí od zdroja rastu produktivity: • Technologické prelomové objavy prinesú šancu vyššieho zisku a investičný ošiaľ. Dopyt po tovaroch rastie – agregátny dopyt sa posunie doprava. • Efektívnejšie využitie existujúcich technológii môže vyžadovať malé alebo žiadne investície. Obavy o bezpečnosť práce spôsobia vytváranie väčších úspor – krivka agregátneho dopytu sa posunie doľava.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Obrázok 13 - 3 Produktivita zamestnaných a rast produkcie v USA od 1960 Empirické dôkazy Je tu silný vzťah medzi rastom produkcie a produktivity. Ale závislosť ide od rastu produkcie k rastu produktivity, nie aj naopak.
13-1 Produktivita, produkcia a nezamestnanosť v krátkom období Empirické dôkazy Výskum dopadov exogénnych pohybov v raste produktivity na produkciu ukazuje, že: • Niekedy rast produktivity vedie k rastu produkcie postačujúcej na udržanie alebo na zvýšenie zamestnanosti v krátkom období. • Niekedy toto neplatí a v krátkom období sa zvýši nezamestnanosť.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Technologická nezamestnanosť – koncept spojený s technokratickým hnutím počas veľkej recesie – je zdôvodnením, že nezamestnanosť pochádza zo zavedenia strojov. V najhrubšej podobe, dôvod, že technologický pokrok musí viesť k nezamestnanosti, je zjavne nesprávny. Komplikovanejšia verzia tohto argumentu napriek tomu nemôže byť prehliadnutá len tak ľahko. Možno obdobia s rýchlym technologickým pokrokom sú spojené s vyššou prirodzenou mierou nezamestnanosti a obdobia s pomalším technologickým pokrokom sú spojené s nižšou prirodzenou mierou nezamestnanosti.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti S odvolaním na Kapitolu 6, prirodzená miera nezamestnanosti je ovplyvňovaná dvomi vzťahmi, tvorbou ceny a tvorbou mzdy. Najprv musíme porozmýšľať, ako zmeny v produktivite zasiahne každý z týchto vzťahov.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Zopakovanie stanovenia cien a miezd Najprv zvážme stanovenie ceny: • ZY=AN, každý pracovník vyrobí A jednotiek produktu. • Ak nominálna mzda sa rovnáW, tak nominálny náklad na vyrobenie jednej jednotky produktu je preto (1/A) W = W/A. • Ak podniky zadajú cenu rovnú 1+ krát náklady, úroveň cien je daná:
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Zopakovanie stanovenia cien a miezd • Pracovníci sa zaujímajú o reálne zdy, nie o nominálne, preto mzdy závisia od (očakávanej) cenovej hladiny, Pe. • Mzdy závisia aj od očakávanej hladiny produktivity, Ae. Rozšírenie predošlej rovnice stanovenia miezd, ktorá predstavuje rast produktivity sa rovná: Mzdy takto závisia od očakávanej úrovne produktivity:
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti Reálna mzda platená podnikmi sa zvýši spolu s produkciou. Vyššia produktivita vedie k nižším cenám stanoveným nominálnou mzdou danou firmami, preto reálna mzda rastie.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Obrázok 13 - 4 Účinok rastu produktivity na prirodzenú miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti Rast produktivity posunie obe krivky – cenovú aj mzdovú – o rovnaký diel, preto nemá žiaden vplyv na prirodzenú mieru.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti Pod podmienkou, že očakávania sú správne, potom Pe=P a Ae=A, rovnica pre stanovenie mzdy je: Skutočná mzda závisí od úrovne produkcie aj miery nezamestnanosti.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Prirodzená miera nezamestnanosti • Z vidíme, že reálna mzda obsiahnutá v stanovení ceny je teraz vyššia o 3%. • Zvidíme, že pri danej miere nezamestnanosti, reálna mzda obsiahnutá v stanovení mzdy je tiež vyššia ako 3%. • Všimnime si, že pri počiatočnej miere nezamestnanosti un, obe krivky sa posunú o rovnaké množstvo, konkrétne o 3% z východiskovej reálnej mzdy.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Obrázok 13 - 5 Rast produktivity a nezamestnanosti – priemer desaťročí od 1890 do 2000 Empirické dôkazy Je tu malá závislosť medzi 10-ročnými priemermi rastu produkcie a 10-ročnými priemermi miery nezamestnanosti. Vyšší rast produktivity je spojený s nižšou nezamestnanosťou.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Obrázok 13 - 6 Účinok zníženia rastu produktivity na mieru nezamestnanosti, keď očakávania rastu produktivity sa pomaly prispôsobujú Empirické dôkazy Ak pracovníkom trvá, kým prispôsobia svoje očakávania rastu produktivity, spomalenie v raste produktivity bude viesť k nárastu prirodzenej miery na nejakú dobu.
13-2 Produktivita a prirodzená miera nezamestnanosti Empirické dôkazy Zhrňme si, čo sme videli v tejto a predchádzajúcej sekcii: • V krátkom období nie je dôvod očakávať systematický vzťah medzi pohybom rastu produktivity a nezamestnanosťou. • V strednom období, ak je vzťah medzi rastom produktivity a nezamestnanosťou, javí sa tento vzťah ako inverzný. Po tomto dôkaze štrukturálna zmena – zmena v štruktúre ekonomiky spôsobená technologickým pokrokom , môže naznačiť, kde pramení strach z technologickej nezamestnanosti.
13-3 Technologický pokrok, vírenie a distribučné efekty Joseph Schumpeter, Harvardský ekonóm, zdôrazňuje, že proces rastu bol hlavne procesom kreatívnej deštrukcie – vytvárajú sa nové produkty, ktoré robia tie staršie zastarané, predstavujú sa nové spôsoby produkcie. Vírenieje pojem používaný na popísanie, ako nové spôsoby produkcie vyžadujú nové skúsenosti a zručnosti, a robia staré zručnosti menej užitočnými.
Nová ekonomika, expanzia USA v 90. rokoch a oživenie nezamestnaných od roku 2000 Ku koncu roka 2001, recesia v USA skočila a rast produkcie bol kladný v rokoch 2002 a 2003. ale nezamestnanosť stále rástla. But unemployment continued to increase. Zotavenie bolo pomenované oživenie nezamestnaných.
13-3 Technologický pokrok, vírenie a distribučné efekty Nárast mzdovej nerovnosti Technologická zmena je dôvodom pre vysoký nárast mzdovej nerovnosti v USA počas posledných 25 rokov. Na spodnej hranici vzdelanostného rebríčka, relatívna aj absolútna mzda pracovníkov upadla. Na hornej hranici relatívna mzda ľudí s vyšším dosiahnutým vzdelaním sa zvýšila o 25% od začiatku 80. rokov.
13-3 Technologický pokrok, vírenie a distribučné efekty Obrázok 13 - 7 Vývoj relatívnej mzdy podľa stupňa vzdelanosti, 1973 do 2005 Nárast mzdovej nerovnosti Od začiatku 80. rokov relatívne mzdy pracovníkov s nízkym vzdelaním sa prepadli; relatívne mzdy pracovníkov s vyšším vzdelaním vzrástli.
13-3 Technologický pokrok, vírenie a distribučné efekty Príčiny zvýšenia mzdovej nerovnosti Medzi dôvodmi pre stály rast relatívnej miery mzdy kvalifikovaných pracovníkov sú: • Medzinárodný obchod: podniky zamestnávajúce nekvalifikovaných pracovníkov zvyčaje hľadali v zahraničí zdroj pracovnej sily. • Zručnostne-zameraný technologický pokrok: Nové stroje a produktívne metódy si vyžadujú vysoko-kvalifikovaných pracovníkov s lepším vzdelaním.
13-3 Technologický pokrok, vírenie a distribučné efekty Príčiny zvýšenia mzdovej nerovnosti Existujú minimálne tri dôvody myslieť si, že budúcnosť bude odlišná ako nedávna minulosť, v ktorej pôsobí mzdová nerovnosť: • Vývoj relatívneho dopytu sa môže jednoducho spomaliť.. • Technologický pokrok nie je exogénny. • Relatívna ponuka kvalifikovaných aj nekvalifikovaných pracovníkov tiež nie je exogénna.
13-4 Inštitúcie, technologický pokrok a rast Pre chudobné krajiny technologický pokrok je skôr procesom imitácie ako inovácie. Väčšina ekonómov verí, že hlavným zdrojom problému chudobných krajín vo všeobecnosti, a obzvlášť pre Keňu, je v ich biednych inštitúciách. Aké inštitúcie majú ekonómovia na mysli? Na rozsiahlej úrovni môže byť najdôležitejšia ochrana majetkových práv. Iba málo jednotlivcov bude vytvárať firmy, uvádzať nové technológie a investovať, keď očakávajú, že zisky budú korigované štátom, vybrané úplatnými byrokratmi alebo ukradnuté inými ľuďmi v ekonomike.
13-4 Inštitúcie, technologický pokrok a rast Obrázok 13 - 8 Ochrana pred vyvlastnením a HDP na obyvateľa Existuje silná pozitívna závislosť medzi mierou ochrany pred vyvlastnením a úrovňou HDP na obyvateľa.
Dôležitosť inštitúcii: Severná a Južná Kórea 50 rokov po rozdelení Kórey na dve krajiny bolo HDP na obyvateľa v Južnej Kórei 10-krát vyššie ako v Severnej Kórei. Je to výsledkom kapitalistického režimu ekonomiky v Južnej Kórei, oproti národným podnikom a centrálnemu plánovaniu štátom v Severnej Kórei. Neexistovali tu žiadne majetkové práva pre jednotlivcov. Dôsledkom bol odklon priemyselného sektora a kolaps poľnohospodárstva. Poučenie je smutné, ale priehľadné: inštitúciám príliš záleží na raste.
Dôležitosť inštitúcii: Severná a Južná Kórea Obrázok 1 PPP HDP na obyvateľa Severnej a Južnej Kórey, 1950 do 1998
Čo je za rastom Číny? V roku 1978 bola zavedená poľnohospodárska reforma, ktorá povoľovala farmárom po uspokojení kvóty pre štát, aby predávali svoju produkciu na vidieckych trhoch. Mimo poľnohospodárstva, štátnym podnikom sa zvyšovala samostatnosť ohľadne ich rozhodnutí o produkcii, a trhový mechanizmus a ceny boli zavedené pre zvyšujúce sa množstvo tovarov. Súkromne podnikanie bolo posmelené, často preberalo formu „malomestských a dedinských podnikov“,kolektívne podniky boli vedené s motívom zisku. Daňové výhody a špeciálne povolenia sa používali na zaujatie zahraničných investorov. Napriek biedne stanoveným majetkovým zákonom a neefektívnemu bankovému systému čínska ekonomika neprestáva rásť.
Kľúčové pojmy • Technologická nezamestnanosť • Štrukturálne zmeny • Kreatívna deštrukcia • Vírenie • Oživenie nezamestnaných • Technologický pokrok zameraný na kvalifikáciu • Majetkové práva
