Medializácia dôsledkov zmeny klímy v slovenských médiách (a jej vplyv na rozvojové vzdelávanie)

1. Medializácia dôsledkov zmeny klímy v slovenských médiách (a jej vplyv na rozvojové vzdelávanie) Božena Baluchová, Konferencia SKCH, Bratislava, 2012

2. Monitoring slovenských médií: Obdobie: 6. Október až 6. November 2012 “Zmena klímy“ ako kľúčové slovo google alerts: texty v on-line vydaniach periodík, ale bez: blogov, profesionálnych a komerčných webov, zamknutých/piano textov a video či audio správ Nájdených: 14 článkov (sme, pravda, aktuality)

3. Informácie o respondentoch a respondentkách: Vek: od 18 do 25 rokov (44%), od 26 do 30 rokov (21%), od 31 do 35 rokov (20%) Bydlisko: Bratislavský kraj (64%); TN, KE a TT (10%); BB a PO (9%); NR a ZA (5%); Ukončené vzdelanie: VŠ s Mgr. (55); VŠ s Bc. (31); SŠ s maturitou (28); VŠ s PhD. (7);

4. Otázka 1: Viete, čo je to rozvojové vzdelávanie, resp. globálne vzdelávanie (zahŕňajúce v sebe aj rozvojové vzdelávanie)?

5. Globálne vzdelávanie ako prierezová disciplína Priorita mimovládnych organizácií aj univerzít: Implementácia Národnej stratégie pre globálne vzdelávanie na roky 2012 – 2016 do praxe (škôl). Z odborných raňajok na tému Ako začleniť rozvojové vzdelávanie do univerzitnej praxe? (marec 2012): „Interdisciplinarita a na Slovensku stále neakceptovaný vedecký charakter rozvojového a globálneho vzdelávania odborníkom neumožňuje prostredníctvom grantov získať financie na potrebný výskum.“

6. Zobrazovanie rozvojovej témy v médiách Problém: objektivita a uhol pohľadu (pohľad obyvateľstva Európy a Afriky). Rozvoj – subjektívna záležitosť – je zviazaný s ľuďmi a so zlepšovanímkvality ich života. V SR – ODA: Zákon o oficiálnej rozvojovej pomoci (z 5. decembra 2007) – 6 oblastí podpory (o.i. podpora univerzálneho prístupu k vzdelaniu, podpora hospodárskej spolupráce s rozvojovými krajinami atď.) – v prioritných krajinách: Afganistan, Keňa a Južný Sudán. Opísať verejnosti dosiahnutý pokrok nie je jednoduché.

7. Otázka 3: Počuli ste už o Miléniových rozvojových cieľoch (MDGs)?

8. Dešifrovať pojem rozvoj OSN (2000): odsúhlasené Miléniové rozvojové ciele – rozvoj definovaný pomocou 8 jasne opísaných priorít. rozvoj = myšlienku, cieľ konkrétnej krajiny, ale aj proces vo vnútri štátu (so záverečným vyhodnotením úspešnosti jednotlivých krokov prechodu). Rozvoj – vnímaný pozitívne, ale aj negatívne – v závislosti od spracovania a prezentovania témy verejnosti – prostredníctvom mediálnej tvorby.

9. Otázka 4: Ktorý z týchto cieľov je podľa vášho názoru najviac alarmujúci? Zabezpečiť udržateľnosť životného prostredia (60%); Odstrániť extrémnu chudobu a hlad; Dosiahnuť všeobecné základné vzdelanie; Bojovať proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám; Podporiť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien; Znížiť detskú úmrtnosť; Rozvíjať globálne partnerstvo pre rozvoj; Zlepšiť zdravotný stav matiek;

10. Tvorba novinárskeho prejavu Novinársky prejav (článok) = základná stavebná zložka žurnalistického celku, výsledok individuálnej novinárskej činnosti, vychádzajúci zo žurnalistických faktov. Obsah determinuje formu prejavu a tvoria ho informácie o konkrétnych udalostiach. Novinársky prejav pozostáva z: vecnej stránky udalosti, javu (súhrn faktov), autorského zámeru(najmä ak ide o analytický publicistický text), a kontextu (súvislosti, hľadanie príčin, dôsledkov, charakteristika vnútorných vzťahov).

11. Otázka 6: Kde ste počuli, resp. ste sa dozvedali informácie na tému zmeny klímy? z dokumentárneho či publicistického filmu (57%); zo spravodajstva; v škole, v rámci vyučovacieho procesu; z printových/on-line vydaní svk týž/denníkov; samostatný záujem, individuálne štúdium; v kruhu rodiny, priateľov, neformál. rozhovor; inak; počas diskusie/prednáškysvk NGO;

12. Rozvojové témy v TV-médiách V rámci rozvojového vzdelávania na školách – ako prostriedok (zároveň ako nástroj) – dokumentárny film. Aj dokument ako mediálny produkt má svojho autora/ku, produkciu a jeho realizácia sleduje vždy nejaký zámer. Dôležitá prvotná obrazová či zvuková informácia v rámci zdieľaného obsahu, akoaj skryté významy v rámci podtextu a kontextu (reinterpretácia faktov a individuálna interpretácia posolstiev).

13. Otázka 7: O ktorých dopadoch zmeny klímy na obyvateľstvo sub-saharskej Afriky, ale aj na nás v Európe ste sa dozvedali zo slovenských médií najviac? extrémne suchá (57%); nedostatok pitnej vody; hlad až hladomor; občianska vojna, spoločenské konflikty; odlesňovanie a následné prírodné katastrofy; nedostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti; výskyt infekčných ochorení; socio-ekonomická nestabilita;

14. Otázka 8: Ktoré slovenské médiá informujú pravidelne (a čo možno najviac objektívne, resp. neskreslene) o problematike zmeny klímy: TA3 (36%), Iné (36%), RTVS, SME, .týždeň, TASR, SITA, Pravda, Plus 7 dní,

15. Monitoring slovenských médií 1: 1. Klimatológ Lapin: To čo príde, bude horšie než kríza! (zivot.azet.sk) 2. Parazity využili zmenu klímy (tech.sme.sk) 3. Hubárska sezóna sa pre sucho skracuje (spravy.pravda.sk) 4. Emisné prínosy bioenergie spochybnili ďalší vedci; a 5. (R)evolúciou v energetike by EÚ ušetrila bilióny eur (oba: euractiv.sk)

16. Monitoring slovenských médií 2: 6. – 11. Produkciu potravín sprevádza takmer tretina skleníkových emisií; Obchody BASF sa v 3. kvartáli udržali na dobrej úrovni; Tropických cyklónov je viac, ako v minulosti; Komisia prijala pracovný program na rok 2013; DNA odhalila tajomstvá arktických veľrýb; Henkel obsadil najvyššiu pozíciu v hodnotení udržateľnosti (všetky: aktuality.sk) 12. – 13. Koraly hľadám na lúkach; Na sledovanie vplyvu škodlivín na zdravie nie sú peniaze (spravy.pravda.sk) 14. Extrémne počasie je aj u nás, ale na Ameriku nemáme (sme.sk)

17. Otázka 9: Mali by podľa vás slovenské médiá pravidelne a objektívne informovať o zmene klímy a jej dosahoch na obyvateľstvo?

18. Otázka 10 a 11: Stretli ste sa s nepravdivou, resp. skreslenou informáciou v súvislosti s problematikou zmeny klímy?

19. Žurnalistická tvorba Žurnalistika – novinárska profesia a služba verejnosti formou mediálnej produkcie. Novinárska obec je pod tlakom: priamej i nepriamej politickej kontroly (prístup k infomáciám a cenzúra), ekonomickej kontroly (vlastníctvo médií, tlak trhu a inzerentov), legislatívnej kontroly (mediálny zákon, etický kodex novinára), kultúrneho prostredia (rešpektované normy a vzory, zaužívané konvencie, vyspelosť spoločnosti), štruktúry publika ako cieľovej skupiny, ale aj samotného sociálno-ekonomického prostredia.

20. Hodnota a kvalita informácie Hlavné požiadavky na kvalitu informácií: Poskytovanie vyčerpávajúcich zásob relevantných správ a podkladových informácií o udalostiach v spoločnosti a okolitom svete; Informácie = objektívne v zmysle presnosti, poctivosti, úplnosti, pravdivosti vo vzťahu ku skutočnosti, spoľahlivosti a oddeľovaní faktov od názorov; Informácie = vyvážené a nestranné – mali by sprostredkovať alternatívne názory bez senzácie-chtivosti a zaujatosti.

21. Kritériá spravodajskej hodnoty Kritériá spravodajskej hodnoty: rozmer udalosti, blízkosť, jasnosť (zreteľnosť), ohraničená dĺžka trvania, závažnosť, súzvuk, personifikácia, negatívnosť, významovosť, dramatickosť a akčnosť. Hodnotu informácií treba posudzovať len podľa toho – ako sa dajú uplatniť a použiť. Každá informácia má svoj zámer => pri posudzovaní pravdivosti informácie je zámer rozhodujúcim faktorom.

22. Otázka 12: Súhlasíte so zverejňovaním foto či video materiálu obyvateľov/iek z rozvojových krajín v neetických a nedôstojných situáciách (napríklad ľudí z krajín východnej Afriky počas hladomoru – vychudnuté, choré, nedostatočne oblečené matky, deti alebo starci atď.) – v rámci spravodajstva(inforomovania o situácii v danom regióne)?

23. Mediálna manipulácia publika Má negatívnu etickú konotáciu. Cieľ = systematické a cieľavedomé riadenie a formovanie vedomia, myšlienok a pocitov ľudí. V rámci médií = skresľovanie, zadržovanie, prípadne neadekvátne doplňovanie informácií. Manipulované osoby si často ani neuvedomujú, že sú manipulované.

24. Techniky manipulácie médiami fragmentácia, klišé, sugescia, určenie poriadku, efekt mediálnej inscenácie, nálepkovanie, prenos falošných hodnôt preceňovanie významu udalostí (agenda setting) – prinášanie podrobných informácií o málo významnej udalosti; červený sleď (red herring) – vypustenie informácie, ktorá má odpútať pozornosť od aktuálneho, oveľa väčšieho problému; špirála mlčania – ľudia sa prispôsobujú názoru, ktorý je v spoločnosti dominantný (pre možný pocit izolovanosti neskôr svoj názor prehodnocujú a prispôsobujú väčšine);

25. Otázka 13: Súhlasíte so zverejňovaním foto či video materiálu obyvateľov/iek z rozvojových krajín v neetických a nedôstojných situáciách (napríklad ľudí z krajín východnej Afriky počas hladomoru – vychudnuté, choré, nedostatočne oblečené matky, deti alebo starci atď.) – za účelom fundraisingových aktivít (finančných zbierok na podporu projektov konkretnej svk NGO v rozvojových krajinách)?

26. Práca s fotografiami z rozvojových krajín Manipulované fotografie, možno rozdeliť na: kompozitnú fotografiu, retušovanú fotografiu, zinscenovanú dokumentárnu fotografiu, fotografiu v nesprávnom kontexte, a fotografiu plne vytvorenú grafickým programom v počítači. Výberom, prípravou a umiestnením fotografie k novinárskemu prejavu – formovanie názoru verejnosti na konkrétnu udalosť či zobrazovanú krajinu (potenciálny zdroj manipulácie).

27. Situácia v zahraničí: UN news centre United Nations Secretary-General Ban Ki-moon called for urgent international support for the people and governments of Sahel region

28. Situácia v zahraničí: UN Education first highlights at the UN General Assembly: new UN Education First initiative.



29. Situácia v zahraničí: World food program Babies are the most honest of food critics! WFP provides the right food at the right time.

30. Situácia v ČR: SOS Somálsko (ČvT) Zbierka na pomoc obyvateľom Afrického rohu

31. Situácia v ČR: PROMÍTEJ I TY! (ČvT) Dokument: Krv v mobiloch

32. Otázka 14: Kto z riadnych členov Platformy mimovládnych rozvojových organizácií v SR podľa vás v roku 2012 zverejnil obrazový materiál v nesúlade s etickým kódexom platformy (Kódex používania obrazového materiálu a podávania správ) a zverejnil obraz ľudí z rozvojových krajín (zasiahnutých dopadmi zmeny klímy na zraniteľné skupiny) neeticky až citovo-vydierajúco? Neviem odpovedať (98 ľudí) Magna deti v núdzi (20 ľudí) Slovenský výbor pre UNICEF (4 ľudia)

33. Situácia v SR: Kauza - kampaň Tu a Teraz - organizácie Magna Deti v núdzi

34. Situácia v SR: Kauza – zobrazovanie detí (Magna Deti v núdzi)

35. Situácia v SR: Kauza - kampaň organizácie Magna Deti v núdzi v TV JOJ: “reportáž” M. Bandžáka z terénu “v Afrike”

36. Magna: kampaň Tu a Teraz – Novorodenci (klip)

37. Kódex používania obrazov a podávania správ: - rešpektovanie ľudskej dôstojnosti zobrazovaných a opisovaných osôb, • vyhnúť sa obrazovému materiálu a správam, ktoré zobrazujú realitu, ľudí alebo miesta stereotypne, diskriminačným spôsobom, alebo za účelom vyvolania senzácie, • použiť obrazový materiál, správy a prípadové štúdie s plným vedomím a súhlasom zúčastnených osôb, Viac na: www.mvro.sk/kodexy

38. Potreba prepojenia rozvojovej problematiky a novinárskej tvorby Národná stratégia SR pre globálne vzdelávanie na obdobie rokov 2012 – 2016 uvádza 2 prieskumy verejnej mienky (Prieskum ‘Slovenská verejnosť a rozvojová pomoc‘ a Prieskum ‘Rozvojová pomoc sa nás týka‘ z roku 2009). Z nich vyplynula – potreba ďalej posilniť informovanosťa transparentnosť vo všetkých fázach rozvojovej spolupráce, zvýšiť dôveru v účinnosťrozvojovej spolupráce. Ako to docieliť? Prepojením rozvojovej problematiky a novinárskej tvorby v rámci rozvojového vzdelávania na slovenských školách....

39. Zistenia, spätná väzba V SR – absencia inštitúcií, venujúcich sa práci s budúcimi novinármi/kami v oblasti globálneho vzdelávania (zamerané na prepojenie rozvojovej problematiky a mediálnej produkcie). Dôležité: objektívne spracovávanie tejto problematiky v médiách – bez potreby manipulovať laickou verejnosťou. Bez dostatočného vzdelávaniabudúcich novinárov/ok to však pôjde len ťažko... => rozvojové vzdelávanie?!?