1 / 38

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

Mgr. Rudolf Pado Občianske združenie TATRY 2013. INVÁZNE DRUHY RASTLÍN. Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „ invado “ (- ere , - vasi , - vasum ) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

sarah
Download Presentation

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. Mgr. Rudolf Pado Občianske združenie TATRY 2013 INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

  2. Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať. • Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v  novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“ do spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny. • Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší). Introdukcia môže byť: • úmyselná (vykonaná človekom zámerne; napr. na získanie nových zdrojov potravy – zemiak, kukurica a pod.), neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene; znamená prísun, zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia, zeleniny, vlny a pod.). INVÁZNE DRUHY RASTLÍN – ZÁKLADNÉ POJMY

  3. Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo environmentálnym poškodením. Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín (približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami a inými propagulami; > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi, podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území. Potenciálne invázne rastliny – invázne rastliny, ktoré nemajú v súčasnosti taký invázny potenciál, aby výraznejším spôsobom vstupovali do prirodzených spoločenstiev a ohrozovali ich diverzitu. Za určitých priaznivých okolností sa však môžu začať rozmnožovať a šíriť do väčšej vzdialenosti od materských rastlín. Do tejto skupiny patria aj druhy, ktoré majú vyšší invázny potenciál len v určitom vymedzenom priestore (napr. na regionálnej úrovni).

  4. Vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov). Schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy). Schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu. Dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie). Účinné mechanizmy rozširovania. Absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb). VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

  5. antropochórne – pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou (úmyselné vysádzanie, vyhadzovanie rastlín na skládky, zemné práce pri tokoch a v stavebníctve ...) zoochórne – prostredníctvom živočíchov (priľnutie na telo živočícha, šírenie v truse živočíchov ...) anemochórne – pričinením vetra (unášanie vetrom) nautochoricky – pričinením tečúcej vody (unášanie semien a časti rastlín vodou) autochoricky – bez účasti faktorov stanovišťa (napr. vystreľovanie semien z toboliek netýkavky žliazkatej) ŠÍRENIE INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

  6. Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev. Súvislými, dobre zapojenými porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodným druhom rastlín. Tienenie bráni ostatným prítomným druhom v ichraste, bráni vyklíčeniu a následnému rastu ďalších druhov rastlín, vrátane vlastných semenáčikov. Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, pričom k tomu využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta. Ich porasty rozrušujú trávny drn, čo najmä pri lokalitách situovaných na svahoch (cesty, vodné toky, hrádze a pod.) môže zapríčiniť eróziu, pretože v zimných mesiacoch pri usychaní týchto rastlín zostáva pôdny povrch obnažený a nespevnený. ENVIRONMENTÁLNE DOPADY

  7. Peľové alergie. Boľševník obrovský: veľmi vážne kožné poranenia (popáleniny). ZDRAVOTNÉ DOPADY Bunková šťava boľševníka obsahuje fotoaktívnefurokumaríny, ktoré vyvolávajú veľmi vážne poškodenia kože. Jej účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

  8. Poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov a pod. prerastaním inváznymi rastlinami. Zo spomínaných druhov sa podieľajú najčastejšie na uvedenom poškodzovaní pohánkovce a zlatobyle. Hustota porastov inváznych rastlín bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky. Odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach zapríčiniť nepriechodnosť koryta toku a blokovať voľný pohyb unášaného materiálu, čo si vyžaduje buď zvýšené náklady na ich odstránenie ako bariéry alebo zvýšené náklady na odstránenie následkov povodní. EKONOMICKÉ DOPADY

  9. ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN Vyhláška MŽP SR č. 24 / 2003 Z. z. , ktorou sa vykonÁVA ZÁKON NR SR č. 543 / 2002 Z. z. o OCHRANE PRÍRODY a KRAJINY • Vysvetlivky: • Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov. • Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

  10. Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný: - vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou, - predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných pozemkoch, - zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí. Zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy

  11. Ambrózia PALINOLISTÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • jednoročná rastlina • dorastá do výšky až 200 cm • rastlina dokáže vytvoriť až 2 000 plodov (nažiek) • rastie na rumoviskách, železničných násypoch a neobrábaných poliach

  12. extrémne silný alergén (reaguje na ňu až 80 % alergikov) • dotyk s rastlinou môže vyvolať po 20-30 minútach nepríjemné až bolestivé svrbenie a pálenie kože

  13. POHÁNKOVEC (KRÍDLATKA) • pôvodom z východnej Ázie • trváca rastlina • vytvára nepreniknuteľné porasty krovitého vzhľadu s výškou viac ako 100 cm • v Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský, pohánkovecsachalínsky a pohánkovec český

  14. tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synatropných stanovištiach ... • významne poškodzuje štruktúru brehových porastov (zhoršovanie svetelných podmienok, vylučovanie chemických látok obmedzujúcich rast iných druhov) • môže poškodzovať základy múrov, chodníky, odvodňovacie systémy ...

  15. SLNEČNICA HĽUZNATÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • trváca rastlina • kvitne v auguste až októbri (väčšina domácich druhov je už v tomto období odkvitnutá) • agresívne sa šíri do prirodzených biotopov: veľmi rýchlo kolonizuje pobrežnú nitrofilnú vegetáciu

  16. BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ • pôvodom zo západného Kaukazu • do Európy dovezená ako okrasná rastlina • dvojročná až trváca rastlina • dorastá do výšky 200 až 500 cm a vytvára husté zárasty • na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien

  17. produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny) = pri kontakte s pokožkou spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám ( účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit

  18. NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ • pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu • dovezená ako medonosná rastlina • jednoročná rastlina • môže dosahovať výšku až 200 cm • znižuje biologickú diverzitu brehových zón (v literatúre opísané potláčanie opeľovania iných druhov)

  19. existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému

  20. ZLATOBYĽ KANADSKÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina • trváca bylina • dorastá do výšky 20 až 250 cm

  21. rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom • od zlatobyle obrovskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

  22. ZLATOBYĽ OBROVSKÁ • pôvodom zo Severnej Ameriky • dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina • trváca bylina • dorastá do výšky 20 až 250 cm

  23. rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom • od zlatobyle kanadskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

  24. Mechanický spôsob odstraňovania: • Vykopávanie • Vytrhávanie • Pastva • Kosenie a mulčovanie • Sekanie • Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí • Chemický spôsob odstraňovania • Kombinovaný spôsob odstraňovania Spôsoby odstraňovania inváznych druhov popisuje Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a metodické materiály MŽP SR a ŠOP SR. SPÔSOBY ODSTRAŇOVANIA INVÁZNYCH DRUHOV

  25. Mapovanie V prípade záujmu sa môžete zapojiť do systematického mapovania inváznych druhov rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY (oztatry@slovanet.sk). Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete vyžiadať Registračný list invázneho druhu rastliny pre potreby mapovania.

  26. Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom bezprostrednom okolí. V prípade zistenia lokalít s výskytom invázneho druhu, informujte o tejto skutočnosti: - miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia, - ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území), - miestne príslušný obvodný pozemkový úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu na poľnohospodárskom pôdnom fonde), - obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta). • Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť: študenti škôl môžu napr. realizovať rovesnícke vzdelávanie (podklady Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“, informačné stánky, výstavy, písať propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do školského či obecného rozhlasu a pod. • V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých pozemkov, pod dohľadom odborníkov. A TOTO JE VÝZVA PRÁVE PRE TEBA!

  27. Podrobné informácie k inváznym druhom rastlín a metodické materiály nájdete na informačnom portály ŠOP SR k inváznym druhom rastlín: http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php • Fotografie pre potreby projektu „Na skládky nie sme krátki!“ OZ TATRY poskytli: A. Dobošová, Ema Gojdičová, Mário Humenný, Jaroslav Košťál, Helga Kothajová, Janka Smatanová, Katarína Šujová, Helena Vojteková, J. Vojtek., Ďakujeme. Poznámky

  28. KONTAKT Občianske združenie TATRY KEMI 627/5 031 04 Liptovský Mikuláš E- mail: oztatry@slovanet.sk alebo priamokontaktujlektoratejtoprezentácie

More Related