1 / 35

Meranie odpovede na stres a jej využitie v KBT

Meranie odpovede na stres a jej využitie v KBT. Miloš Šlepecký. Dr. Amen. Psychiatri a psychológovia sú jediní odborníci, ktorí nevyšetrujú orgány, ktoré liečia.

sela
Download Presentation

Meranie odpovede na stres a jej využitie v KBT

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Meranie odpovede na stres a jej využitie v KBT Miloš Šlepecký

  2. Dr. Amen • Psychiatri a psychológovia sú jediní odborníci, ktorí nevyšetrujú orgány, ktoré liečia. • Nezáujem o mozgové zobrazenia spôsobuje, že psychiatria zaostáva za inými medicínskymi odbormi, čo znižuje efektivitu liečby a podporuje stigmatizáciu. Amen /2003/ • Ja dodávam, nás to stigmatizuje že aj v očiach našich klientov a pacientov.

  3. Môže KBT toto zmeniť? • Je to nutné. • Je nutné sa vrátiť ku našim koreňom. • Merať, používať najefektívnejšie stratégie a zisťovať ich efekt.

  4. Úvodný assesment • Aj meranie psychofyziologickej odpovede na stres a základný EEG assesment

  5. Ciele Prečo merať stresový profil? Čo merať? Ako ho merať? Zaznamenanie stresového posúdenia počas 7 aktivít, prípadne iný postup

  6. V KBT sa snažíme o meranie rôznych veličín, ale pritom sa vyhýbame meraniu psychofyziologických hodnôt. • V súčasnosti jestvuje efektívne prístrojové vybavenie na ich meranie

  7. Prečo merať stresovú reakciu? • Telesné a psychologické symptómy môžu byť vyvolávané a udržované zmenenými fyziologickými funkciami • Subjektívne pocity nie vždy zodpovedajú fyziologickým reakciám • Zistenia pomôžu vybrať najlepšiu liečbu

  8. Čo sledujeme (1) V stresovom posúdení hodnotíme: • Subjektívny pocit stresu/relaxácie • Základnú úroveň • Zvýšený arousal • Nestabilitu vzorcov hodnôt

  9. Čo sledujeme (2) • Reaktivitu (počas stresu) • Prehnanú, či redukovanú reactivitu • Nedostatočnú zmenu v údajoch • Zotavenie(po strese) • Chýba zotavenie na počiatočné hodnoty • Kumulácia stresu vo fyziológii

  10. Ako zistiť stresový profil (1) • Meriame viacero psychofyziologických signálov súčasne(EMG, SCA, Teplotu, HR & HRV, Dýchanie, EEG*) • Počas rôznych aktivít (stres a oddych) • Stresorom môže byť kognitívna úloha, telesný podnet, psychická predstava

  11. Praktické vykonanie Umiestnenie senzorov: dýchací – brucho a hruď sEMG – trapezius (bilaterálne) afrontálne na čelo, ak symptómy nenaznačujú iné umiestnenie kožná vodivosť – ukazovák a prstenník na nedominantnej ruke teplota kože – ukazovák, povrch dlane na dominantnej ruke

  12. Čo sledujeme Pacientovu odpoveďovú stereotypiu (napr. odpoveď kardiovaskuklárnym, alebo kostrosvalovýmsystémom). Čo je stresom pre pacient (napr. práca). Schopnosť pacienta uvoľniť sa bez inštrukcií. Či hyperventilácia spustí záchvat paniky.

  13. Čo získame? • Jedincovu odpoveďovú stereotypiu

  14. Odpoveďová stereotypia je relatívne konzistentný vzorec psychofyziologickej reakcie na rôzne podnety.Terapeut zisťuje pacientovu odpoveďovú stereotypiu podávaním rôznych stresorov a strieda ich s obdobiami oddychu.

  15. Jedincova odpoveďová stereotypia Napríklad niekto reaguje na špecifické stresory (dopravnú zápchu) zvýšením tepu a TK, kým iný napne krk a svaly pliec. Andreassi (2000)dochádza k záveru, že väčšina ľudí reaguje na podnety osobnou odpoveďovou fyziologickou hierarchiou.

  16. Jedincova odpoveďová stereotypia V štúdii Arena a kol. (1989), 42% subjektov preukázalo odpoveďovú stereotypiu pri testovaní na 8 stresových podnetov v štyroch sedeniach. Ich prísne kritérium pre ňu u bolo, aby subjekty preukázali “výraznú reaktivitu v tom istom systéme v najmenej 6-tich z 8-mych stresorov.”

  17. Jestvujú rôzne typy merania stresových profilov • Od jednoduchých štyroch úloh po zložité meranie počas 17 úloh pri optimalizovaní výkonnosti

  18. Meranie 7 aktivít (2) • Adaptácia –-––---------------- 3’/10’ • Základná úroveň------------------- 3’ • Stres 1- Stroop ------------------- 2’ • Relax 1 ----------------------------- 3’ • Stres 2 - Mínus 7 ----------------- 2’ • Relax 2 ----------------------------- 3’ • Stres 3 - Predstava---------------- 2’ • Relax 3 ----------------------------- 3’

  19. Psychofyziologickésignály • EMG • Kožná vodivosť /odpor/ (SC) • Povrchová teplota • BVP • Dýchanie • Tep and HRV /VSČ/

  20. Klinik môže pridať aj meranie ďalších hodnôt alebo špeciálnych modalít ako zbytkové CO2v nosných dierkach, respiračnú sínusovú arytmiu (RSA), a EEG podľa typu pacientových obtiaží.

  21. sEMG Matematika Stresovápredstava Stroopov test kľud kľud kľud Základná úroveň

  22. SC kožná vod.(alebo EDA or GSR) SCR (Skin Conductance Response) • Zmeny v elektrickej vodivosti sú spôsobené aktivitou potných žliaz (SNS) • Jednotka: mikroSiemens (μSiemens) alebo mikro mikrohos (μMhos) • Veľké individuálne rozdiely (rozsah od 0 do 50 μMhos) • Artefakty z teploty miestnosti, stavu kože, veľkosti electródy • V kľude = 0-5 μMhos SCL (úroveň kožnej vodivosti)

  23. SC (alebo EDA or GSR) Stresovápredstava Základná úroveň Stroop test Mat.úloha Rest Rest Rest

  24. Teplota • Zmeny teploty sú spôsobené vasokonstrikciou (SNS/PSNS) • Jednotka: Farenheit/Celsius (°F/°C) • Artefakty spôsobené vonkajšou teplotou, prievanom, dotykovým kontaktom

  25. Teplota Stresová predstava Matemúloha Stroop test Kľud Kľud kľud Základ

  26. Dýchanie 19 dmin 7 dmin • Merané s pohybov hrude a brucha • Jednotka: počet dychov za min (dmin) • Sleduje saamplitúda a pomer hrudného/brušného dýchania

  27. Dýchanie

  28. Interpretácia

  29. Stav fyziologickej pripravenosti relaxácia • Cieľ: rozšíriť asociatívne kapacity a perspektívu, zvýšiť reakčný čas a znížiť únavu, tenziu a stres. Meranie: ↑ vonkajšiu teplotu, ↓ pulz, ↓ frekvenciu dýchania, ↓ EMG, mať priemerný EDR, ↓ 20-23 Hz aktivitu mozgovej činnosti.

  30. Stav duševnej pripravenosti Kľudné reagovanie • Cieľ: byť schopný reflexie a zvážiť alternatívne prístupy Meranie: ↑ SMR (13-15 Hz), ↓ vysokej bety (22-34 Hz), ↑ vonkajšej telesnej teploty, dýchanie (bráničné), ↓EMG, EDR (kontrola), ↓ pulzu, ↑ respiračnej sínusovej arytmie (synchronizácia) približne na 6 dychov za minútu.

  31. Ďakujem za pozornosť

  32. Literatúra • AmenD. G., Routh L. C.: Healing Anxiety and Depression, G. P. Putmams Sons, NY, 2003, s. 342

More Related