Progresívne formy podnikania

1. Progresívne formy podnikania Denné štúdium December 10, 2009

2. Tri základné teórie spájania podnikov • Teória zdrojov (Resource Based Theory), ktorej základom je tvrdenie, že nové zdroje vytvorené spoluprácou poskytujú konkurenčnú výhodu. • Teória sociálnych sietí (Social Network Theory), ktorej podstatou sú vzájomné vzťahy založené na dôvere a interakcii medzi partnermi, ktoré vytvoria novú hodnotu. • Teória transakčných nákladov (Transaction Costs Theory), ktorá sa zaoberá znižovaním nákladov pre všetkých partnerov tvoriacich sieťové spojenie

3. Význam spoločných foriem podnikania medzi MSP • Dôsledok integračných procesov • Zvyšovanie konkurencieschopnosti • Intenzifikácia inovácii a rozvoja informačných a komunikačných technológii • Vyššia hospodárnosť, znižovanie nákladov • Dlhodobý rozvoj

4. Medz.podnikanie MSP Postupná integrácia slovenských malých a stredných podnikov do sieťovej ekonomiky EU prináša na jednej strane nové podnikateľské príležitosti, avšak na druhej strane hrozby vyspelého trhu. Podnikateľským subjektom sa naskytuje možnosť vytvárať a využívať vzájomne výhodnú spoluprácu prostredníctvom rôznych partnerských spojení najmä v týchto oblastiach: • vytváranie, zdieľanie a využívanie zdrojov a činností partnerov ( pracovníkov, finančných a hmotných prostriedkov, marketingových činností, obchodných sietí a pod.), • vytváranie, prenos a spoločné využívanie potrebných informácií a znalostí organizácií v nových podmienkach rozvíjajúcej sa spoločnosti znalostí v EÚ, • zmena mocenských pozícií malých a stredných podnikov v podnikateľskom prostredí domáceho trhu aj trhu EÚ, ale aj zmena ich organizačnej kultúry, imidžu a dôveryhodnosti

5. Formy podnikania MSP • súčasnej dobe hovoríme ako o ére „networkingu“ t.j. sieťovania, kedy sa podnikateľské subjekty organizujú v rôznych sieťových zoskupeniach. • siete plnia ekonomické funkcie. Existujú aj politické, spoločenské a technologické faktory fungovania siete, avšak primárne dôvody vzniku sietí sú ekonomické, • siete sú organizácie, to znamená, že majú dohodnuté členstvo s určitými princípmi správania sa členov, • sieť je výsledok kompromisu a konsenzus. Nemá hierarchiu, avšak niektorí členovia majú čiastočný vplyv na kľúčové činnosti siete.

6. Typológia sietí

7. Členenie podnikateľských sietí • Zdroje OECD ( The Well-being of nations. The role of Human and Social Capital, Educations and skills. Paris, 2001) • - neformálne siete - založené na rodinných vzťahoch, priateľských alebo vzťahov . obchodných partnerov. Ich fungovanie bolo napríklad v USA podporované v rámci programu USNet, • - formálne siete - k ich formovaniu dochádza nielen medzi podnikmi, ale vstupujú do nich aj právnici, daňoví a finanční poradcovia, účtovníci, • - tvrdé siete - ich základom je zmluvný vzťah. Existuje značný stupeň právnej záväznosti a firmy sú často pevne prepojené napr. formou joint-ventures, alebo strategickej aliancie, • - mäkké siete - ich účastníkmi sú subjekty so širokou škálou záujmov. Umožňujú svojím účastníkom výmenou skúseností z oblasti inovácií, manažmentu, marketingu. Spravidla sú početnejšie ako tvrdé sieťové zoskupenia, nakoľko na členov siete sú kladené minimálne požiadavky ( často ide len o úhradu členského poplatku),

8. Podnikateľské siete • Horizontálna homogénna sieť – spojenie firiem s rovnakým alebo podobným predmetom činnosti a rovnaká veľkosť ( Western Hotels) Prínos: ekonomické výhody pri marketingu, nákupe surovín 2. Vertikálne heterogénne siete – spojenie firiem s rozdielnym predmetom podnikateľskej činnosti, ktoré na seba nadväzujú a vytvoria nový produkt alebo službu, predstavujú dodávateľské reťazce alebo zastrešujú spoločné aktivity dodávateľov. Výsledkom ich spolupráce je spoločný kontrakt 3. Kombinované siete – spojenie veľkej firmy s niekoľkými malými, ktoré sú spojené subdodávateľskými vzťahmi

9. Progresívne formy podnikania • Regionálne priemyselné zhluky – klustre • „Klastre predstavujú miestnu koncentráciu vzájomne prepojených podnikov a inštitúcii v konkrétnom odvetví“. (Porter, 1998) • „Klastre sú siete vzájomne závislých firiem, inštitúcii produkujúcich znalosti, spájajúcich inštitúcii a zákazníkov prepojených do výrobného reťazca, ktorý vytvára pridanú hodnotu“. (OECD) • Silicon Valley, Montebelluna (Taliansko, 75% svetovej produkcie lyžiarskej obuvi)

10. Aplikácia Porterovho „diamantu“ • Podmienky na strane vstupov (základné faktory, pokročilé faktory) • Podmienky na strane dopytu • Firemná stratégia, štruktúra a rivalita • Podporné priemyselné odvetvia • Vláda

11. Disneyland v Europe • Medzi rokmi 1988 a 1990 tri zábavné parky boli otvorené vo Francúzsku • Dva zbankrotovali a tretí fungoval zle • 1992 Walt Disney otvoril Euro Disneyland v hodnote 4,4 billion USD • Paríž – región Francúzska, Švajčiarska, Nemecka,Belgicka, Holandska • US Disneyland a Disneyworld úspešné, ako aj Tokyo Disneyland • Walt Disney 49%, investori , francúzska vláda, partnerstvá • Výber miesta – Francúzsko alebo Španielsko • Francúzsko – finančné zvýhodnenia, infraštruktúra, vlaky

12. Disneyland - problémy • Francúzi chápali park len ako kópiu Disneylandu v Európe • Nezapadol do národnej kultúry • Kritika úlohy štátu v projekte • Malá návštevnosť, vysoké ceny, zákaz predaja alkoholu ako v US • Zamestnanci hovoriť anglicky, 3 000 ľudí odišlo počas prvého mesiaca • 1994: produkuje stratu, potreba ďalšieho kapitálu, nevyhnutnosť zmeniť štruktúru marketingu a firemnej stratégie a politiky

13. Otázky • Aké sú charakteristiky medzinárodnej ( nadnárodnej) firmy na príklade Walt Disney? • Prečo Disney si ponechal vlastnícke práva a neuvažoval využiť licenciu? • Ako Euro Disney prezentoval strategiu Walta Disneyho ako nadnárodnej spoločnosti? • Akú analýzu okolia uplatnil Disney?