Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch

1. Rast napätia v Európe v tridsiatych rokoch

2. Svetová hospodárska kríza • Začiatkom 30.rokov v priebehu niekoľkých mesiacov skolabovali všetky európske ekonomiky • Kolaps sa preniesol z USA – ukázal, ako Európa závisí od USA, ale aj to, ako sú jednotlivé národné ekonomiky previazané (ak mali problémy americké banky, stiahli svoje investície z Európy) • Najskôr sa zrútili nemecké a rakúske banky (mali najväčší podiel amerických pôžičiek), stiahli so sebou aj britské a francúzske banky • Nastala živelná reťazová reakcia – okrem finančného sektora zasiahla aj priemysel a poľnohospodárstvo

3. Nastal prudký pokles cien a ziskov, znižovanie výroby a bankroty → nezamestnanosť • Pokles výroby bol v priemere až tridsaťpercentný • Najrozsiahlejšia, najhlbšia a najzdĺhavejšia hospodárska kríza alebo hospodárska depresia v dejinách • Okrem Európy a USA sa rýchlo šírila aj na iných kontinentoch → svetová • Katastrofálnejšie ako priemysel depresia zasiahla poľnohospodárstvo a malé ekonomiky - boli zraniteľnejšie • Mimoriadne postihla agrárne a malé štáty – Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Juhosláviu, ČSR – trvala tu dlhšie ako v ostatných krajinách

4. Nezamestnanosť dosiahla závratné rozmery - 40 mil. nezamestnaných (podľa štatistík, no v skutočnosti bola vyššia) • Keď kríza vrcholila – bez práce 1/3 obyvateľstva • Obete krízy: takmer všetky sociálne skupiny → robotníci, roľníci, remeselníci, obchodníci, živnostníci • Kríza spôsobila Európe veľkú biedu • Ani 1 vláda nebola schopná nájsť účinné východisko z kolapsu – snažili sa uchrániť zamestnanosť vo vlastnej krajine → uzatváranie domácich trhov pred zahraničnou konkurenciou → takéto masívne štátne zásahy do ekonomiky odstraňovali posledné zvyšky slobodného obchodu • Liberálny ekonomický kapitalizmus v Európe pomaly prestáva existovať

5. Sovietsky systém – odpoveď na krízu • Traumu veľkej krízy podčiarkol fakt, že krajina, ktorá sa s kapitalizmom rozišla, bola voči nej imúnna • Kým liberálny západný kapitalizmus stagnoval, v ZSSR sa v rámci plánovaného hospodárstva rýchle a masívne industrializovalo • Priemyselná výroba ZSSR sa strojnásobila – nebola nezamestnanosť → mnohí západoeurópsky politici začali viac či menej veriť tajomstvu úspechu sovietskeho systému → plánovanie

6. John Maynard Keynes • Prišiel s názorom, že ekonomická rovnováha nie jeprirodzenou situáciou kapitalizmu, treba sa o ňu starať a ekonomický rast zabezpečovať riadením vzťahov medzi ponukou a dopytom (podporovaním dopytu – spotreby) • V medzivojnovom období sa jeho teória uplatnila len čiastočne, po r.1945 sa keynesovská revolúcia stala základom rastu a prosperity spoločností masovej spotreby (za cenu rozšírenia úlohy štátu v ekonomike)

7. Politické dôsledky krízy • Slabé demokratické vlády si nevedeli s krízou poradiť a to využili pravicoví radikáli, ktorí chceli odstrániť liberalizmus a zaviesť vládu silnej ruky. • V Európe vznikajú ďalšie pravicové diktatúry. • Fašistické združenia vznikajú po celej Európe. Ich stúpenci považovali svoj národ za nadradený a boj za prostriedok uplatňovania svojich záujmov. Tieto prvky prenikali aj do programov pravice. • Širšie vrstvy obyvateľstva sa často priklonili k pravici, pretože sa obávali znárodňovania- neúspechy revolučnej ľavice.

8. Španielska občianska vojna • Rozpory a konflikty ideológií spôsobili zvrhnutie monarchie a nastolenie rebubliky v Španielsku (1931). • Španielsko však bolo naďalej politicky a nacionálne rozdelené. • Vznikajú hnutia za autonómiu v Katalánsku a Baskicku. • Proti prívržencom silnej cirkvi stáli antiklerikáli. • Vo vedení najskôr prevažovala pravica, no neskôr sa k moci dostala extrémistická časť ľavice. Ich rozpory mala riešiť armáda.

9. Časť armádnych kruhov vyhlásila povstanie proti vláde- občianska vojna (1936-1939) . • Vďaka vojenskej pomoci Nemecka a Talianska zvíťazili povstalci. • Ich vodca Francisco Franco zaviedol tvrdý autoritatívny režim opierajúci sa o armádu, monarchistických konzervatívcov a katolícku hierarchiu. Pokusy o všeobecnú bezpečnosť • Versailská zmluva bola čoraz naštrbenejšia- potreba globálnej kolektívnej bezpečnosti. • 1932-1933 odzbrojovacia konferencia v Ženeve. • Rokovania sa skončili neúspešne.Na základe rovnosti bolo dokonca povolené znovuvyzbrojenie Nemecka.

10. Paneurópa • Francúzsko navrhovalo zjednotenie európskych štátov ako ochranu pred vplyvom ZSSR, VB a USA. • Nemecko a VB túto myšlienku nepodporili, pretože v nej videli iba snahu Francúzska o hegemóniu. Nové súperiace bloky • Nenašlo sa žiadne spoločné riešenie hospodárskej krízy • Zavrhnuté zásady slobodného obchodu. • Rozpad Malej Dohody. • Vedúce mocnosti sa snažia ovládnúť svoj vyhliadnutý hosp. priestor.

11. Európska integrácia • Nemecko sa snažilo ovládnuť strednú a juhovýchodnú Európu-plán Mitteleuropy. V polovici 30-tych rokov si iba Švédsko, Fínsko, Británia, Írsko, Švajčiarsko a Česko- Slovensko ponechalo rovnaký charakter ako pred hosp. krízou.