Kvalitat ívne metódy v demografii? Výskum reprodukčných stratégií slovenských žien

1. Katedra demografie a geodemografie Přírodovědecká fakulta UK v Praze International Max Planck School for Demography 2004/2005 Kvalitatívne metódy v demografii?Výskum reprodukčných stratégií slovenských žien Michaela Potančoková doktorandka Výskumný projekt je finančne podporený Grantovou agenturou UK, číslo projektu 394/2005/A-SP/PrF

2. O čom to bude • Miesto kvalitatívneho výskumu v demografii • V čom spočíva kvalitatívny prístup? • Výskumný projekt: Budovanie individuálnych reprodukčných stratégií v meniacej sa spoločnosti: reprodukčné histórie dvoch generácií slovenských žien • Cieľ výskumu a výskumné otázky • Problém vymedzenia generácií a kohort Kritériá výberu informátoriek • Technika zberu a analýzy dát Hĺbhové rozhovory – biografické naratívne interview Biografická interpretatívna metóda Zúčastnené pozorovanie Zakotvená teória (Grounded theory) • Výsledky pilotnej štúdie – prvá interpretácia relevantných kategórií

3. KV výskum v demografii • Caldwell – prípadové štúdie • Do konca 90-tych rokov limitované na rozvojové krajiny a krajiny s nedostatkom presných „tvrdých“ dát • Snaha uchopiť kategóriu kultúry ako faktor vplývajúci na (zmenu) demografického správania – Lesthaeghe (1989, 2002) • Kritika antropológov – kultúra nemôže byť zjednodušená na premenné na pravej strane logistickej regresnej rovnice - skúmanie procesov na makro úrovni Anthropologycal demography – ako sapopulačné procesy a socio-cultúrne praktiky vzájomne ovplyvňujú(Kertzer, 1995) Európske kvalitatívne projekty – MPIRD EAPS pracovná skupina pre antropologickú demografiu Zdroj: Randall, Koppenhaver, 2004

4. Vymedzenie KV prístupu V opozícii ku KN prístupu: • Mikro vs. makro úroveň „To know a little about a lot or a lot about a little.“ (Silverman, 2001) • Lineárny vs. cyklický model výskumného procesu • Odlišný charakter dát – tvrdé vs. mäkké dáta • Deduktívne vs. induktívne postupy • Dôraz na interpretáciu • Závisí na výskumnej otázke výber vhodnej metódy tak, aby bola otázka čo najlepšie zodpovedaná

5. Cieľ výskumu • Podobnosti a odlišnosti reprodukčných dráh av rozhodovaní o materstvev dvoch generáciách slovenských žien • Reprodukčné dráhy a skúsenosť s materstvom v dvoch odlišných socio-kultúrnych a ekonomických kontextoch – počas štátneho socializmu a v súčasnej transformujúcej sa spoločnosti • Sociálne vplyvy na reprodukčné správanie a rozhodovanie o materstve– porovnanie dvoch generácií • Životné dráhy v prostredí s veľmi nízkou plodnosťou – Bratislava

6. Výskumné otázky • Skúsenosť s materstvom Aké sú reprodukčné dráhy a stratégie slovenských žien? Ako sa ženy rozhodujú v otázkach materstva? • Interakcia medzi generáciami, matka ako model pre dcéru Akú úlohu hrá reprodukčná skúsenosť matky v živote dcér? Konfrontujú sa v oblasti materstva ženy, ktoré mali deti po roku 1990 so svojimi matkami? • Plánovanie materstva a „nehody” ako súčasť reprodukčnej skúsenosti žien Akú úlohu hrá antikoncepcia a „nehody“ – neplánované tehotenstvo, UPT a pod. – v živote žien? Aký je ich vplyv na rozhodovanie o plodnosti?

7. Výskumná vzorka (1) • Ženy narodené približne 1975 - nositeľky nového reprodukčného modelu - stali sa matkami po roku 1990, počas transformujúcich sa socio-ekonomických pomerov • Ženy narodené približne 1945 – 1955 -reprezentujú „východoeurópsky“ model reprodukcie - stali sa matkami počas 70-tych rokov, v období pronatalitnej politiky štátu →vzorka bude zložená z pokrvných matiek a dcér = dve generácie žien →problém viacznačnosti termínu generácia ako je používaný v sociálnych vedách (Kertzer, 1983) – vek, kohorta narodených, generácia v antropologickom význame

8. Kohortné miery plodnosti slovenských žien zdroj: ODE, 2001

9. Výskumná vzorka (2) →20 – 30 rozhovorov celkom = 10 – 15 dyád matka – dcéra →vzorka ďalej členená podľa: počtu detí (motivácie mať ďalšie dieťa) počtu súrodencov rozdielu vo veku matky a dcéry pri prvom tehotenstve → kontaktovanie informátoriek pomocou materských centier kontaktovanie matiek cez dcéry → postupný „gradual“ sampling– teoretický sampling “Teoretický sampling je process zberu dát určený na generovanie teórie, počas ktorého výskumník súbežne zbiera, kóduje a analyzuje dáta a rozhoduje sa, ktoré dáta zbierať a kde ich nájsť, tak aby rozvíjal teóriu, ktorú buduje.“ (Glaser, Strauss, 1967)

10. KV a KN výskumný postup Lineárny model výskumného procesu KN Deduk- tívne postupy Opera-cionali-zácia Testo- vanie teórie Preve-denie Hypo-tézy Samp-ling Analý-za Teória Cyklický model výskumného procesu (Grouded Theory) Porovnanie KV Induk- tívne postupy Prevedenie Prevedenie Pred-poklady Analýza Analýza Teória Prípad Sampling Prípad Prevedenie Porovnanie Porovnanie Analýza Prípad zdroj: Flick, 2002

11. Technika získavania dát • Hĺbkový rozhovor – biografické naratívne interview životný príbeh, žitá skúsenosť, subjektívny pohľad neštrukturovaná, otvorená metóda receptívne techniky prijímania dát • Zúčastnené pozorovanie – neformálne konverzácie s matkami (materské centrá) Naratív spúšťajúca otázka “Takže by som Vás poprosila, aby ste mi povedali niečo o svojom živote.Zaujíma tá časť Vášho života, ktorá je spojená s Vašou rodinou – ako ste si založili rodinu, ako prišli deti. Mohli by ste začať momentom, kedy ste prvýkrát rozmýšľala o tom, mať vlastné deti?” Naratív rozvíjajúce otázky Len to, čo bolo spomenuté v rozprávaní. Prehĺbenie. Ostatné otázky nesúvisiace s rozprávaním

12. Techniky rozhovorov (Polo)štrukturované tehniky Naratívne techniky 5. Zamerané (problem centered) interview 6. Pološtrukturované interview 7. Štrukturované interview • Psychoanalytické interview • Otvorené interview • Naratívne interview 4. Epizodické interview málo, otvorené otázky veľa, uzavreté bohaté odpovede precízne flexibilné štruktúra stanovená sekvencia aj obsah opakované trvanie jednorázové Zdroj: Grawitz, 1996

13. Biografická interpretatívna metóda Cieľom interpretácie je preskúmať sociologickú kontextuálnu znalosť pomocou subjektívnych pohľadov sociálnych aktérov Podrobná analýza biografických rozhovorov, časovo náročná a obmedzená na malý počet prípadov Problémom je presiahnutie porovnania niekoľko málo rozhovorov Grounded theory (zakotvená teória) Cieľom je vytvorenie teórie vysvetľujúcej skúmaný problém na základe empirických dát Vytváranie interpretatívnych kategórií a máp kategórií Možné porovnanie väčšieho množstva rozhovorov a iných dát Metóda analýzy dát

14. 22 27 VŠ 41 52 0 1950 17 24 1. partner 25 36 Informátorka Erika, 54, jedna dcéra 27 narodená 1950 a do roku 2002 žijúca v Bratislave spoločne s rodičmi Neplánovane tehotná vo veku 27 rokov Vydatá 27 ročná, rozvedená 36 Dcéra narodená 1977 Nový partner v 41 rokoch, faktické manželstvo Vysokoškolsky vzdelaná

15. Vzory reprodukčného správania • „Tak čo, ako nejak plánovať som to vlastne neplánovala, pretože som si=som sa považovala ešte za veľmi mladú vtedy, hoci som nebola taká mladá, a keďže aj moja mama mala 35 keď mala prvé dieťa, * tak som aj ja si myslela, že mám ešte čas“/odstavec1, strana 1/ Hypotéza 1: Mala predstavu, kedy a za akých okolností by sa dieťa malo stať súčasťou jej života. V momente, kedy k tomu došlo ešte neplánovala mať dieťa, jej úmyslom bolo odložiť materstvo do vyššieho veku. Hypotéza 2: Mala predstavu, kedy mať prvé dieťa. K nadobudnutiu tejto predstavy menuje 3 referenčné body: 1/ jej pocit – necítila sa pripravená = človek by sa mal cítiť zrelý 2/ skúsenosť jej matky – mala dieťa vo vyššom veku než Erika, myslela si, že na dieťa má čas – úmysel odkladať 3/ reflexia k spoločnosti a jej miesta v nej – je normálne mať dieťa skôr, z pohľadu spoločnosti nie je „mladá“

16. Matka ako vzor • „som mala ešte ten pocit, že mám čas. Možno určite. Teraz má možno niekto matku, čo má 22 alebo čo má 27 už a si myslí, bože už moja matka mala, ja už som stará. A to u mňa nebolo, pretože vždy som si hovorila, má to čas.“/odstavec 70, strana 3/ Hypotéza 2: Mala predstavu, kedy mať prvé dieťa. K nadobudnutiu tejto predstavy menuje 3 referenčné body: 1/ jej pocit – necítila sa pripravená = človek by sa mal cítiť zrelý Necíti sa pripravená, pretože ešte má čas, pretože modelom kedy mať dieťa je pre ňu nie spoločnosť, ale skúsenosť jej matky 2/ skúsenosť jej matky – mala dieťa vo vyššom veku než Erika myslela si, že na dieťa má čas – úmysel odkladať Matka je prirodzený vzor pre dcéru, predovšetkým pri formovaní predstavy o načasovaní prvého materstva = vplyv na úmysel odkladať resp. urýchliť materstvo.

17. Výskumné otázky • Skúsenosť s materstvom Aké sú reprodukčné dráhy a stratégie slovenských žien? Ako sa ženy rozhodujú v otázkach materstva? • Interakcia medzi generáciami, matka ako model pre dcéru Akú úlohu hrá reprodukčná skúsenosť matky v živote dcér? Konfrontujú sa v oblasti materstva ženy, ktoré mali deti po roku 1990 so svojimi matkami? • Plánovanie materstva a „nehody” ako súčasť reprodukčnej skúsenosti žien Akú úlohu hrá antikoncepcia a „nehody“ – neplánované tehotenstvo, UPT a pod. – v živote žien? Aký je ich vplyv na rozhodovanie o plodnosti?

18. Sociálne vplyvy na rozhodovanie • Situácia: Neplánované tehotenstvo • V spoločnosti existujú modely správania, ktoré ponúkajú riešenia k fundamentálnym problémom • Mechanizmus: Sociálny tlak a sociálne učenie Slobodná matka Alternatívy Akceptácia predmanž. sexuálneho styku Neplánované tehotenstvo Vstup do manželstva UPT Prekážky užívať antikoncepciu Kohabitácia

19. Ciele projektu • Rozvoj kvalitatívnych metód v oblasti štúdia reprodukčného správania v moderných spoločnostiach • Vytvorenie teórie na mikro úrovni, ktorej cieľom je porovnanie reprodukčných histórií slovenských žien počas štátneho socializmu a v súčasnosti na základe interpretácie dát v rámci socio-kultúrneho kontextu Snaha identifikovať a vysvetliť sociálne a kultúrne vplyvy na reprodukčné správanie Snaha preskúmať reprodukčné dráhy a rozhodnutia dvoch generácií slovenských žien – matiek a dcér

20. Ďakujem za pozornosť Otázky, pripomienky, návrhy...? potancokovam@hotmail.com