Prevencia rušivého správania v triede

1. Prevencia rušivého správania v triede

2. „Prekrývanie“ • Označuje schopnosť učiteľa venovať pozornosť viacerým udalostiam alebo činnostiam súčasne. Aktivácia skupiny • Technika, ktorá umožňuje udržovať pozornosť žiakov bez toho, aby boli vyvolaní – učiteľ položí otázku, odmlčí sa a potom vyvolá niekoho – budú rozmýšľať všetci, lebo nevedia, koho U vyvolá.

3. Prehľad • Termín označuje, do akej miery si je učiteľ za všetkých podmienok vedomý správania sa všetkých žiakov (vedieť správne určiť pôvodcu vyrušovania). „Hladkosť a spád“ • Označujú prechod od jednej činnosti k druhej bez prerušenia prúdu výučby a straty pozornosti žiakov – treba mať jasne vytýčený cieľ a systematické smerovanie.

4. Aktívne stratégie na prevenciu vyrušovania • U venujú veľmi veľa síl na REAKCIU rušivého správania žiakov. • Čo spravím, ak XY začne rozprávať bez môjho dovolenia? Čo ak...? = dôležité • ALE: mali by sme byť aktívnejší v predchádzaní problémov – chápať naše potreby aj potreby žiakov, usporiadať učebňu, stanoviť pravidlá, využívať rutinné postupy, a pod.

5. Usporiadanie učebne • Základné požiadavky: viditeľnosť (na žiakov, oni na tabuľu, na pomôcky), blízkosť (počas vyučovania musí mať U priamy prístup k ŽŽ), dostupnosť (pomôcok, materiálov, techniky) a bezpečnosť (pri požiari, nehode). • Uplatnením týchto kritérií usporiadanie ľavíc do U je najefektívnejšie. • ÚLOHA: skúste sa zamyslieť nad usporiadaním vašej bývalej triedy a navrhnite nové riešenie podľa vyššie spomenutých kritérií.

6. Rovnaký prístup ku každému • Pridelenie spravodlivého množstva času (čas pozitívneho pôsobenia = pochvala, povzbudenie, súhlas; čas negatívneho pôsobenia = kritika, napomenutie) – rovnako, alebo použiť viac pozitívneho • Blízkosť učiteľa (komu je blízko učiteľ, ten menej vyrušuje – uplatnite to v triede, keď tvoríte zasadací poriadok) • Adresovanie otázok (U sa má pýtať na názor ŽŽ, dávať otázky na rozpoznanie vzťahu medzi pojmom a generalizáciou, otázka s nejednoznačnou odpoveďou alebo riešením – aby sa zamysleli a na aktívne použitie informácií).

7. Preformulovanie a našepkávanie otázok – U má tendenciu robiť tieto veci u „dobrých žiakoch“. Máme to aplikovať aj u „zlých“. • Spätná väzba – môže byť pozitívna, negatívna, konštruktívna a deštruktívna. Kladná nemusí byť vždy vhodná – Klára, výborne, ty odpovedáš vždy správne (nereálne). Negatívna môže byť konštruktívna = Laura, každému z nás prospeje, keď počkáš, kým na teba príde rad. Pozor aj na vlnový efekt = odpoveď U vnímajú ŽŽ osobne a berú to na seba.

8. Presadzovanie pravidiel – dôslednosť (vyžadovanie dodržanie všetkých pravidiel od každého), pozorovanie (U musí mať oči všade). • Zdvorilosť a záujem: - vytváranie vzorov zdvorilého správania – aj s vyrušujúcim žiakom sa rozprávať slušne, treba byť úprimný a pokojný, - verbálne a neverbálne prejavy mať v súlade, - zistite ich osobné záujmy a využite ich na hodine, napr. Jankov otec je z inej krajiny – nech o tej krajine pripraví prezentáciu.

9. - aktívne počúvajte každého partnera (prikyvujte, prejavte svoje city a záujem, reagujte, pýtajte sa a neprerušujte – v prípade potreby to spravte citlivo), - telesné dotyky (pozor na obťažovanie!, všeobecne však platí, že U by sa mal ŽŽ dotýkať – za účelom ich upozornenia, napomenutia), - prijať ich pocity.

10. Neverbálne techniky: - oblečenie učiteľa, - zrakový kontakt, - mimika, - pohyb po učebni (blízkosť učiteľa), - gestikulácia, - moc postoja vášho tela. Verbálne pokyny: - hlas je kľúčovým prvkom (šepot, krik), - obsah (zameraný na úlohu, nie osobu), - reakcia na zapieranie a odvrávanie. Ďalšie techniky manažmentu triedy

11. Možné dôvody vyrušovania • Upútanie pozornosti (U sa má rozhodnúť, za akých okolností mu poskytne pozornosť), • Boj o moc (zúfalý pokus žiaka získať uznanie a stať sa dôležitým členom skupiny – nedajte sa vyprovokovať, vy ste v triede autorita), • Snaha o pomstu (svojimi poznámkami vás chce znervózniť, šokujte ho tým, že nesplníte jeho očakávania), • Hľadanie súcitu.

12. Ďakujem.