Druhá vlna slovenského realizmu

1. Druhá vlna slovenského realizmu 1900 - 1918

2. Predstavitelia • Božena Slančíková – Timrava • Jozef Gregor – Tajovský • Ján Čajak • Ľudmila Podjavorinská • Janko Jesenský • Ivan Krasko

3. Znaky • Ustúpila do pozadia problematika, kto bude stáť na čele národného života • Dôraz na vnútorný život človeka, na jeho sociálnu situáciu, analýza skutočnosti • Neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev • Do popredia sa dostáva rozpad patriarchálnej rodiny • Vytratil sa záujem o zemianstvo • Prehĺbil sa kritický prístup v realistickom zobrazovaní skutočnosti • Sociálna problematika nútila spisovateľov rozlišovať aj medzi príslušníkmi národného spoločenstva

4. Tendencia prekonať národnú koncepciu literatúry – prejavila sa v činnosti študentského spolku Detvan – 1882: • Odmietli sentimentálno-idylickú literatúru • Ideál sa hľadal v dielach, ktoré pravdivo a kriticky zobrazovali súčasný slovenský život • Zaoberali sa filoofickou koncepciou L. N. Tolstého „neprotiviť sa zlu násilím“, návratu k jednoduchosti a k mravnému sebazdokonaľovaniu => toto učenie = tolstojizmus • Na prelome storočí (19. – 20.) vystúpila skupina hlasistov – vzdelanci okolo časopisu Hlas: • Vystupovali proti martinskému centru • Vyčítali mu konzervativizmus

5. Základ národa videli v ľude, v práci s ním, v boji proti alkoholizmu • Literatúra mala mať výchovný, osvetový zmysel • Proti hlasistom a ich koncepcii sa postavili predstavitelia novej vývinovej vlny – združovali sa v časopisoch Dennica, Prúdy, Zborník slovenskej mládeže • 2. vlna slovenského literárneho realizmu: • Príklon k sociálnej problematike • Diela podávaj neprikrášlený obraz o živote najnižších ľudových vrstiev (príslušníci staršej generácie to považujú za ponižovanie) – J. G. T.

6. Autori viac využívajú karikatúru a satiru – pri zobrazovaní malomestských vrstiev (J. Jesenský) • Diela s vykreslením psychiky jednotlivca (B. S. Timrava) • Básnická tvorba – na začiatku 20. storočia – radikálne zmeny: • Útrednou témou moderny je vnútorný citový život lyrického subjektu • Dráma: do ľudovej hry (J. G. T.) – dramatické charaktery; základný konflikt – blízky aktuálnej realite života

7. Jozef Gregor - Tajovský 1874 - 1940

8. Život • * v Tajove pri B. Bystrici (podľa rodiska – pseudonym) • najviac na neho vplýval starý otec – pracovitý, veselý, dobrý (spomína na neho v mnohých poviedkach) • bol dedinským učiteľom – stretával sa s maďarizáciou; nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí = rozpor s vrchnosťou pre národné presvedčenie, prekladali ho z miesta na miesto • štúdium na hospodárskej akadémii v Prahe; aktívna činnosť v spolu Detvan = bankový úradník na viacerých miestach (Nadlak – Rumunsko) • počas 1. svetovej vojny – ruské zajatie, vstup do čsl. légií, spolu s Jesenským boj za utvorenie spoločnej vlasti Čechov a Slovákov • 1919 – návrat do vlasti, literárne a kultúrne činný • pochovaný je v rodnom Tajove

9. Charakter tvorby • majster krátkej prózy • písal krátke črty a poviedky – tematicky sú veľmi široké: • Spomienky na detstvo • Spomienky na starých rodičov • Sociálne otázky (život chudobných na dedine a v malom meste) • Príbehy a portréty obyčajných ľudí • od starších literátov si vyslúžil hanlivé pomenovanie „tupiteľ národa“ – za prenikavú kritickorealistickú metódu a za „zámerné očierňovanie slovenského ľudu“

10. priniesol do literatúry portréty prostých chudobných ľudí, ktorí živoria, žijú z ruky do úst – naplnení bohatstvom ľudského citu a charakteru ukrytom v biede • neúprosne kritizuje hlavne tam, kde nešťastie je dôsledkom vlastnej viny, ich nerestí, nič nezatajuje, nič neprikrášľuje • zaútočil na slovenskú pasivitu, odnárodňovanie, neochotu prijať kultúru a vzdelanie • vydáva o živote slovenského ľudu otrasné svedectvá, a to preto: • lebo ho to bolí, trápi • aby odhalil príčiny biedy, ukázal na vinníkov a prebúdzal nespokojnosť • korene ľudskosti teba hľadať v Tajovského rodinnej výchove – starý otec vzbudil u neho úctu k práci, lásku k materinskému jazyku a vytvoril pevný mravný postoj k ľudu

11. Zbierky poviedok • Spomienky na detstvo a starých rodičov: • Do konca, Prvé hodinky, Do kúpeľa, Žliebky • Z dedinského prostredia: • Maco Mlieč, Na chlieb, Horký chlieb, Mamka Pôstková, Apoliena, Mišo • humoristické, niekedy ironické, ale aj tragické ladenie • dokumentárny charakter, dej sa sústreďuje okolo jednej postavy • využíva ľudovú hovorovú reč • dôraz nie je na deji, ale na postavách a na osobe rozprávača • postavy sú ľudové = biedni, utláčaní, bezmocní, ale pracovití a čestní ľudia • autor ich neidealizuje, nezakrýva ich chyby, ktoré sú dôsledkom biedy (zaostalosť, poverčivosť, ľahostajnosť, konzervativizmus, alkoholizmus)

12. Dramatická tvorba • Tajovský okrem próz písal aj dramatické diela • Jednoaktovky: Matka, V službe, Hriech, Tma • Klasickéviacdejstvové hry: Ženský zákon, Nový život, Statky-zmätky • Vykresľoval v nich postavy z ľudu a sociálne problémy slovenskej dediny; príbehy lásky i nešťastného manželstva, ktoré vytvára neznášanlivosť, sebectvo a klebetníctvo

13. Statky-zmätky • Námety a inšpirácie: • Ktoré vlastnosti nastávajúcich partnerov by ste považovali za primeraný dôvod na uzavretie manželstva? Ktoré dôvody by ste považovali za neadekvátne? • Vysvetlite význam spojenia manželstvo z rozumu. Uveďte v tomto zmysle najmenej dva „rozumné“ dôvody, kvôli ktorým možno vstúpiť do manželstva. • Vytvorte vnútornú kompozíciu hry.

14. Úlohy – práca s textom • Dejstvo 1. výstup (Ľavko, Žofa, Ďurko) Ž. (živá, jazyčná žena): Ja by som ti, syn môj, len takú rada, čo by i nejakú obnôšku mala, meno moje. Pri ženbe i rozumu sa načim poradiť, nielen čo oči vidia. Ľ. (starý furták): A veď ti je Evka už aspoň piata frajerka, ako si z vojny doma. Ž. (tajnostne) (: A Bete, vydatej žene, pokoj. V cudzej kapuste chytia ťa, meno moje. Ď.( driečny ľahtikár): A ktože vám to už? Ž.: Ani ťa je nie hodna vyžívať. Ď.: Veď som ja len tak zašiel k nej niektorý raz ako k susede a – už to viete. Ľ.: Vieme. Práve preto; maj rozum. Ž.: Ty si, chvála Pánu Bohu, hodný, pekný urástol, na rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí, nuž si môžeš i troška preberať, meno moje. Ľ.: Hádam – môj syn! Ja som ho vychoval, vyučil. Môjho rozumu sa chytaj i teraz.

15. Akú funkciu zohrávajú autorské poznámky pri inscenácii? • Pokúste sa identifikovať vývinovú krivku charakteru Ďurka. Použite 1. a 6. výstup z 1. dejstva, zaraďte 6. výstup do kompozičnej osnovy diela. • Pokúste sa o vývinovú charakteristiku postavy Zuzky od začiatku hry až po 2. dejstvo vo 4. výstupe • Vysvetlite zmysel záverečnej scény v hre – 4. dejstvo, 7. výstup • V dráme absentuje rozprávač; celý text tvorí priama reč postáv. Tajovský svojim postavám vkladá do úst spisovnú reč, ale štylistickými prostriedkami ľudovej reči sa snaží zdôrazniť hovorovosť. Vyčleňte z textu (1. dejstvo, 1. výstup) ľudové frazeologizmy a vysvetlite ich lexikálny význam. • Reč dramatickej postavy je redundantná (obsahuje nadbytočné informácie). Vysvetľuje divákovi a komentuje dramatický obraz. Analyzujte úryvok (1. dejstvo, 1. výstup) a určte v prehovoroch postáv tie miesta, ktoré nie sú – podľa vášho názoru – určené partnerovi na javisku, ale majú byť zdrojom informácie pre diváka.

16. 7. V dialógu činohry Statky-zmätky sa nachádzajú: metafory.............................................................. metonymie.......................................................... prirovnania.......................................................... príslovia a porekadlá........................................... 8. Zaraďte nasledujúce príklady do príslušnej skupiny: Pre pletky by celá dedina stála v plači; neskáč mi na jazyk; kto umrel, toho chvália, kto sa žení, toho hania; srdce mi rástlood radosti; otca proti nemu podpaľuješ; pôjde ona ako sýkorka na oriešok; musíš s ním chlebík jesť; sklenička ti rozum prevrátila; žena bez muža ako záhrada bez plota; ale si na koni. 9. Nasledujúca úloha je opačná. Pri každej skupine určte, o aký štylistický prvok ide: Ďurko náš; mama moja;, meno moje Načože budem do sveta kričať? A či mne je ľahko? Bystré kone; pekný majetok Nefrflite; žranica; fľandra; držgroš; leňošník 10. Ktorý problém stvárnil v divadelnej hre Statky-zmätky J. G. Tajovský? 11. V ktorých častiach hry vidíte prejavy zmätku (ľudského, myšlienkového, hodnotového)? Ktoré postavy prežívajú duševný nepokoj? 12. Načrtnite schému, ktorou vyjadríte vzájomné vzťahy medzi postavami; využite tieto označenia: = zhoda v zmýšľaní, ↔rozpor; svoj výber zdôvodnite.

17. Inscenácia dramatického diela • Divadelná hra = literárny text • Divadelné predstavenie = živý obraz sveta s hercami a primeraným prostredím. • Vysvetlite, kto je herec a čo má spoločné s dramatickou postavou, resp. čím sa od nej líši. • Režisér: hru prečíta, upraví, zvolí jednotlivé postavy, vysvetlí účastníkom svoje zameranie – organizuje celú štruktúru inscenácie, nesie hlavnú zodpovednosť za ňu. • Vyberte si postavu Ďurka alebo Zuzky a vytvorte súbor charakteristických vlastností, ktoré by mal mať herec vhodný na stvárnenie tejto roly. Herec je v samom centre divadelnej udalosti. Predstavuje živé spojenie medzi autorovým textom, režisérovými pokynmi a divákovým zrakom a sluchom. (P. Pavis: Divadelní slovník, 2004)

18. BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA 1867 - 1951 autorka krátkych próz ( poviedok a noviel ) • Zobrazila : • svoju osobnú skúsenosť • dedinskú tematiku • vojnovú tematiku • Využila svoje majstrovstvo • charakteristiky postáv: • priamu charakteristiku • nepriamu charakteristiku

19. ŽIVOTOPISNÉ ÚDAJE Narodila sa : v Polichne – novohradská dedina v rodine evanjelického farára. Navštevovala : meštiansku školu v Banskej Bystrici Pôsobila : ako spoločníčka Pavly Országhovej v Dolnom Kubíne, ako opatrovateľka v materskej škole v Ábelovej Posledné roky života žila v Lučenci, kde je aj pochovaná.

20. O DIELACH • Za koho ísť,Darmo,Kandidát ženby, Pomocník • prvé autorkine prózy, je v nich obsiahnutá autorkina životná skúsenosť . Jadrom príbehov je ľúbostná zápletka • Na jednom dvore, Márnosť všetko, Ťapákovci • poviedky z prostrediaslovenskej dediny z konca 19.storočia, • sú obrazom zmien patriarchálneho spôsobu života. • Ťažké položenie, Bez hrdosti, Veľké šťastie • zachytáva život slovenskej inteligencie na slovenskej dedine • Skon Paľa Ročku, Hrdinovia - novela • tematika 1. svetovej vojny • Skúsenosť – románová novela, Všetko za národ – novela • autobiografické diela

21. JANKO JESENSKÝ slovenský básnik a prozaik - satirik znalec a prekladateľ ruskej poézie

22. RODISKO Martin (1874) Gymnáziá: Banská Bystrica Rimavská Sobota Kežmarok (maturita) ŠTÚDIÁ Právnická akadémia: Prešov Advokát, vládny radca, viceprezident na krajinskom úrade POVOLANIE ZOMREL Bratislava (1945) pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine

23. HUMANISTA • KRITIK MEŠTIACKEJ SPOLOČNOSTI • SMIECH A VÝSMECH BOLI JEHO NAJOSTREJŠOU ZBRAŇOU • DÔVERNE POZNAL ÚRADNÍCKE PROSTREDIE

24. LITERÁRNOU TVORBOU PREKLENUL DVE LITERÁRNE OBDOBIA : literárnu modernu • vytvoril osobitný typ impresionistickej • poézie realizmus • predstaviteľ 2. fázy slovenského • realizmu

25. DIELO LYRIKA Verše -- prevažne ľúbostná poézia Verše II. - objavuje sa charakteristická spoločenská lyrika Náš hrdina - lyricko-epická báseň Zo zajatia – voľný básnický denník. Verše, ktoré písal počas pobytu v Rusku. Po búrkach – vyjadril sklamanie, že národná sloboda zostala len ilúziou Čierne dni Na zlobu dňa Jesenný kvet protest proti vojne a fašizmu

26. DIELO KRÁTKE PRÓZY MALOMESTSKÉ ROZPRÁVKY • prózy z malomestského prostredia • obrazy sveta, ktorý autor dôverne • pozná • podoby lásky, majetku, spoločenskej • kariéry, sveta vidieckych slečiniek, • i mestských dám plný flirtu a • osobného prospechárstva • VEČERA • DOKTOR • SLNEČNÝ KÚPEĽ • STRAŠIDLO • ŠŤASTIE V NEŠŤASTÍ A NEŠŤASTIE V ŠŤASTÍ

27. DIELO KRÁTKE PRÓZY NOVELY • časť z próz je ladená humoristicky • ŠTVORYLKA • MAŠKARNÝ PLES • časť je ladená satiricky • GAZDINÁ • BOZK • SLOVO LÁSKY • PANI RAFIKOVÁ autor zosmiešňuje typ mestskej slovenskej dámy, ktorej „prednosťou“ je elegantne klebetiť a najcharakteristickejšou vlastnosťou arogantná namyslenosť na svoje výnimočné spoločenské postavenie a „vzácny“ ľudský formát

28. DIELO ROMÁN Demokrati • vynikajúca satira na vysokú byrokraciu z čias 1.republiky - odhalil zákulisie tzv.parlamentného demokratizmu • kompozične sa člení na dve časti, prvá časť sa odohráva • v Starom Meste, druhá v Bratislave Hlavné postavy Dr. Petrovič predstaviteľ najvyššej vrstvy s typickými vlastnosťami : karierizmus,pochlebo- vačstvo, pokrytectvo, závisť, falošný humanizmus Dr. Landík protipól Petroviča – chce žiť skutočný život demokrata

29. SLOVNÍK človek hlásajúci úctu k ľudskej osobnosť a starostlivosť o človeka humanista nezáväzné, ľahkomyseľné dvorenie flirt štvorylka spoločenský tanec pre štyri páry satira ostrý výsmech byrokracia úradnícky aparát humor žartovnosť, vtipnosť

30. Ďakujem za pozornosť. • Mgr. Michal Dindeš