CHOROBA A ZDRAVIE

1. CHOROBA A ZDRAVIE Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc.

2. ● Zdravie, choroba - dve základné kategórie medicíny Medicína (ako praktické umenie a veda) sa nemôže obísť bez toho, aby mala definované základné pojmy - zdravie a choroba. ● Definícia zdravia Podľa WHO: Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody pri zachovaní funkcií všetkých telesných orgánov, významných spoločenských funkcií človeka a zachovaní schopnosti organizmu prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam prostredia.

3. V praxi sa pojem zdravie chápe pragmatickejšie:Zdravie je chápané ako súhrn schopností organizmu vyrovnať sa s vplyvmi prostredia bez toho, aby vznikli výrazné a dlhodobé poruchy homeostázy vnútorného prostredia V pojme zdravie sú obsiahnuté dva aspekty: 1. subjektívny - je tvorený pocitmi človeka 2. objektívny - je podložený objektívne zistenými parametrami štruktúry a funkcie organizmu Subjektívny a objektívny aspekt zdravia nemusia byť svojim obsahom zhodné, môžu byť medzi nimi identifikovateľné rozdiely.

4. Dve dimenzie zdravia podľa Nordenfelda (1986) A. Scientistický(vedecký) pohľad na zdravie = atomisticko – biologická dimenzia zdravia Je to východisko pre funkcionalistické poňatiezaložené na exaktných parametroch fyzikálnych, chemických a biologických vyjadrujúcich hlavne kvantitatívny rozmer existencie života B. Nescientistický (humanistický, existencialistický) pohľad na zdravie = holisticko – humanistická dimenzia zdravia Je to východisko pre normatívne poňatie (zdôrazňuje „subjektívum“, hodnotiace prvky), založené prevažne na pojmoch z oblasti humanitnej a sociálnej Zdravie = nie choroba Choroba = nie zdravie

5. Pozitívnym dôsledokom definície zdravia podľa WHO je zmena filozofie zdravotníckej starostlivosti Terajšia filozofia: chorý človek lekár dg. choroby liečba Nová filozofia: podpora zdravia zdravý človek prevencia chorôb ochrana zdravia Ide o presun hlavnej pozornosti medicíny z oblasti liečby chorôb do oblasti primárnej a sekundárnej prevencie chorôb

6. Záver : Zdravie je definované: – súborom objektívne zistiteľných a merateľných parametrov štruktúr a funkcií organizmu ako aj – súborom subjektívnych, ťažko jednoznačne kvantifikovateľných parametrov – napr.pocity sily, fyzickej aj psychickej výkonnosti, šťastia, schopnosti prekonávať prekážky....

7. Norma (normalita) ● V praxi sa často používa namiesto pojmu zdravie pojem norma („Je to v norme“ = človek je zdravý) Klinická normalita = zdravie ● Pojmy zdravie a norma nie sú ekvivalentné: •zdravie je viac pojem kvalitatívny •norma je pojem viac kvantitatívny Pod pojmom „norma“, „normálna hodnota“ nejakého meraného parametra teda rozumieme takú hodnotu, ktorá sa v zdravej populácii vyskytuje najčastejšie Interindividuálna variabilita Každý jedinec má charakteristický profil funkcií, štruktúr orgánov a systémova skoro každý jedinec je extrémny v niektorom zo svojich znakov, a každý v inom

8. •Interindividuálna variabilita sa v populáciách utvára pod vplyvom celého radu faktorov (vnútorných - najmä genetických a vonkajších – fyzikálnych, chemických, biologických, spoločenských), ktoré modulujú vývoj jedinca a jeho znaky • Je veľmi pravdepodobné, že táto interindividuálna variabilita znakov jedincov v populácii je v úzkej súvislostis existenciou rôznych stupňov zdravia, rôznej náchylnosti ku vzniku chorôb alebo naopak mimoriadnej zdatnosti jedinca v určitej oblasti činnosti

9. „Normálny (referenčný) interval“ sledovaného znaku • Frekvencia určitej hodnoty sledovaného parametra (napr.TK) v zdravej populácii sa vyjadruje krivkou normálneho rozloženia frekvencie hodnôt daného parametra (Gausova krivka) • Na základe empirických zistení sa ukázalo, že ak sa určí priemerná hodnota uvedeného parametra a zistí sa smerodajná odchýlka od tejto hodnoty a jej dvojnásobná veľkosť sa pripočíta alebo odpočíta od priemernej hodnoty, získame normálny (referenčný) interval • Ak sa hodnota zisťovaného parametra pohybuje v rozmedzí normálneho referenčného intervalu, považujeme ju za normálnu.

10. Gausova krivka

11. • V určitých prípadoch je možné zistiť závislosť medzi veľkosťou konkrétneho znaku (znakov) a stupňom zdravia, ale z toho pravidla existuje množstvo výnimiek. Teda prítomnosť hodnôt väčších alebo menších ako je hodnota priemerná plus alebo mínus 2 smerodajné odchýlky nemusí znamenať, že ide o hodnotu patologickú • Teda norma  vždy zdravie • Abnormálna hodnota  vždy choroba

12. Definícia choroby • Choroba - biosociálny jav predstavujúci novú kvalitu života • Choroba je výsledkom interakcie patologických a kompenzačných procesov, ktoré vedú ku poškodeniu buniek, tkanív a systémov organizmu, čo sa prejavuje obmedzením schopností organizmu vyrovnať sa s vplyvmi prostredia a vznikom porúch jeho životných funkcií. Aj v pojme choroba je obsiahnutý aspekt objektívny a subjektívny

13. • Na vytváraní obrazu choroby sa podieľajú: a) patologické reakcie b) patologické procesy c) patologické stavy Patologická reakcia : – najjednoduchšia, obyčajne krátko trvajúca, kvantitatívne alebo kvalitatívne neadekvátna odpoveď organizmu na (bunky, tkaniva,orgánu) noxu Príklady: synkopa, krátko trvajúce výrazné zvýšenie TK, tachykardia, zvracanie, hnačka, hyperémia, zvýšenie permeability kapilárnej steny, leukocytóza...

14. Patologický proces: – komplex patologických a obranno - adaptačných reakcií vyvolaných pôsobením noxy na organizmus. Ide o na seba naväzujúce procesy, výsledkom ktorých je vychýlenie jednej alebo viacerých fyziologických funkcií mimo ich referenčný interval Príklady: zápal, hypoxia, nádorový rast, horúčka, edém, acidóza, alkalóza... Patologický stav: – patologická zmena, ktorá je v priebehu času stabilná alebo sa mení len málo počas dlhšieho obdobia Príklady: artróza, kongenitálne srdcové chyby, hluchota, slepota...

15. Dynamika choroby – choroba má svoj začiatok, priebeh a ukončenie. Dynamiku choroby charakterizujú štádia choroby: 1. štádium: latentné (skryté), inkubačné (tlecie) - Čas, ktorý uplynie medzi začiatkom pôsobenia noxy na organizmus a vznikom prvých (nešpecifických) prejavov jej vplyvu. Nie sú prítomné žiadne prejavy choroby. Trvanie latentného štádia závisí od druhu a sily noxy a od obranných schopností organizmu 2. štádium: prodromálne (predzvestné) - Noxa (y) spôsobili taký stupeň (rozsah) poškodenia buniek (tkanív, orgánov) organizmu, ktoré sa prejaví vznikom nešpecifických symtómov a znakov choroby (malátnosť, zvýšená únavnosť, ospalosť, nespavosť, bolesti hlavy….) Trvá od objavenia sa prvých nešpecifických prejavov choroby až po vznik špecifických symtómov a znakov choroby

16. 3. štádium: manifestné(poškodenie je lokalizované hlavne v niektorých tkanivách a orgánoch) Sú prítomné symptómy a znaky charakteristické (špecifické) pre určitú chorobu a poškodenie určitého(-tých) orgánov 4. štádium:a) vyliečenie a rekonvalescencia (zotavovanie z choroby) b) smrť Vyliečenie - rýchle (kritický vývoj) - pomalé (postupné, lytický vývoj) Procesy obranné, obnovovacie prevládnu nad procesmi poškodzujúcimi, ničiacimi Formy vyliečenia a rekovalescencie: a) restitutio, alias sanatio ad integrum b) sanatio per compensationem

17. Rýchlosť nástupu a vývoja chorobycharakterizujú pojmy: a) Perakútny priebeh choroby - vznik a vývoj choroby je veľmi rýchly (minúty, hodiny - napr. anafylaktický šok, náhla srdcová smrť) b) Akútny priebeh choroby - trvá niekoľko dní až týždňov (obyčajne do 3 týždňov - napr. furunculus, bronchitis simplex, infarkt myokardu) c) Subakútny priebeh choroby - choroba trvá dlhšie ako 3 týždne a obyčajne nie viac ako 6 týždňov d) Chronický priebeh choroby - choroba trvá dlhšie než 6 týždňov, nezriedka počas celého života (dna, cukrovka, ateroskleróza, ischemická choroba srdca, venózna insuficiencia v dolných končatinách) Rýchlosť nástupu a vývoja choroby ako aj jej priebeh závisí od druhu a intenzity noxy (nox), ktoré chorobu spôsobili a od kapacity a rýchlosti aktivácie obranných systémov, ktoré môže organizmus proti noxe použiť

18. Ďalšie pojmy súvisiace s priebehom choroby Exacerbácia choroby – ide o náhle zosilnenie intenzity prejavov chronicky prebiehajúcej choroby (napr. akútna excerbácia chronickej bronchitídy) Remisia choroby – ide o zníženie intenzity symptómov a znakov chronicky prebiehajúcej choroby (spontánne, vplyvom liečby) Recidíva choroby – ide o znovu objavenie sa choroby, prejavy ktorej vymiznú vplyvom terapie (resp. spontánne) na určitý čas