DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU.

1. DÔSLEDKY IMPLEMENTÁCIE SMERNICE O PRIEMYSELNÝCH EMISIÁCH NA SUBJEKTY CHEMICKÉHO PRIEMYSLU. Ing. Jozef Krajmer Duslo, a.s. Administratívna budova, ev.č. 1239, 927 03 Šaľa

2. Úvod • Nové právne predpisy EÚ => očakávame výrazné zníženie priemyselných emisií • IPKZ a súbor právnych predpisov o priemyselných emisiách => významná úloha pri ochrane a zlepšovaní životného prostredia (ŽP). • Priemyselné aktivity • dôležitá úloha v hospodárskej prosperite Európy • však majú významný vplyv aj na ŽP. • Dosiahnutie vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia a životného prostredia => prevenciaa zníženie znečistenia a jeho vplyvov nákladovo najúčinnejším a efektívnym spôsobom.

3. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • V súčasnej dobe sa danej problematiky dotýka • zákon č. 137/2010 Z.z. • a jeho vykonávacia vyhláška č. 356/2010Z.z. => emisné limity pre jestvujúce a nové zdroje znečisťovania ovzdušia • termín zosúladenia jestvujúcich zdrojov s novými zdrojmi k 1.1. 2016. • Cieľom implementácie európskych smerníc: • vysoká úroveň ochrany ŽP • zdravia obyvateľstva • znižovanie znečisťovania, • Daný cieľ sa má dosiahnuť do roku 2020.

4. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Ako účinné nástroje v oblasti ochrany ovzdušia pred znečisťovaním sa majú uplatniť: • Integrované povoľovanie priemyselných činností • Stanovenie prísnejších národných stropov pre vybrané znečisťujúce látky SO2, NOx, NH3, VOC a PM2,5. • Obchodovanie s emisnými kvótami.

5. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Officialjounal ( 17.12. 2010) nadobudla dňom 7.1. 2011 účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách. • Smernica o priemyselných emisiách zahrňuje požiadavky nasledovných smerníc: • Smernice 2008/1/ES o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP • Smernice 1999/13/ES o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach • Smernice 2000/76/ES o spaľovaní odpadu • Smernice 2001/80/ES o obmedzovaní emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení • Smernice 78/176/EHS, 82/883/EHS a 92/112/EHS z priemyselnej výroby oxidu titaničitého

6. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Za hlavný princíp sa stanovuje integrovaný prístup pri povoľovaní na základe najlepšej dostupnej techniky (BAT), kde bude dôležité zohľadnenie geografických , technických a environmentálnych hľadísk. Každý odklon od BAT musí byť povoľujúcim orgánom zdokumentovaný.

7. LEGISLATÍVA OCHRANY OVZDUŠIA • Niektoré princípy uplatňovania smernice o priemyselných emisiách: • Kľúčovou otázkou bude právna záväznosť uplatňovania emisných limitov uvedených v referenčných dokumentoch BREF, pretože v súčasnosti ich hodnoty nie sú stanovené právnym predpisom. Je predpoklad, že v krátkom čase budú závery BREF vydané nariadením Európskej Komisie. • Emisie z veľkých spaľovacích zariadení s celkovým menovitým tepelným príkonom ≥ 50 MW predstavujú 80 % z celkových emisií SO2 a 30 % z celkových emisií NOx => smernicou sa sprísňujú emisné limity pre uvedené znečisťujúce látky. • Smernica deleguje význačné právomoci pre Európsku komisiu. Umožňuje stanoviť výnimky, ale aj sprísňovanie emisných limitov a úpravu požiadaviek na monitoring. • Zavádza sa povinnosť orgánom IPKZ, raz ročne vykonať inšpekciu v príslušných prevádzkach • Ak dôjde k revidovaniu referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách BREF, bude potrebné preskúmavať vydané integrované povolenia do 4 rokov od publikovania nového referenčného dokumentu.

8. Dôležité termíny vyplývajúce zo smernice 2010/75/EÚ:

9. Dôsledky implementácie smernice • V rámci EÚ sú schválené smernice, ktoré významne ovplyvnia celý priemyselný sektor vrátane energetiky. Nutnosť zosúladenia chemického priemyslu so sprísnenými limitnými hodnotami vypúšťaného znečistenia bude mať významný ekonomický dopad v jednotlivých zložkách ŽP. • Okrem nákladovosti realizácie riešení vystupuje do popredia aj časový faktor, ktorý vzhľadom na dĺžku schvaľovacieho procesu povoľovania stavieb a vlastnej realizácie opatrení, sa dostáva do termínového nesúladu s požiadavkou smernice o priemyselných emisiách a pritom nie je zohľadnený čas, na vývoj vlastného riešenia , ktorý vystupuje do popredia hlavne pri chemických prevádzkach, ktoré majú svoje špecifiká z nasledujúcich dôvodov

10. Dôvody (I): • V súčasnosti nie je legislatívny rámec implementácie smernice v legislatíve SR • Očakáva sa transpozícia smernice do legislatívy členských štátov do decembra 2012 • Najkratšie termíny dosiahnutia súladu so smernicou sú do konca roka 2013 • Z toho vyplýva, že termín na zosúladenie je jeden rokod prijatia do slovenskej legislatívy t.j. 7.1. 2014 • Väčšina chemického priemyslu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách príloha č.1 kategórie činností uvedených v článku 10 smernice a v súčasnosti platnom zákone č. 245/2003Z.z. o IPKZ príloha č. 1, zoznam činností, spadá pod režim IPKZ

11. Dôvody (II): • Príprava a realizácia opatrení na zosúladenie sa s ustanoveniami vyplývajúcimi zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, spočíva v nasledovných činnostiach: • Nájdenie vhodného riešenia • Posúdenie s BAT resp. BREF • Výberového konania na projektanta, dodávateľov a realizátora • Spracovanie projektovej dokumentácie a realizačného projektu, čo sú z veľkej časti činnosti pred podaním žiadosti o zmenu integrovaného povolenia, ktorého súčasťou je aj stavebné povolenie • Posudzovanie vplyvov na ŽP ( EIA), ak je treba cca 9 mesiacov

12. Dôvody(III): • Uvedený časový úsek podľa uvedeného rozsahu v bode 6.) predstavujú časový interval prípravy investičnej akcie od 0,5 – 2 roky • Povoľovací proces v zmysle ustanovení zákona č. 245/2003Z.z. o IPKZ trvá 6 mesiacov, pokiaľ nie sú dôvody na prerušenie konania • Možnosti vlastnej realizácie stavby v chemickom priemysle závisia aj od možnosti odstavenia výroby mimo zarážkového obdobia a v neposlednej miere aj od požiadaviek odbytu a poveternostných podmienok • Samotná realizácia je v rozsahu 0,5 – 1 rok

13. Dôvody (IV): • Jasný legislatívny rámec ( BAT, BREF, limitné hodnoty, prehodnocovanie integrovaných povolení), musí obzvlášť v chemickom priemysle prebiehať urýchlene, už nehladiac na ekonomickú náročnosť, je to z časového snímku nezrealizovateľné. Ak sa neberie v úvahu finančná stránka, kde investície do jednotlivých prevádzok chemického priemyslu sú len odhadom a v tak krátkom časovom období priemerne 10 – 100 mil. €, a len do riešení emisií, nemôžu prevádzkovatelia zabezpečiť rozvojové zámery chemického priemyslu a jeho konkurencie schopnosť.

14. Dôsledky implementácie smernice • Naviacv smernici je aj rozpor: navrhované zníženie koncentračného limitu obsahu znečisťujúcej látky bez ohľadu na celkové množstvo v odplynoch, nie je vhodným riešením. • zo skúsenosti modifikácie spaľovacích procesov v chemickom priemysle vieme, že u vysoko sálavých horákov sa dosahujú o 10 až 20 %vyššie účinnosti ako u horákoch typu LowNOx. Prevádzkovanie účinnejších horákov prináša úsporu paliva a tým aj zníženie celkového množstva NOx v spalinách a zároveň aj zníženieCO2 v tomto pomere , hoci ich prevádzkovanie je spojené s vyššou koncentráciou NOx v spalinách. Po ešte sprísnení emisných limitov sa modifikovanie horákov stane neekonomickou záležitosťou, vyžadujúcou si ďalšie investície, hoci z ekologického hľadiska by boli prínosom.

15. Dôsledky implementácie smernice • Zníženiekoncentrácie NOx v spalinách pri spaľovaní zemného plynu, bez pomoci ďalších zariadení, je dosiahnuteľné len znížením teploty plameňa a tým i znížením účinnosti pece, čo vedie k zvýšenej spotrebe ZP a vyššiemu znečisteniu ŽP. • Dodržanie navrhovaného limitu pri spaľovaní zemného plynu 100 mg.m-3si vyžaduje komplexné riešenie modifikácie spaľovania a inštaláciu zariadenia DENOX. • Ale toto nie sú všetky náklady, ktoré budú musieť prevádzkovatelia vynaložiť. Slovenská republika sa podpisom Kjótskeho protokolu, doplnku Rámcového dohovoru OSN o globálnom otepľovaní – platného od r. 2005, pripojila tiež k záväzku postupného znižovania produkcie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov, medzi ktoré patrí aj N2O.

16. Dôsledky implementácie smernice • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov zakladá nový systém prideľovania emisných kvót, t.j. kombinácia bezodplatného prideľovania na základe referenčných kritérií a nákupu emisných kvót na plnenie redukčných cieľov v dražbách. Bezodplatné prideľovanie sa týka len sektorov vystavených riziku úniku uhlíka. • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES je už v súčasnosti zapracovaná do slovenskej legislatívy vo forme zákona č. 47/2011 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami súčinnosťou od 1.3. 2011.

17. Dôsledky implementácie smernice • Do konca obdobia 2013-2020 EÚ plánuje znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Výzva na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov v období 2013-2020 je hlavnou výzvou EÚ priemyslu hnojív na pokračujúce obdobie a dotkne sa napr. výrob čpavku, kyseliny dusičnej, výroby vodíka a syntézneho plynu, veľkokapacitných výrob organických chemikálií krakovaním, reformovaním, čiastočnou alebo celkovou oxidáciou, a energetických zariadení prekračujúcich hranice 20 MW tepelného príkonu a iných, ktorý budú od roku 2013 povinnými účastníkmi schémy obchodovania so skleníkovými plynmi. • Rokom 2013 navrhuje komisia stanoviť jednotný strop pre celú EÚ a prideľovať kvóty podľa úplne harmonizovaných pravidiel a tým pádom národné alokačné plány už nebudú potrebné. Od roku 2013 by sa mal celkový počet kvót každoročne lineárne znižovať.

18. Dôsledky implementácie smernice • Pri určovaní zásad pre stanovenie benchmarkov, má byť východiskovým bodom priemerný výkon, ktorý v danom období dosiahlo 10 % najúčinnejších zariadení v Európskej únii v rokoch 2007 – 2008. • Náklady na naplnenie výšky odvodov CO2 z dôvodu nutnosti nákupu na burze sa v súčasnosti nedajú z dôvodu neznalosti cien ani vyčísliť. • Je však zrejmé, že vzhľadom na to, že väčšina technológií chemického priemyslu nebude spadať do 10 % najúčinnejších zariadení EÚ v rokoch 2007 - 2008a budúmusieť robiť opatrenia, aby sa dostali na úroveň BAT a BREFa dlhodobo budú musieť nakupovať kvóty, budú znevýhodňovanév rámci konkurencie schopnosti mimo EÚ. • Účinky vyplývajúce zo smernice o obchodovaní s emisiami skleníkových plynov od roku 2013, po jej zavedení negatívne ovplyvnia ekonomiku výroby hnojív v EÚ. Pre výrobcov hnojív bude už od roku 2013 značný nárast nákladov, nie len vplyvom priamych emisií z výroby , ale aj vplyvom vyšších cien elektriny, pretože výrobcovia elektriny si vyššie náklady môžu priamo preniesť do predajných cien elektriny, čo si výrobcovia hnojív v EÚ nemôžu dovoliť.

19. Záver • Prijatím smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách, budú prevádzkovatelia na zosúladenie ustanovení a cieľov musieť vynaložiť nemalé náklady, ktoré sa v súčasnosti ani nedajú vyčísliť. Termíny na zosúladenie sú už v súčasnosti nereálne a nesplniteľné. • Smernica európskeho parlamentu a rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, zapracovaná do slovenskej legislatívy vo forme zákona č. 47/2011 Z.z., zavádza ďalšie povinnosti v oblasti ochrany ovzdušia, ktoré súvisia s investičnou náročnosťou, ako aj s nákladmi spojenými s nákupom a odvodom kvót. • Z uvedeného krátkeho prehľadu len v oblasti ochrany ovzdušia vyplýva, že chemický priemysel ako celok bude mať veľmi zložitú situáciu v rozpätí 3 – 10 rokov, aby sa s požiadavkami EÚ vysporiadal. • Je otázne, či jeho potenciál je vôbec schopný uvedenú záťaž zniesť. • A to som ešte nespomenulďalšie požiadavky týkajúce ochrany vôd a iných zložiek ŽP

20. Ďakujem za pozornosť Ing. Jozef Krajmer jkrajmer@duslo.sk Duslo, a.s. Administratívna budova, ev.č. 1239, 927 03 Šaľa