Nosiť vedrá alebo stavať peňazovod

1. Nosiť vedrá alebo stavať peňazovod Ako si ktokoľvek môže vybudovať nevysýchajúci zdroj príjmu v novej ekonomike. Burke Hedges – autor medzinárodného bestceleru „duplikovanie v marketingu 101“

2. Už zajtra sa môžete stať milionárom. • Vážení čitatelia, • Ešte pred sto rokmi bolo úplne nemožné, aby sa priemerný človek stal milionárom. Pozrime sa na štatistiku o životnom štýle v 20. storočí. • V roku 1900 bola priemerná mzda v USA 22 centov za hodinu. Priemerný robotník mal ročný príjem medzi 200 až 400 dolármi. To bolo pod hranicou biedy v danej dobe. Len 6 % všetkých Američanov malo stredoškolské vzdelanie. Priemerná dĺžka života bola 47 rokov. Len 14 % bytov malo svoju vlastnú vaňu. V USA bolo 8000 aut a len 144 míľ ciest. Až do 1. Svetovej vojny priemerná americká rodina spotrebovala 80 % svojich príjmov na základné potreby ako je jedlo, bývanie a oblečenie.

3. Jednoducho povedané, pred 100 rokmi existovali len dve základné ekonomické triedy, bohatí a zbytok. Z desiatich bola len jedna, ktorá mohla byť považovaná za vyššiu či strednú vrstvu. Z toho všetkého vyplýva, že v roku 1900 by bolo možné v USA zaradiť 90 % ľudí do kategórie chudobní.

4. Stredné vrstvy i dnes žijú systémom „od výplaty k výplate“ • Stručný prehľad situácie za posledných 100 rokov až do roku 2001. • Príjem rodiny zo strednej vrstvy dnes činí 47 000 USD ročne. V dnešnej dobe je v zemi viac áut ako ľudí. Väčšina rodín vlastnia najmenej dva televízory. Priemerná dĺžka života je 75 rokov. Dnes majú priemerní ľudia k dispozícii ďaleko viac peňazí, ďaleko viac volného času a ďaleko viac pracovných príležitostí než kedykoľvek predtým. • Ale stále väčšina zo 72 miliónov amerických rodín žije systémom „od výplaty k výplate“. Ak dám zodpovedajúce prostriedky na bývanie,autá a údržbu domácnosti, tak priemernej rodine už nič nezostane. Proste NULA! Zatiaľ čo sa príjem rodiny zvyšuje, zvyšuje sa aj zadĺženie a doba strávená v práci. KDE JE TEDA CHYBA?

5. Ste hádam zapojení do špatného systému? • Špatné je to, že veľmi veľa ľudí žije podľa špatného plánu. Sú zapojení do špatného systému. A okrem toho nemajú základné znalosti o tom, ako sa tvorí a zhromažďuje bohatstvo. • Odvážim sa tvrdiť niečo, čo vás možno bude šokovať. Ale bohužiaľ je to pravda. Skutočne. • Holá pravda je podľa mňa taká, že stať sa dnes milionáromnie je otázkou šance, ale otázkou voľby!

6. Skutočne je to tak. Prakticky ktokoľvek s príjmom strednej vrstvy sa môže stať milionárom. Neveríte? A to ešte nie je všetko. Vlastne je to pomerne jednoduché. • Pokiaľ sa v dnešnej dobe chcete stať milionárom, všetko, čo pre to musíte urobiť, je riadiť sa týmito tromi zásadami: • Porozumieť tomu, ako sa tvorí a akumuluje bohatstvo. • Kopírovať už praxou overené systémy, ktoré tvoria bohatstvo. • Byť dôsledný. To je jednoducho všetko. Len tieto tri veci sú potrebné k tomu, aby priemerný človek nazhromaždil milión dolárov. Porozumenie. Kopírovanie. Dôslednosť.

7. Čo sa dozviete v tejto knihe. • Podľa tejto knihy sa naučíte používať overené stratégie, ktoré priemernému človeku, pokiaľ ich dodržuje, pomôžu získať skutočnú finančnú slobodu pre seba a pre svoju rodinu. Riadiť sa touto stratégiou je veľmi jednoduché a rokmi overené. A vďaka tomu sa tiež za posledných 50 rokov zrodili milióny milionárov! • Takže vážení, stať sa milionárom nie je otázka šťastia! Alebo výhry v lotérii. Je to otázka dodržovania určitých rokmi overených pravidiel, ktoré slúžia k vytváraniu bohatstva.

8. Teraz použijem slová, ktoré sú uvedené v bestsellery poslednej doby „Už zajtra milionárom“. Prevažná väčšina milionárov nie sú potomkami Rockefellerov alebo Valderbildov. Viac než 80 % z nich sú celkom obyčajní ľudia, ktorí svoj majetok a bohatstvo nazhromaždili behom jednej generácie. Len si to znovu prečítajte – viac než 80 % milionárov sú celkom obyčajní ľudia. Tieto štatistické čísla len potvrdzujú to, čo som povedal už skôr. Že dnes sa stať milionárom –nie je otázka šance, ale otázka voľby! • Mojim cieľom pri písaní tejto knihy bolo zoznámiť vás a naučiť používať stratégie, ktoré po storočia viedli ľudí k tomu, že si s ich pomocou vytvárali a akumulovali bohatstvo. Pôvodne boli tieto stratégie určené len pre privilegované vrstvy.

9. Je celkom pravdepodobné, že i keď by ste o týchto postupoch vedeli do roku 1900, asi by sa vám nepodarilo nazhromaždiť dostatok financií a známosti, aby ste z nich mohli mať úžitok. Ale to nie je prípad dnešnej doby. • A v dnešnej dobe? Keď máme nové technológie? Keď mzdy strednej vrstvy vzrástli? A tiež nesmieme zabudnúť na nový druh podnikania, ktoré som nazval e-znásobenie. Proste v dnešnej dobe má každý stredoškolák alebo vysokoškolák zo strednej vrstvy možnosť venovať svoje peniaze, svoj čas a vybudované vzťahy do toho, aby si vytvoril vlastnú finančnú slobodu. • Pokiaľ sa budete riadiť tým, o čom sa píše v tejto knihe, už zajtra sa môžete stať milionárom. Vítajte teda v klube milionárov. Váš oddaný Burke Hedges

10. Váš zdroj je vašim životom! • Dnes je to už 25 rokov, čo odišiel môj otec. Ale stále si pamätám na naše podvečerné partie šachu, ako by to bolo včera. Pamätám si na vlny, ktoré sa lámali na bielom piesku pobrežia. Hrávali sme šachy až do tmy. Otec hovoril a ja som počúval. „Nikdy neber nič na ľahkú váhu“. Pamätám si na tieto otcove slová, ktoré veľakrát vyslovil, keď sa dlho zadíval na horizont.

11. Z princa chudák za jeden deň. • „Neber nikdy nič na ľahkú váhu“ • Môj otec spomínal na rok 1959, kedy sa Castro zmocnil Kuby. Až do revolúcie bol otec jedným z najbohatších ľudí na Kube. Podľa jedného článku v časopise Time bol majetok môjho otca ohodnotený na viac ako 20 miliónov dolárov ( čo by za dnešných podmienok bolo najmenej 200 miliónov dolárov). Bol majiteľom dvanásť rôznych podnikov vrátane podnikov na spracovanie bavlny, majiteľom obchodov, majiteľom textilky, majiteľom chemičky a majiteľom mnoho výhodných nehnuteľností. • Keď sa Castro dostal k moci, moji rodičia utiekli na Jamajku len s kufrom oblečenia. Otcove podniky a bankové účty boli skonfiškované, pretože podľa komunistov sa otec dopustil „zločinu proti národu“.

12. Jediným otcovým „zločinom“ bolo, že bol úspešný, a tiež to, že svoj úspech bral na ľahkú váhu. Keď sa pozrieme späť, mohol pochopiteľne nejaký svoj majetok premiestniť zo zeme. Ale fakt, že by sa Castro mohol zmocniť Kuby a zvrhnúť vládu, otec nebral vážne. • A to bola chyba. Stálo ho to všetko.

13. Predtucha zdroja. • Otec urobil všetko čo mohol,aby obnovil svoju dynastiu. Bohužiaľ slabé ekonomické podmienky a slabé srdce mu znemožnili jeho comeback. Nezahorkol. Bol len nespokojný, že jeho čas sa mu kráti. • A tak sme hrali šachy a otec sa ma snažil naučiť základným princípom, ktoré mu pomohli nazhromaždiť jeho majetok keď mu bolo štyridsať rokov. • Otec mi vždy vštepoval zásadu, že je dôležité vlastniť svoj podnik. Toto vlastníctvo znamená nezávislosť a kontrolu. A podľa môjho otca, čím viac podnikov vlastníš, tým lepšie. • Povedal by „tvoj zdroj je tvojim životom“.

14. Počúval som otca pozorne. A svoj prvý podnik som založil, keď som mal 25 rokov. Dnes mám niekoľko dobre prosperujúcich podnikov. • Zhodou okolností jedna z mojich spoločností, Equibore, je skutočne doslova a do písmena potrubná spoločnosť. Táto spoločnosť inštaluje podzemné potrubie, ktoré bolo v „starej ekonomike“ používané pre dodávky plynu a vody k domom. V „novej ekonomike“ naopak telekomunikačné spoločnosti používajú týchto podzemných potrubných systémov pre kladenie optických káblov, teda potrubí budúcnosti.

15. Môj bohatý otec, jeho bohatý otec. • Môj otec veľmi veril diverzifikácií. A preto väčšina z jeho dvanástich podnikov pôsobila v rôznych odvetviach. • Keď mi vzal jednu z mojich šachových figúrok, komentoval to slovami: „Pokiaľ máš len jeden zdroj, je to, ako by si mal len jeden život. Čím viac zdrojov máš, tým lepšie.“ • Pred niekoľkými mesiacmi som narazil na audio nahrávku od Roberta Kiyosakiho s názvom „Čo ma môj dedo učil o investovaní“. Kiyosaki vypráva v stručnosti príbeh o dvoch mladých mužoch, ktorí boli najatí na nosenie vody z jazera do dediny vzdialenej jednu míľu. Jeden z nich nosil vodu vo vedrách. Druhý postavil potrubie – vodovod. Po nejakéj dobe sa mužovi, ktorý vybudoval vodovod, darilo výrazne lepšie než druhému, ktorý nosil vodu vo vedrách.

16. Kiyosakiho audio nahrávka mi pripomenula jednu z lekcií, ktorú mi otec dával pred 25 rokmi. Ešte ten deň som si spravil rýchle 10 strán poznámok pre novú knihu, kde som vysvetľoval paralelu medzi potrubím a životom a nabádal čitateľov k rozloženia rizika toku ich príjmov tým, že som im doporučil, aby si budovali zdroj, zdroj jak dlhodobý, tak krátkodobý. • Knihu som nazval podobnosť s potrubím. A o tri mesiace neskoršie som rukopis dal svojmu nakladateľovi a vy tak teraz máte knihu pred sebou.

17. Stavba vášho vlastného paniazovodu. • Držal som sa otcových rád a za pár rokov som vybudoval niekoľko profitujúcich peniazovodov. Nemám síce 12 podnikov ako on, môj majetok zatiaľ nemá hodnotu 20 miliónov dolárov. Zatiaľ. • Ale pracujem na tom. • Peniazovody sú tu na to, aby ľuďom ubrali starosti a prinášali im zisk. Ale hlavne sú pre to, aby im priniesli osobnú a finančnú nezávislosť, dlhotrvajúce zabezpečenie až finančnú a časovú slobodu. • Čiže jednoducho povedané, peniazovod znamená život.

18. Môjmu otcovi „zobral život“ de facto diktátor. Nikdy sa z toho už nespamätal. Našťastie nám v našej zemi požehnal Boh a ľuďom tak žiadny diktátor „život nevezme“. Len my sami si vlastne môžeme „vziať život“. Ako? • Tým, že neprevezmeme iniciatívu do vlastných rúk pri budovaní našich životov! • A opäť si pripomeniem svojho otca, ktorý bral veci na ľahkú váhu, pretože podľa neho zajtra bude situácia rovnaká ako dnes. Ale nebude! • Jediné zabezpečenie vám dá peniazovod. Preto na vás nalieham, aby ste začali budovať svoj peniazovod ešte dnes. Zajtra už budete podľa toho žiť.

19. Nosiť vedrá alebo stavať peniazovod? • Pred dávnymi a dávnymi časmi žili v jednej malej talianskej dedine vedľa seba dvaja bratranci. Jeden sa menoval Pablo a druhý sa menoval Bruno. • Títo dvaja mladíci boli veľkými kamarátmi. A tiež veľmi radi snívali. Do nekonečna si hovorievali o tom, ako jedného dňa sa z nich stanú nejakým spôsobom dvaja najbohatší muži v dedine. Obidvaja boli chytrí a práce sa nebáli. Všetko čo potrebovali, bola príležitosť. • A jedného dňa sa táto príležitosť objavila. V dedine sa rozhodli, že si nájmu dvoch mužov, ktorí budú mať za úlohu nanosiť vodu z neďalekej rieky do vodnej nádrže

20. na námestí. Tento úkol dostali práve Pablo a Bruno. Každý z nich zobral dva vedrá a šiel k rieke. A keď sa deň chýlil ku koncu, bola nádrž naplnená až po okraj. Starosta dediny každému zaplatil jednu penny za každé vedro vody. • A Bruno kričal radosťou, že sa ich sen stáva skutočnosťou, že tomu ani nemôže uveriť. • Ale Pablo si tým nebol taký istý. Bolelo ho v krížoch a ruky mal samý mozoľ od nosenia ťažkých vedier. Úplne sa desil predstavy, že bude musieť ísť na druhý deň zase nosiť vodu. Prisahal si, že vymyslí nejaký spôsob, ako si prácu s nosením vedy uľahčí.

21. Pablo – muž s potrubím • A tak na druhý deň, keď obaja chytili vedrá a vydali sa k rieke, povedal Brunovi, že má plán. „Miesto toho, aby sme nosili celý deň vedrá vody a dostali rovnako iba pár pencí, postavme vodovod od rieky až po dedinu.“ • Bruno sa zastavil a začal kričať: „Vodovod?! Kto to kedy videl? Dostali sme skvelú prácu, Pablo. Ja nanosím 100 vedier za deň. Za každé vedro dostanem penny a to je jeden dolár za deň. Som boháč! Na konci týždňa si budem môcť kúpiť nové topánky. Na konci mesiaca potom kravu. A za polroka si môžem postaviť nový domček. Máme tú najlepšiu prácu v meste. Máme postarané. Cez víkend nemusíme pracovať, máme voľno.

22. A naviac máme dva týždne platenej dovolenky každý rok. Prestaň s tými nápadmi s vodovodom.“ • Ale Pablovi to aj tak nedalo. Trpezlivo svojmu najlepšiemu kamarátovi vysvetľoval svoje plány na výstavbu vodovodu. A potom Pablo časť dňa nosil vedrá s vodou a po zvyšok dňa a cez víkendy budoval svoj vodovod. Vedel, že keď narazí na skalu, bude to veľká drina, až kým ju prekope. Tiež si uvedomoval, že príde o peniaze za nosenie vedier – bol platený za nanosené vedrá. A tiež mu bolo jasné, že kým získa nejaké peniaze z prevádzky vodovodu, bude to trvať rok, možno i dva. Ale Pablo veril svojmu snu a vo svojom úsilí neustával.

23. Bruno a ostatní z dediny sa Pablovi posmievali a nazvali ho Pablo – muž s potrubím. No a Bruno? Ten zarábal zhruba dvakrát viac ako Pablo, kúpil si somára a kožené sedlo. Somár potom stál pred jeho novým dvojpodlažným domom. Nakúpil si nové oblečenie, stravoval sa v miestnom hostinci. Dedinčania mu hovorili pán Bruno a keď ich v miestnej krčmičke pozval na pohárik, prevolávali mu za to slávu a hlasno sa smiali jeho vtipom.

24. Malé úsilie sa rovná malému výsledku • Zatiaľ čo si Bruno hovel po večeroch a víkendoch vo svojom visutom lôžku, Pablo usilovne kopal svoje potrubie. Po niekoľkých prvých mesiacoch sa Pablo nemal čím pýšiť. Práca bola úmorná, ešte ťažšia ako Brunova, pretože Pablo robil po večeroch a cez víkendy. Ale Pablo mal stále na pamäti, že jeho budúci sen je založený na dnešnej usilovnej práci. A každý deň kopal a kopal, centimeter za centimetrom. Povzbudzoval sa tým, že keď kopal krompáčom v kamenistej zemi, hovoril si, že centimeter po centimetri dáva decimeter a decimeter po decimetre dáva meter, potom desať metrov, potom dvadsať...., potom sto....

25. Chvíle bolesti nám prinesú dlhodobú úrodu. To si Pablo hovoril, keď vyčerpaný, ale plný radosti z vykonanej práce, usínal vo svojom skromnom príbytku. Svoj úspech meral tak, že postupne každodenne plnil malé úkony a vedel, že jeho snaha bude v budúcnosti ocenená. • „Nezabudnite, že mi raz budete platiť.“ hovorieval, keď odchádzal spať a celá krčma sa mu smiala.

26. Roly sa vymenili • Dni prešli v mesiace a Pablovo potrubie bolo z polovice hotové. A to znamenalo, že s vedrami vody bude musieť chodiť už len polovičnú trasu. Zostávalo mu teda viac času a ten Pablo využil k tomu, aby dokončil všetky práce na svojom vodovodu. A deň „D“ sa blížil čím dlhšie tým rýchlejšie. • Keď si Pablo urobil prestávku, všimol si svojho starého priateľa Bruna, ako sa lopotí s vedrami s vodou. Bruno už bol z ťažkej práce celý zhrbený, krivil sa bolesťami a s vedrami chodil veľmi pomaly. Bol tiež nahnevaný a preklínal svoju prácu, nadával na to, že musí nosiť vedrá každý deň a tak to bude až do konca jeho života.

27. A tak trávil stále viac času v krčmičke ako doma. Keď miestni dedinčania videli Bruna prichádzať, pohvizdovali si a volali: „prichádza Bruno – nosič vedier“. A keď miestny opilec napodobňoval Brunovu zhrbenú postavu a ťažkú chôdzu, všetci sa tomu potíšku smiali. Od tej doby však Bruno nepozýval nikoho na pohárik ani nesršal vtipom a radšej sedel sám v tmavom kúte pred prázdnymi fľašami. • A konečne Pablov veľký deň prišiel, jeho potrubie bolo hotové. Keď voda vyrazila prúdom z potrubia do vodovodu na námestí, zhromaždili sa okolo davy dedinčanov. Teraz už dedina mala pravidelnú dodávku

28. čerstvej vody. Na vodovod sa chodili pozerať zo širokého okolia a dedina sa rozrastala a prosperovala. • Od tej doby už Pablo nemusel vodu nosiť vo vedrách. Voda tiekla a tiekla a Pablo pre to už nemusel urobiť nič. Tiekla, keď jedol, tiekla, keď spal, tiekla i cez víkend, keď sa Pablo bavil. A čím viac vody natieklo, tým viac natieklo peňazí do Pablového vrecka. • Pablo – muž s potrubím, sa stal známym a dostal inú prezývku. Pablo – zázračný muž. • Politici ho chválili za jeho víziu a na kolenách ho prosili, aby sa stal starostom. Pablo však vedel, že to, čo vybudoval, nebol žiaden zázrak. Bol to len prvý krôčik k uskutočneniu jeho veľkého sna. • A tu je vidieť, že Pablo mal plány, ktoré ďaleko presahovali chápanie dedinčanov. • Pablo chcel postaviť takého potrubie na celom svete!

29. Ako si Pablo získal priateľa, aby mu pomohol • Existencia potrubia úplne vytlačila z práce Bruna. A Pabla bolelo, keď svojho bývalého priateľa videl, ako prosí v krčmičke o pohárik. A tak zariadil, aby sa spolu stretli. • Pablo prišiel Bruna požiadať o pomoc, ale ten sa vzoprel a s hnevom v očiach sa na neho osočil, aby sa mu neposmieval. Pablo mu však vysvetlil, že sa neprišiel posmievať, ale ponúknuť mu veľkú obchodnú príležitosť. Kým postavil potrubie, trvalo to dva roky. Behom tej doby sa mnohému naučil a mnohé pochopil. Vie teraz, aké nástroje má používať, v ktorých miestach je najlepšie kopať, ako klásť potrubie. Všetky svoje poznatky si svedomito zaznamenával a vymyslel systém, ako položiť

30. ďalšie potrubie. A ďalšie. A ďalšie. Pablo hovoril Brunovi, že za rok by mohol postaviť ďalšie nové potrubie sám, ale bola by to pre neho zbytočná strata času. A preto prišiel za Brunom, aby jeho a ostatných ľudí naučil, ako sa také potrubie pokladá. No a potom by mohol Bruno učiť ostatných a tí potom ďalších, až by bolo potrubie v každej dedine v regióne, v kraji, na zemi a eventuálne i na celom svete. • Pablo pokračoval vo svojom výklade a sľuboval, že by mohli mať nejaké malú percento z každého galónu vody, ktorá pretečie potrubím. No a jednoducho povedané: čím viac vody potrubím pretečie, tým viac peňazí potečie do ich vreciek. A na záver Pablo dodal, že tento prvý vodovod vôbec neznamená splnenie jeho snov, ale naopak, to je vlastne iba začiatok. • A vtedy Bruno pochopil. Usmial sa a podal svoje upracované ruke k priateľovi. Potriasli si rukami a potom sa objali ako dvaja priatelia, ktorí sa veľmi dlhú dobu nevideli.

31. Sny o potrubí vo svete nosičov vedier • Ubehlo veľa rokov. Pablo i Bruno už boli dávno v dôchodku. Ale ich celosvetová potrubná sieť stále pumpovala milióny dolárov na ich bankové účty. Raz na svojej ceste po zemi videli mladého muža, ktorý niesol vedrá plné vody. Zastavili sa u neho a porozprávali mu svoj vlastný životný príbeh. Zároveň mu ale ponúkli pomoc s výstavbou jeho vlastného potrubia. Niektorí nosiči sa ponúknutej príležitosti chytili a začali si budovať svoje vlastné potrubie. Bohužiaľ niektorí z nosičov sa k ponúknutej príležitosti otočili chrbtom. Od takýchto nosičov Pablo s Brunom počuli stále rovnaké výhovorky:

32. ja nemám čas, mám kamaráta a on má kamaráta, ktorý to skúsil a neuspel. Tiež často počúvali, že len ten, kto s týmto systémom začal ako prvý, má nejaký zisk. A že nosí vedrá celý život a nebudú sa učiť nejaké novoty. Tiež počuli, že nosiči poznajú tých, ktorí sa do budovania pustili, prišli o peniaze, ale oni sa nahovoriť nedajú. • Pablo a Bruno boli smutní z toho, že tak málo ľudí má vôbec akési sny. • Ale aj napriek tomu, že žili vo svete nosičov vedier, keď sa len málo ľudí odvážilo niečo pre svoj sen urobiť, oni sa svojich snov nevzdali. Žijeme vo svete nosičov vedier. • Kto ste? Nosič vedier alebo staviteľ peniazovodu? Dostávate zaplatené len za vykonanú prácu? Tak ako Bruno – nosič vedier? Alebo svoju prácu vykonáte len raz a potom dostávate peniaze stále tak ako Pablo – staviteľ potrubia?

33. Pokiaľ ste ako väčšina ľudí, tak to ste nosiči vedier. Ja to nazývam časovo finančná pasca. Poznáte predsa ten nacvičený postup. Hodina práce sa rovná mzda za jednu hodinu. Jeden mesiac práce sa rovná jednomesačnej mzde. Jeden rok práce sa rovná ročnej mzde. • Nepripomína vám to niečo? VEDRO = Časovo finančná pasca • Problém s nosením vedier je očividný. Prestanete nosiť a prestanete dostávať peniaze. Z toho teda plynie že celý koncept „zabezpečenej práce“ alebo „vysnenej práce“ je ilúziou. Tento druh práce má tú nevýhodu, že príjem z nej je len dočasný a nie trvalý. • Čo by sa stalo, keby sa Bruno jedného krásneho dňa prebudil a mal by také bolesti v chrbte, že by nemohol ísť nosiť vedrá? Koľko by si vyrobil za deň? Nič!

34. Žiadna práca, žiadny zárobok! • A tak je to s každým druhom práce, ktorú by sme zaradili do typu nosenia vedier. Pokiaľ sa nosičovi vedier niečo stane, je chorý alebo si vezme dovolenku, proste pokiaľ nevykonáva prácu, nedostáva žiadne peniaze. A tak je to stále dokola. • ŽIADNE VEDRÁ = ŽIADNE PENIAZE

35. Zubárka, ktorá už nikdy nebude „nosiť vedrá“ • A jeden príklad z praxe. Moja bývalá zubárka bola asi tou najlepšou zubárkou, ktorú som kedy mal. Bola to profesionálka vo všetkých smeroch. Skvelá technička, výborný človek. Žiadny zákrok, ktorý som kedy u nej podstúpil, ma nikdy nebolel. A okrem toho svoju prácu nesmierne milovala. Ordinovala len tri dni v týždni a zbytok týždňa sa venovala svojej rodine. • Za tie tri pracovné dni v týždni si zarobila viac než 100 000 dolárov za rok. Naviac za prácu, ktorú milovala. Má to však jeden háčik. Ešte než jej bolo štyridsať rokov, objavila sa u nej artritída (bolestivé onemocnenie kĺbov spojené so stratou hybnosti).

36. Nemohla preto ďalej vykonávať svoju prácu. Dnes prednáša na univerzite za tretinu toho, čo mala vo svojej súkromnej praxi. Aj keď sama na tejto situácii nenesie vinu, jej vysnený životný štýl sa rozplynul. • Teraz už asi chápete, prečo som hovoril o tom, že pri tomto druhu práce – nosenie vedier, nemáme trvale zabezpečený príjem. Vidíte, ako je človek s týmto druhom zamestnania v takýchto prípadoch bezbranný? • Problém s časovo finančnej pasci je proste ten, že pokiaľ čas nevenujete práci, nedostanete žiadne peniaze. • Pablo – muž s potrubím, rozpoznal riziko takéhoto druhu práce a snažil sa preto vymyslieť iný systém, ktorý by mu priniesol zisk, i keď už neinvestoval viac času. Pablo pochopil, že nosenie vedier mu budúcnosť nezaistí. Pochopil, že potrubie je jeho životom.

37. A čo by sa stalo s vami, keby ste nemohli pracovať? • Čo by ste robili vy, ak by ste od zajtra nemali príjem? • Čo by sa stalo, keby ste prišli o prácu? • Čo by sa stalo, keby ste ochoreli alebo naďalej nemohli vykonávať svoju prácu? • Čo keby vaša liečba pohltila všetky vaše úspory? • Čo by sa stalo, keby sa vajce vo vašom hniezde cez noc vyparilo? • Pokiaľ by ste od zajtra nemali príjem, ako dlho by ste mohli splácať hypotéku?... splátky na auto?... platiť deťom školu? • Šesť mesiacov? Tri mesiace? Tri týždne!!! • Pokiaľ by sa vám prihodila nejaká taká katastrofa, máte všetko zariadené tak, aby ste ochránili seba a rodinu? Alebo si snáď myslíte, že nosenie vedier bude trvať bez prerušeniu tak dlho, pokiaľ budete vy sami potrebovať mať nejaký príjem? • Ak už robíte čokoľvek, akýkoľvek druh práce..., stále dávate dohromady jednotky času a peňazí. • Je tu nejaké zabezpečenie?

38. Z peniazovodu nám plynú financie a pritom sa bavíme. • Už Pablo povedal, že musí existovať nejaký iný spôsob. Našťastie existuje. • A je to práve systém peniazovodu. Príjmov, ktoré plynú, i keď už pre ne nič nerobíte. Jediné, čo pre svoje zabezpečenie môžete urobiť, je to isté, čo urobil Pablo. Ešte teraz, pokiaľ pracujete a ste de facto nosičmi vedier, postavte si peniazovod. • Peniazovod je váš život. Umožní vám vyhnúť sa časovo finančnej pasci. Až postavíte peniazovod, vykonáte prácu len raz, ale peniaze vám za ňu budú plynúť stále. • Peniazovody fungujú 24 hodín denne, sedem dní v týždni a 365 dní v roku. A to teda znamená, že vám peniaze prichádzajú a vy si zatiaľ v kľude môžete spať. Alebo sa môžete baviť. Alebo môžete byť v penzii. Peniaze vám plynú i keď ste chorí alebo z nejakého dôvodu nemôžete pracovať. Aj počas mimoriadnych udalostí. • A to je sila vedľajšieho (reziduálneho) zdroja príjmu. • Preto teda hovorím, že peniazovod znamená život. Peniazovod = život

39. Žijeme vo svete nosičov vedier. • Jeden pán doktor viezol svoju štvorročnú dcérku do škôlky a na sedadle mal položený svoj stetoskop. Dcéra si ho vzala a začala sa so stetoskopom hrať. • Pán doktor si pomyslel, že dcéra bude najskôr chcieť kráčať v jeho šľapajach a bol na to ako sa patrí hrdý. Dcéra si dala stetoskop okolo krku, ale namiesto vyšetrenia ho použila ako mikrofón a zvolala: „Vitajte v McDonald’s. Čo si budete priať?“ • Tento úsmevný príbeh nám ilustruje, ako veľmi sme priťahovaní k typu práce nosiča vedier. Hovoríme tomu „opica vidí, opica robí“. To malé dievča proste bola u McDonald’s toľkokrát, že si stetoskop zamenila za slúchadka s mikrofónom a napodobňovala to, čo tak často vo svojom živote videla. • A tak isto ako naše malé dievčatko si veľa ľudí omylom myslí, že nosenie vedier je to isté ako budovanie peniazovodu. Pozorujeme preto, že 99% ľudí sa živí prácou typu nosenia vedier. No a tak sa prirodzene myslíme, že tento typ práce je jediný možný.

40. A to bol tiež jeden z dôvodov, prečo Brunovi tak dlho trvalo, kým pochopil, v čom spočíva sila potrubia. Pablo bol vlastne prvý človek staviaci potrubia, akého Bruno vo svojom živote stretol. Preto sa Bruno najskôr odmietol účasti stavby potrubia, bolo to vtedy predsa niečo úplne nového, iného, ako to čo poznal! Bruno si nemal kde overiť fungovanie takéhoto potrubného systému. Pre Bruna to proste bolo niečo od základu iné a veľmi riskantné. • Prevažná väčšina ľudí premýšľa ako Bruno. Vyrastáme obklopení systémom práce nosičov vedier a myslíme si, že to je jediný možný a správny spôsob na svete. To mi pripomenulo jednu reklamu, ktorú som videl a na ktorej stálo, že 100 000 mustangov nemôže byť zlé. • Ľudia vlastne myslia rovnako, myslia, že 100 miliónov nosičov vedier nemôže byť zlé. No, môže.

41. Prečo nosiči vedier? • Pozrime sa, ako to na svete chodí. Vo svete existuje omnoho viac nosičov vedieť ako staviteľov potrubia. Prečo? Nosenie vedier je totiž model práce, ktorý sa dedí z generácie na generáciu. Naši rodičia takýto typ práce vykonávali a nás učili, aby sme robili to isté, ako oni. Vo svete nosičov vedier je ustálený model, ktorý vypadá asi takto. • Budete chodiť do školy a tam sa naučíte, ako sa nosia vedrá. Budete skutočne poctivo pracovať. Budete zarábať toľko peňazí, koľko nanosíte vedieť. Aby ste zarobili viac, prejdete z podniku Nosenia vedier A do podniku Nosenia vedier B. Dostanete vyšší plat, ale za viac vedier. Budete mať dlhší pracovný čas a môžete tak nanosiť viac. Deti dáte študovať na strednú školu Nosenia vedier. Zmeníte celú kariéru. Namiesto kovových vedier budete nosiť vedrá plastové, namiesto plastových potom digitálne. Budete sa tešiť do dôchodku, až budete môcť s nosením vedier skončiť. Ale kým ten deň príde, je treba nosiť vedrá. A čo za nosenie vedier majú všetci nosiči? Prekvapivo málo.

42. Prehliadka vedier • Čo teda robí nosič vedier, keď chce zarábať viac peňazí? Pretože má mentalitu nosenia vedier, vymyslí riešenie podľa nosiča vedier. A takéto riešenie situácie, keď potrebujete viac peňazí, je zas nosenie väčšieho počtu vedier. • Otec – nosič vedier potom hovorí, že si nájde po večeroch a po víkendoch ešte ďalšiu možnosť nosenia vedier. • Mamka – nosička vedier hovorí, že sa hneď po materskej dovolenke vráti ku svojej pôvodnej práci nosičky vedier. • A rodičia – nosiči vedier potom spoločne vyhlásia, že ich deti môžu vedrá nosiť po škole a o prázdninách v lete.Takto to je a tak to ľudia robia. A výsledok? • Dneska je v Severnej Amerike najdlhšia pracovná doba na svete. Dokonca dlhšia než v Japonsku, ktoré je známe svojou posadnutosťou, čo sa pracovnej doby týka. Je teda tento systém – viac peňazí, viac nosenia vedier – vôbec funkčný? Jedným slovom Nie! Tu sú kruté, ale pravdivé fakty.

43. Viac spotrebiteľského dlhu je v rekordnej výške. Za posledných 17 rokov sa zadĺženosť domácností v USA štvornásobila. Priemerný dlh priemernej domácnosti dnes činí 95 centov na každý dolár príjmu. • Počet žien, ktoré sú zamestnané preto, aby pomohli finančne svojim rodinám, sa za posledných 20 rokov viac ako zdvojnásobil a to z 19% v roku 1980 na 46%. • Stále viac a viac ľudí si berie druhú a tretiu hypotéku na svoj najväčší majetok – na dom a aby zaplatili účty. • Počet osobných bankrótov sa každoročne zvyšuje a dosiahol v roku 2000 už počet 1,4 milióna. A to nastal boom ekonomiky! • Haló, haló! Čo je teda na tomto systéme tak zlého? Veľký omyl nosičov vedier • Nosiči vedier si myslia, že čím viac vedier nanosia, tým viac budú mať peňazí. A tak si sami namýšľajú, že všetko bude v poriadku, hlavne pokiaľ dostanú prácu nosiča vedier. • Nosiči vedier sa vždy zaujímajú o to, koľko si iný nosič vedel zarobiť. Americký štatistický úrad pre oblasť priemerných hodinových zárobkov zhromažďuje údaje o stovkách rôznych profesií. Ako si teda stojíte v porovnaní s ostatnými?

44. Hodinová mzda • (Podľa údajov zo štatistiky ministerstva práce v USA) • Povolanie hodinová mzda v USD • Kuchár z rýchleho občerstvenia 6,29 • Obsluha benzínovej čerpacej stanice 7,34 • Domovník 8,44 • Drobný obchodník 9,12 • Sekretárka 11,86 • Pokrývač 13,63 • Automechanik 13,97 • Šofér nákladného auta 14,08 • Hasič 15,63 • Bankový úradník 20,05 • Počítačový programátor 25,67 • Chemický inžinier 29,44 • Fyzik 33,23 • Právnik 36,49 • Zubár 44,40 • Doktor 49,05

45. Pokiaľ to zhrnieme, dôjdeme k záveru, že väčšia časť ľudí je platená za 40-sať hodinový pracovný týždeň (i keď mnohí pracujú minimálne 50 hodín za týždeň a niektorí aj viac!). Okrem toho majú títo ľudia nárok na dva týždne platenej dovolenky za rok. A tu máte pred sebou ročný príjem vybraných profesií. • Ročný príjem v USD • Kuchár 13 083 • Drobný obchodník 18 970 • Právnik 75 899 • Doktor 102 024 • Tak a teraz si predstavte, že ste kuchár, alebo drobný predavač, alebo si kľudne predstavte, že ste právnik či doktor. Možno si poviete, že pokiaľ by ste mali toľko peňazí a to každý rok, boli by ste finančne nezávislý. Už by vás nestrašili nočné mory ako zaplatiť všetky účty.

46. A skutočne, doktorovo vedro je o viac väčšie ako vedro kuchára, asi desaťkrát. Ale to vôbec neznamená, že doktor je finančne nezávislý. Je rovnako závislý na svojej práci nosiča vedier ako kuchár alebo právnik. Prečo? Je to jednoduché. Títo špecialisti síce zarábajú ďaleko viac peňazí ako priemerný robotník, ale tak tiež omnoho viac utrácajú! Doktor alebo právnik sa za rok dostane k šesťciferným príjmom, ale na druhej strane väčšina týchto príjmov minie za svoj nákladný životný štýl. • Porovnajme výdaje priemerného robotníka a špecialistu. • Priemerný robotník jazdí použitým autom za 5 000 USD. Doktor alebo právnik jazdí v Lexusu za 45 000 USD. Priemerný robotník posiela svoje deti do bezplatných štátnych škôl. Doktor či právnik ale do súkromných platených škôl. • Priemerný robotník vlastní dom za 75 000 USD. Doktor alebo právnik vlastní dom za 350 000 USD. • Priemerný robotník pôjde na večeru do pizzerie raz za týždeň. Doktor či právnik dvakrát týždenne do veľmi drahej reštaurácie.

47. Priemerný robotník si nemôže dovoliť zobrať dovolenku. Doktor či právnik idú s celou rodinou lyžovať každý rok do Vail. • Priemerný robotník hrá golf na verejných ihriskách. Doktor či právnik je členom veľmi drahého golfového klubu alebo dvoch. • Tak si môžete urobiť obrázok. • Ľudia závidia doktorom a právnikom a ekonómom ich príjmy, ich obrovské vedrá. Po pravde povedané doktorovo vedro môže byť desaťkrát väčšie ako kuchárovo, ale doktor zas utratí desaťkrát viac a nakoniec je toto porovnanie pre oboch rovnaké. Žijú od výplaty k výplate.

48. Čo keď vedro vyschne? • Thomas J. Stanley a William D. Danko, autori bestselleru: Váš sused je milionárom, zistili, že mať plné vedrá, ešte neznamená tvoriť bohatstvo. Sledovali ľudí z horných vrstiev, ľudí, ktorí bývajú v drahých domoch a jazdia v drahých autách. Domnievali sa, že práve takýto ľudia sú ľudia bohatí, že vytvárajú bohatstvo. • Ale chyba, táto domnienka nebola správna. A Stanley s Dankom prišli k nasledujúcim záverom, čo sa týka tvorby bohatstva. • „Väčšina ľudí má mylný názor na bohatstvo v Amerike. Bohatstvo nie je to isté, čo príjem. Pokiaľ zarábate za rok veľa peňazí, ale všetky ich zas miniete, nebudete bohatý. Iba si žijete na vyššej úrovni. Bohatstvo je to, čo nahromadíte a nie to, čo utratíte. • Ako sa teda stať bohatým? Len zriedka sa stáva, že máte šťastie, alebo že zdedíte veľký majetok. Bohatstvo je ďaleko viac výsledkom životného štýlu, tvrdej práce, vytrvalosti, plánovania a najviac zo všetkého disciplíny a sebaovládania.“

49. Inými slovami povedané, nie je dôležité, koľko kto má vo svojom vedre, pretože každé vedro môže eventuálne vyschnúť. Na druhej strane peniazovod je samo udržiavací. Ale peniazovod vyžaduje obetovanie. Nevytvorí sa sám. Musíte tomu venovať čas a snahu.

50. Väčšie vedro nevyrieši problémy • Každému by sa páčilo, keby mal vedro väčšie. Nie každému sa podarí si svoje vedro zväčšiť, nie každému sa podarí nájsť si lepšie platenú prácu. Pokiaľ je nosenie vedier vaším jediným zdrojom príjmu, je potrebné mať toto vedro čo najväčšie. Len to potom dáva zmysel. • Je treba si však pripomenúť fakt, že nosenie vedier so sebou neprináša finančnú slobodu. Nosenie vedier nikdy nezabezpečuje vašu rodinu na veky a je jedno, aké budú vedrá veľké! Prečo? Pretože pokiaľ nosíte vedrá a dostávate za to peniaze, potom je peňazí len toľko, koľko vedier nanosíte a podľa toho tak aj žijete. A v deň, keď prestanete nosiť vedrá, prestanete tiež byť platený. • Nejeden nosič vedier miesto toho, aby sa zajtra stal milionárom, čelil druhý deň bankrotu. Ale to len preto, že takýto človek zanedbal jednu základnú vec – nevytváral si súbežne s nosením vedier svoje vlastné nevysychajúce potrubie vedľajšieho peniazovodu. • „Peniazovod je tvoj život“, hovorieval môj otec. • Už je vám trochu jasné prečo?