Metodológia, metodika skúmania v bakalárskej práci

1. Metodológia,metodika skúmania v bakalárskej práci Mgr. Gabriela Elexová, PhD.

2. Základné metódy zberu dát • Pozorovanie • Opytovacia metóda • Experiment + ich kombinácie

3. Pozorovanie = cieľavedomé, systematické a organizované zhromažďovanie údajov o zmyslovo vnímaných skutočnostiach v okamihu ich vzniku • náhodné = spontánne / cielené pozorovanie • priame / nepriame • kompletné snímky / vzorkové pozorovanie (z hľadiska času alebo z hľadiska operácií) • v prirodzených / umelých podmienkach

4. je vhodné tam, kde počet sledovaných znakov je malý, • Vyžaduje: zameranosť na cieľ plánovitosť systematickosť objektívnosť Príprava na pozorovanie: • Objekt pozorovania • Predmet pozorovania • Časový harmonogram • Formulár pre záznam dát

5. + prináša bezprostredné, objektívne informácie, ktoré sú zjavné jav je skúmaný v prirodzených podmienkach, nezasahujeme do priebehu správania, neovplyvňujeme reakcie sú prirodzené, jav nie je skreslený pozorovanou osobou, pretože nevie, že je pozorovaná, finančná nenáročnosť, • časová náročnosť, subjektívne skreslenie pozorovateľom, údaje ukazujú iba určité stránky javu, čo nepostačuje na nájdenie všetkých súvislostí javu,

6. Experiment = vedecká metóda, ktorou skúmané psychické javy za vopred stanovených podmienok, ktoré umožňujú zistiť vlastnosti, procesy a stavy. = vysvetľuje vzťahy medzi príčinou a následkom. Experimentátor jav navodzuje, môže meniť jednotlivé podmienky a tým skúmať ich vplyv. Experiment je možné opakovať. Zložky experimentu : nezávisle premenné – podmienky, ktorých vplyv chceme skúmať závislé premenné – javy vyvolané nezávisle premennými - interpretujúce premenné – predpokladané podmienky od ktorých môže priebeh experimentu závisieť (zdravotný stav, strach...),

7. Druhy experimentu laboratórny – v osobitne pripravených podmienkach, osoba vie, že je skúmaná, terénny – v prirodzených podmienkach, osoba vie o experimente, prirodzený – v prirodzených podmienkach, osoba nevie o experimente Fázy experimentu • myšlienková konštrukcia experimentu – cieľ, projekt, formulácia hypotézy, výber vzorky a vytvorenie diferencovaných podmienok pre jednotlivé prvky • realizácia – sledovanie, overovanie účinnosti nezávisle premenných, • zhodnotenie výsledkov – spracovanie, kvalitatívna a kvantitatívna analýza, interpretácia výsledkov.

8. Rozhovor štruktúrovaný / neštruktúrovaný individuálny / hromadný + informácie sú hĺbkové, je ľahký na prípravu a organizáciu, získavame aj subjektívny postoj, názor - časovo náročný, získané dáta môžu byť ťažko interpretovateľné, odlišné vyjadrovacie schopnosti respondentov, riziko odklonu od témy

9. Zásady vedenia rozhovoru • Dôkladná príprava. • Logická nadväznosť otázok. • Kladenie otázok tak, aby získané odpovede neboli vágne (t.j. boli použiteľné). • Kladenie otázok tak, aby sme sa vyhli sociálne žiaducim odpovediam. • Pýtať sa 1 otázkou na 1 problém, poskytnúť priestor na odpoveď. • Otvorené otázky pomáhajú získať maximum informácií • Uzatvorené otázky vyvolávajú zúženú, ale presnú odpoveď • Otázky majú byť stručné, jasné a zrozumiteľné • Otázky prispôsobte rýchlosti myslenia partnera • Vyhnite sa násobným, sugestívnym, zosmiešňujúcim a ironizujúcim otázkam

10. Kladenie otázok • OTVORENÉ OTÁZKY = v otázke iba zadefinujeme oblasť informácií, ktoré potrebujeme zistiť a ponecháme na partnerovi, ktoré informácie nám poskytne. Účelom je získať názory, postoje, detaily. Pomôcka: AKO? ČO? PREČO? Príklad: Ako ste riešili problém XY? Prečo si to myslíte? Aký je Váš názor?

11. 2. ZATVORENÉ OTÁZKY = v otázke definujeme svoj predpoklad a overujeme ho. Účelom je potvrdiť domnienku, informáciu, myšlienku. Pomôcka: Sloveso na začiatku otázky. Príklad: Uvažovali ste o možnosti využiť pri riešení problému XY poradenskú firmu? Máte záujem o túto službu? Vyhovuje Vám takáto predstava?

12. 3. INFORMATÍVNE OTÁZKY = v otázke definujeme konkrétnu oblasť, ktorá nás zaujíma a vedieme druhú stranu k tomu, aby nám poskytla presnú, konkrétnu informáciu. Účelom je doplniť chýbajúcu špecifickú informáciu. Pomôcka: KTO? KOĽKO? KEDY? KDE? AKÝ? Príklad: Koľko rôznych variantov riešenia problému XY ste zvažovali pred prijatím rozhodnutia?

13. 4. SUGESTÍVNE OTÁZKY = cieľom je ovplyvniť partnera, vnútiť mu určitý názor alebo postoj. Odpoveď je vopred jasná. Príklad: Iste viete, že...? Azda nechcete, aby...? Váš hotel je medzi klientmi vyhľadávaný, všakže?

14. 5. ALTERNATÍVNE OTÁZKY = poskytuje dve alternatívy, nepredpokladá zamietavú odpoveď. Príklad: Prijímate našu ponuku alebo nie? Má táto transakcia zmysel či nemá? Vyhovuje Vám pondelok alebo piatok?

15. 6. KONTROLNÉ OTÁZKY = jedna z metód aktívneho počúvania. Má podobu otvorenej otázky a overuje mieru pochopenia. Dáva najavo našu pozornosť a snahu vyhnúť sa nedorozumeniam. Príklad: Podľa Vás teda...? Ak som to správne pochopil...? Nemýlim sa? Naozaj sa domnievate, že...?

16. 7. PROTIOTÁZKY = poskytuje možnosť čeliť námietkam alebo získať späť stratenú iniciatívu. Príklad: Prečo si myslíte, že naša ponuka nie je výhodná? Trváte na tom, čo ste včera povedali? Ste presvedčený, že Váš zdroj je dôveryhodný?

17. 8. MOTIVAČNÉ OTÁZKY = navodzuje dôveru partnera, posilňuje jeho sebavedomie. Príklad: Ako uznávaný odborník určite poznáte možné dôsledky tohto kroku? Nepýtal by som sa, keby som nedôveroval Vašej intuícii – je tento návrh dobrý?

18. 9. RÉTORICKÉ OTÁZKY = nevyžaduje odpoveď, má partnera prebudiť z apatie, prebudiť jeho záujem. Príklad: Myslíte si, že nepoznám pravdu? Pravdaže ju poznám... Iste Vás zaujímajú možné výhody tohto produktu. Je to anpírklad...

19. 10. LABILIZUJÚCE OTÁZKY = jej úlohou je spochybniť partnerove tvrdenie, nabúrať jeho sebavedomie, presvedčiť ho, že sa mýli. Príklad: To ste nemysleli vážne, však? Naozaj si myslíte, že neklamal?

20. 11. MÄTÚCE OTÁZKY = má zmiasť partnera, dezorientovať ho. Príklad: Naozaj si to myslíte, alebo iba opakujete názor niekoho iného? Myslíte na to isté ako ja, alebo ste ma nepochopili?

21. 12. POVZBUDZUJÚCE OTÁZKY = účelom je stimulovať partnera k rozvitiu myšlienky, názoru, vysvetleniu podstaty. Dávame ňou najavo záujem. Príklad: Mohli by ste mi o tom povedať viac? Vysvetlíte mi, prosím, podstatu tohto procesu?

22. Technika 3-úrovňového kladenia otázok 3. Úroveň Postoje a hodnoty Prečo je to pre vás dôležité? 2. Úroveň Pocity, záujmy, význam Aký máte názor na...? Čo to pre vás znamená? Aký to má pre vás význam? Čo presne vás na tom zaujíma? 1. Úroveň Fakty, údaje Čo? Kto? Kde? Kedy? Ako? Koľko?

23. Dotazník = písomná forma štruktúrovaného rozhovoru + časovo a nákladovo efektívny, umožňuje osloviť veľké množstvo ľudí v relatívne krátkom čase. - získa iba presne špecifikované údaje (nezíska subjektívne pocity respondenta), spracovanie môžu komplikovať nepravdivé, neúplné alebo žiadne odpovede, využitie sťažuje schopnosť respondenta písomne sa vyjadrovať.

24. Otázky v dotazníka sú koncipované vo vzťahu k výskumným problémom a cieľom, • Musia byť formulované jasne a konkrétne, podnecovať k jasným a konkrétnym odpovediam, • Musia byť formulované jednoznačne, v jazyku primeranom respondentom, • V jednej otázke požadujeme iba jednu informáciu. • Otázky nesmú byť sugestívne, musia byť primerané vedomostiam respondentov, • Otázky musia byť štylisticky premyslené a gramaticky správne. NIE: „Využívate pri svojej práci MS Outlook a ste s ním spokojný?“

25. Postup pri zostavovaní dotazníka • Dôležité je pýtať sa rôznymi položkami na rovnakú informáciu. Tým sa zvyšuje vnútorná spoľahlivosť-reliabilita dotazníka. • Tzv. lievik = súbor otázok smerujúci k jednému námetu. Lievik začína všeobecnou otázkou, ďalšie sa postupne zužujú k dôležitejším špecifickým momentom. • Otázok by nemalo byť príliš veľa (povrchné zodpovedanie otázok). • Do úvahy treba vziať špecifické zvláštnosti respondentov (napr. vekové, psychické, sociálne), vedomosti, ktoré môžu mať o skúmanej otázke a ďalšie aspekty, ktoré môžu ovplyvniť konkrétnu formuláciu otázok. • Vonkajšou formou má dotazník vyzerať usporiadaný a príťažlivý. • Dôležitou súčasťou prípravy dotazníka je predvýskum - v ňom sa preverí obsah položiek dotazníka, jasnosť a jednoznačnosť.

26. ŠTRUKTÚRA DOTAZNÍKA • Hlavička (objasnenie témy a účelu prieskumu, predstavenie autora dotazníka, informovanie o spôsobe návratu). • Identifikačné údaje (môžu byť aj na konci). • Jadro dotazníka. • Poďakovanie za čas a ochotu.

27. Spôsob kladenia otázok zároveň navodzuje odpovede. • otvorené (neštruktúrované) - dávajú respondentom vzťahový rámec, ale neurčujú podrobnejšie ani obsah, ani formu jeho odpovede (napr. charakterizujte,…). Respondent volí dľžku odpovede a sám sa rozhoduje, čo povedať a čo nie. Otvorené otázky umožňujú hlbšie prenikať k sledovaným javom, lepšie odhaľujú skutočné postoje respondentov, často poskytujú obsažnejšie informácie. Ich úroveň závisí aj na schopnosti respondentov vyjadrovať sa písomne, aj na ich ochote k pomerne náročnej spolupráci. Zpracovanie týchto položiek je pracné a časovo náročné.

28. b) uzavreté (štruktúrované) • ponúkajú respondentovi voľbu medzi dvomi alebo viacerými alternatívami, • môžu byť úplne uzavreté (napr. vyžadujúce odpoveď áno-nie, prípadne 1 z viacerých možností) Napr: "Stretol si sa už so šikanovaním?„ áno...............................onie................................oneviem..........................o Alebo polouzavreté, umožňujúce doplniť, príp. vysvetliť zvolenú odpoveď (napr. ak áno, v akej súvislosti)

29. V dotazníku je možné používať aj škálové položky: • majú pevne stanovené alternatívy, • umiestňujú reagujúceho jedinca na niektorý bod na škále, • respondent neovplyvňuje ani obsah, ani formu odpovede, • vyberá z ponúknutých, presne formulovaných odpovedí, • táto forma je náročná pre autora dotazníka (potreba vystihnúť všetky aspekty problému).

30. Check-list = kontrolný zoznam otázok • obdobná forma dotazníka • miera subjektivity je ešte viac znížená • na otázky sa odpovedá iba ÁNO / NIE • tieto odpovede môžu byť obohatené o doplňujúce vyjadrovanie sa na škále.

31. Prípadová štúdia (case study) = podrobná, dlhodobá analýza určitého prípadu (príklad alebo udalosť) • je založená na deskripcii, • je vhodnou metódou na testovanie hypotéz, • popisuje udalosť alebo postup riešenia v kontexte určitých špecifických podmienok, • obsahuje systematický a detailný popis podniknutých krokov, reakcií, odoziev a účinkov

32. Druhy prípadových štúdií • Ilustratívna • využíva sa hlavne pri analýze špecifického problému, ktorý nie je všeobecne známy a bežný, • na rozbor určitého problému alebo situácie využíva 1-2 konkrétne príklady, aby udržala záujem čitateľa, • pomocou konkrétnych príkladov sa usiluje objasniť podstatu problému, kontext jeho vzniku, príčiny a následky, • keďže počet skúmaných objektov je malý, informácie sú podrobné, • kritickým okamihom je voľba prípadu (objektu), ktorý musí byť dostatočne reprezentatívny vzhľadom na situáciu alebo problém.

33. b) Prieskumná • vyžaduje podrobné, často rozsiahle skúmanie, • využíva sa hlavne v situáciách výraznej neistoty o výsledkoch, prípadové štúdie využívajú predikcie, odhadujú trendy, • závery je potrebné vyvodzovať až na konci skúmania, nakoľko zistenia sa často výrazne menia v jeho priebehu.

34. c) Kritická príkladová • Je založená na testovaní určitého tvrdenia (predpokladu) na jednom alebo viacerých miestach. • Cieľom nie je zovšeobecnenie, ale overenie platnosti. d) Narastajúca • Je založená na zbere dát na rôznych miestach v rôznych časových okamihoch. • Cieľom je predikovať budúce alebo identifikovať minulé trendy a tendencie vývoja.

35. e) Programové alebo implementačné • Ich podstatou je implementácia určitého programu alebo projektu, sledovanie priebehu ich zavádzania a dosiahnutých výsledkov, a následne vyvodzovanie záverov o dôvodoch úspechu, resp. zlyhania. • Kritickým bodom aplikácie tejto metódy je výber vhodného objektu. • Niekedy sa v rámci štúdie aplikuje viacero programov a výsledky a sa porovnávajú.

36. ANALÝZA PESTE = faktory: - politické - ekonomické - sociálne - technologické - ekologické

37. ANALÝZA SWOT • Silné stránky (strengths) • Slabé stránky (weaknesses) • Príležitosti (opportunities) • Ohrozenia (threats)

38. Tak, a teraz hor sa do skúmania!!!