1.61k likes | 2.35k Views
SOCIÁLNA PATOLÓGIA. PhDr. Petra Balážiová PN V. Zálužie,. LITERATÚRA povinná. ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2001. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001 TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2002 HRONCOVÁ, J. a kol. 2004. Sociálna patológia.Banská Bystrica: UMB 2004
E N D
SOCIÁLNA PATOLÓGIA PhDr. Petra Balážiová PN V. Zálužie,
LITERATÚRA povinná ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2001. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001 • TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2002 • HRONCOVÁ, J. a kol. 2004. Sociálna patológia.Banská Bystrica: UMB 2004 • KLIMENTOVÁ, E.- KLIMENT P. 2004. Sociální deviace. Olomouc: UP 2004
LITERATÚRA nepovinná GOHLERT, Ch., KUHN, F.2001. Falošné vedomie. Bratislava: Ikar, 2001 HELLER,J., PECINOVSKÁ, O. 1996. Závislost známá neznámá. Praha: Grada, 1996 MATOUŠEK, O. 1993. Rodina jako instituce a vztahová síť. Praha: Slon, 1993
LITERATÚRA nepovinná • MATOUŠEK, O. a kol.1996. Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, 1996 • DUNOVSKÝ,J., DYTRYCH, Z., MATĚJČEK. 1995. Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Praha: Grada Avicenum, 1995 • MAREŠ, P. 1999. Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Slon, 1999
ZÁKLADNÉ OKRUHY • I. ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE POJMU SOCIÁLNA PATOLÓGIA(DEVIÁCIA) • II. SOCIÁLNA DEVIÁCIA ,ANÓMIA • III. SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA • IV. PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA • V. ALKOHOLOVÉ, NEALKOHOLOVÉ A NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI
ZÁKLADNÉ OKRUHY • VI. AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA, NÁSILIE, KRIMINALITA • VII. SEXUÁLNA DEVIÁCIA, PROSTITÚCIA, SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY • VIII. NOVÉ NÁBOŽENSKÉ HNUTIA • IX. TÝRANÉ, ZANEDBÁVANÉ A ZNEUŽÍVANÉ DIEŤA, SYNDRÓM CAN • X. ŠIKANA A AGRESIVITA MEDZI DEŤMI • XI. SAMOVRAŽEDNOSŤ
I. SOCIÁLNA PATOLÓGIA • je súhrnný pojem pre označenie chorých, nenormálnych, všeobecne nežiadúcich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie(Ondrejkovič, 2001)
SOCIÁLNA PATOLÓGIA • Spencer /anglický filozof a socioĺog/ hľadal paralelu medzi sociálnou a biologickou patológiou. • Durkheim /Francúz, jeden zo zakladateľov vedeckej sociológie/ považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem.
SOCIÁLNA PATOLÓGIA • Durkheim: každé jednotlivé správanie člena príslušného sociálneho útvaru sa uskutočňuje na pozadí normatívnej štruktúry, ktorej zodpovedá, resp. ktorú niekedy dokonca odzrkadľuje alebo voči ktorej je namierené.
ČO JE NORMA? • Norma je určité pravidlo /zásada/ , ktorá je v danej spoločnosti prijímaná, očakávaná, ktorá určuje, aké správanie je v konkrétnej situácii normálne/správne, vhodné/ a ktoré nie je.
NORMA • Normy určitým spôsobom regulujú naše správanie. • Uľahčujú komunikáciu medzi ľuďmi, vnášajú do našich vzťahov pravidelnosť a umožňujú nám predvídať správanie tých druhých. • Hranice medzi normálnym, nenormálnym a patologickým nie sú jasné.
DRUHY NORIEM • Morálne normy • Obyčaje, zvyky, tradície • Náboženské normy • Právne normy • Tabu
II. SOCIÁLNA DEVIÁCIA ANÓMIA • Sociálna deviácia predstavuje : • podtriedu sociálneho správania • termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare.
SOCIÁLNE SPRÁVANIE • Dva druhy sociálneho správania: • správanie konformné k normám, • správanie deviantné –odchýlne od noriem. V prípade tohto správania by sme mohli vytvoriť celú škálu takéhoto správania. na začiatku takejto škály by bolo konformné /vo vzťahu k normám, t.j. normokonformné správanie, na druhom konci škály bude kriminalita.
PATOLOGICKÉ FORMY SPRÁVANIA • Sú kompenzačné mechanizmy, pokus organizmu o znovuzískanie dynamickej rovnováhy prostriedkami jemu vlastnými. • Indivíduum nie je schopné prijateľne riešiť svoju ťažkú životnú situáciu a uspokojiť svoje potreby primeraným spôsobom. • Ide o neprimerané neuvedomené pokusy o zadaptovanie sa na ťažkú životnú situáciu.
DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE(Hrčka, 2001) 1. Zjavné (rozpoznané a označené ) deviantné správanie 2. Zjavné (rozpoznané a označené ) poruchy psychických funkcií u človeka, ktoré často ústia vo vyššie uvedené deviantné správanie,
DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE(Hrčka, 2001) 3. Zjavné (rozpoznané a označené ) deviantné fyzické charakteristiky jedinca (zmyslové poruchy, fyzické malformácie) 4. Zjavné (rozpoznané a označené ) deviantné sociálne charakteristiky (rozvedená žena, bývalý väzeň...)
ROZSAH SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE Sociálna deviácia ako špecifický typ sociálneho správania postihuje: • 1.sociálne normy, ktoré predpisujú určitý druh, prípadne spôsob sociálneho správania, • 2.sociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje, • 3.sústavu sociálnych rolí, ktoré sú nedeliteľne s normami spojené.
POSUDZOVANIE DEVIÁCIE • Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa. K posúdeniu deviácie je nevyhnutné oboznámiť sa: • s platnými spoločenskými normami, • so sankciami, ktoré používa spoločnosť za ich nedodržiavanie • hodnotovým systémom príslušnej skupiny, resp. spoločnosti, s deformáciami v nich, vrátane deformácií v interpersonálnych, ale aj spoločenských vzťahoch. • Deviantné správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.
ANÓMIA • Je to špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť sociálne normy a zákony. • Anómia doslova znamená bezzákonnosť. • Oslabenie sociálnej kontroly • Sociálna regulácia • Pojem anómia je nerozlučne spätý s procesom socializácie,
SOCIÁLNA KONTROLA • Sociálna kontrola má za úlohu porovnávať reálne správanie jednotlivca alebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovať odchýlky /deviácie/ od štandardov spoločenského spolužitia
OSLABENIE SOCIÁLNEJ KONTROLY • vedie takmer vždy k stavom sociálnej dezintegrácie, • k nedostatočnej sociálnej regulácii • k sociálne deviantnému správaniu. Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, často i demoralizácia. Mládež v procese socializácie : osvojovanie si hodnôt a noriem.
MENOVATEĽ SOC.PAT.JAVOV • Spoločným menovateľom sociálnopatologických javov je: • NEROZVINUTOSŤ ALEBO ÚPADOK VNÚTORNÝCH HODNOTOVÝCH ORIENTÁCIÍ
III. SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA • Biologické teórie • Psychologické teórie • Sociologické teórie
BIOLOGICKÉ TEÓRIE Predpokladajú, že existujú určité typy ľudí so sklonom k deviantným prejavom. • Príčiny deviantného správania sa hľadajú vo zvláštnostiach morfológie a fungovania organizmu, tiež v genetike. • Nie je to však možné absolutizovať
PSYCHOLOGICKÉ TEÓRIE Zohľadňujú viac psychické charakteristiky nositeľa deviantného správania. • Psychologické prístupy si všímajú dopad štrukturácie osobnosti na deviantné prejavy. (Paranoidná, schizoidná, závislá, narcistická, emočne nestabilná....osobnosť.) • Psychoanalytické teórie • Behavioristické prístupy
PSYCHOANALYTICKÉ TEÓRIE • Sigmund Freud – tendencie pudov k okamžitému vybitiu pudia jedinca k deviantnému správaniu. • Fromm videl príčiny deviantných prejavov v nedostatočnej schopnosti sublimácie, teda v neschopnosti nájsť také správanie vedúce k uspokojeniu pudových tendencií, ktoré je spoločnosťou oceňované. • Adlersi všímal možnosti prekonať svoje pocity menejcennosti a ich dopadu na dospelý život. • Horneyovási všíma výchovných stratégií rodičov, hlavne čo sa týka konzistencie(stálosti) ich prejavov, čo vedie k uspokojeniu potreby bezpečia v detstve.
BEHAVIORISTICKÉ PRÍSTUPY • Pozerajú na deviantné správanie ako na chovanie naučené. • Deviantné akty neboli v minulosti u jedinca negatívne, ale naopak pozitívne spevnené.
SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE • 3. Kontrolné teórie : deviantné správanie je vysvetľované ako dôsledok oslabení alebo absencie sociálnej kontroly • 4. Etiketizačné teórie(labelling)
SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE • 1. Teórie kultúrneho prenosu: deviantné správanie je jednaním naučeným podobným spôsobom ako správanie konformné. • 2. Teórie štrukturálneho tlaku: Durkheim, Merton, Parson. Každý jedinec sa nachádza pod tlakom celku, daného sociálneho prostredia, ktoré obmedzuje jeho egoistické priania.
TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU • Merton rozlíšil päť možných spôsobov adaptácie na tlakovú situáciu: • 1. konformita (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované konformnými prostriedkami) • 2. inovácia (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované nelegitimnými prostriedkami,
TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU • 3. ritualizácia (spoločensky schvaľované ciele nie sú dosahované, na ich dosahovanie jedinec rezignuje, dodržuje však ďalej ustálené normy) • 4. rebélia (odmietanie spoločnosťou ponúkaných cieľov i prostriedkov realizácie a ich náhrada inými), • 5. únik (odmietanie cieľov a prostriedkov realizácie, nastolenia pasívnej reakcie únikom k droge, samovražednému konaniu...
IV. PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA • PORUCHY RODINY: • Porucha biologicko-reprodukčnej funkcie rodiny • Porucha ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny • Porucha emocionálnej funkcie rodiny • Porucha socializačno-výchovnej funkcie rodiny
PORUCHA BIOLOGICKO-REPRODUKČNEJ FUNKCIE • V rodine sa z nejakých dôvodov nerodia deti, alebo sa rodia deti poškodené • Nezodpovedné rodenie detí do nepriaznivých životných podmienok alebo rodičom, ktorých zdravotný stav nedovoľuje funkciu rodiča dobre zastávať, • Vedomé odmietane rodičovstva/ sebeckosť, zodpovednosť?/.
PORUCHA EKONOMICKO-ZABEZPEČOVACEJ FUNKCIE • Rodičia sa nechcú alebo nemôžu zapojiť do pracovného procesu a tak nemôžu zabezpečiť svoje dieťa/ asociáli, psychopati nechcú, nezamestnaní, zdravotne postihnutí nemôžu/. • V rodine chýbajú peniaze, má to vplyv na životnú úroveň, deti nemajú dostatočné istoty, pevnosť, trvalosť, možnosti rozvoja.
PORUCHA EMOCIONÁLNEJ FUNKCIE • Zasahuje do všetkých sfér vo vnútri rodiny, • Veľakrát rodičia nemajú čas, aby sa citovo venovali deťom • Je zdrojom alebo sprievodným javom ostatných porúch v rodine • Nedostatok emocionality, dieťa potom nevie nadviazať trvalé vzťahy, udržiavať zdravé vzťahy vo vlastnej rodine, nevie pripraviť citové zázemie pre svoje deti. • Predškolský vek je ideálny na rozvoj emocionálnej stránky dieťaťa.
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 1. rodičia, ktorí sa o dieťa nemôžu starať: • zdrav. dôvody, • mimo domov, často v NVÚ,
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 2. rodičia, ktorí sa o dieťa nedokážu starať: • nezrelí rodičia, • často neschopní vyrovnať sa so záťažovými situáciami, • deti mimo manželstva,
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 3. rodičia, ktorí sa nechcú starať o dieťa: • Porucha osobnosti rodiča ( asociálne alebo psychopaticky ladený rodič, dávajú prednosť iným hodnotám, zlyháva vzťah k dieťaťu) • Deti sú dávané do ústavov, tzv. sociálne siroty • Rodičia majú nepriateľský vzťah k dieťaťu • Emocionálne, psychické zneužívanie, týranie dieťaťa. • Nechcené deti.
PSYCHICKÉ POTREBY DETÍ • 1. Stimulácie(optimálny prívod podnetov) • 2. Zmysluplného sveta (poriadku v chaose) • 3. Istoty, bezpečia ( interpersonálny vzťah matka-dieťa) • 4. Osobnej identity (soc. začlenenie do širšieho okruhu) • 5. Otvorenej budúcnosti (životnej perspektívy)
PSYCHICKÁ DEPRIVÁCIA • Psychický stav, vznikajúci následkom takých životných situácií, kedy nie je jedincovi daná príležitosť k uspokojeniu niektorých základných psychických potrieb v dostačujúcej miere a dosť dlhú dobu.
FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: • 1.citový nedostatok v detstve (strádanie) : strach, úzkosť, neistota, cítia sa byť ponížení, vnímajú svet ako nespravodlivý , pocity krivdy, • 2. patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa(alebo osoby, ktorá sa stará o dieťa): úzkostný vzťah k dieťaťa alebo dominantný postoj k dieťaťu,
FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: • 3. ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu : striedanie lásky s nenávisťou, starostlivosti so zanedbávaním, • 4. prílišné akceptovanie alebo nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa.
SOCIÁLNA DEDIČNOSŤ • Prenos patologických znakov správania z jednej generácie na druhú v priebehu sociálneho učenia /doma-výchova/.
PATOLÓGIA MANŽELSKÉHO ŽIVOTA • Príčiny manželských nezhôd: • povahové, • sexuálne, • Sociálne.
KONFLIKTY V MANŽELSTVE • Ku konfliktom v manželstve dochádza, ak sa manželstvo stane prekážkou napĺňania osobnostných potrieb a do konfliktu môžu prísť dve základné potreby, ktoré si v manželstve uspokojujeme: • 1. potreba opory, • 2. potreba slobody.
PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • Postihuje väčšinou každé manželstvo medzi 3-7 rokom trvania manželstva, trvá v priemere rok • Narodenie dieťaťa a matka prenesie veľkú pozornosť na dieťa • Milenecký vzťah je zasiahnutý dennou realitou, spolužitie kladie zvýšené nároky (čo jesť, rozhodnutia...)
PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • klesá frekvencia sexuálneho styku a kvalitného orgazmu /milenecká túžba opadá, stráca sa, v popredí je starostlivosť o dieťa/ , • porovnávanie partnera pred manželstvom a v manželstve, • nejednotnosť názorov, sklamanie z toho, že majú odlišné názory, dochádza k rozporom, napätiu, konfliktom. • Táto kríza prichádza bez závažných vonkajších podnetov.