Download
1 / 31
E N D
Firma bola už v dávnej minulosti predmetom záujmu ekonomickej teórie. Prvá učebnica, ktorá sa považuje za základ vedeckého prístupu k podniku vznikla v Benátkach v roku 1494. Jej autorom bol mních Luca Paccioli, ktorý svoje dielo nazval „ Summa de Arithmetica Geometria Proportioni et Proportionalita“. V práci sa zaoberá podvojným účtovníctvom a obchodom. K ďalším významným predstaviteľom podnikovej ekonomiky patria Jacques Savary svojou prácou „ Dokonalý obchodník“ ( 1675), Carl Gunther Ludovici prácou „ Academia obchodníkov alebo úplný obchodnícky lexikon“ ( 1756). V roku 1804 vyšla práca Johanna Michaela Leusche „ Obchodný systém“, v ktorej popisoval obchod z národohospodárskeho a podnikového hľadiska.
J.B. Say – predstaviteľ klasickej anglickej ekonómie (18. stor.) zaviedol do ekonomickej teórie nové ekonomické pojmy – zisk, mzda, kapitál, rentaa formuluje zákon trhu, podľa ktorého ponuka automaticky vytvára dopyt, pričom rozsah trhu je úmerný rozsahu výroby.Jeho teória podporuje liberalizmus a voľnú konkurenciu v hospodárstve. Novodobé teórie firmy vznikali až v rámci neoklasickejteórie,ktorá analyzuje správanie jednotlivých subjektov.Súvisí s rozpracovaním teórie konkurencie ( Say ).Predpokladá existenciu dokonalej konkurencie, ktorá ma zaručiť racionálne rozhodovanie spotrebiteľov a podnikateľov, a tým optimálne fungovanie ekonomiky.
Podľa predstaviteľov neoklasicizmu, podnik funguje na princípe, že na trhu kupuje výrobne faktory a na trhu predáva svoje výrobky. Teórie sú zamerané hlavnena analýzu výrobného podniku, ktorý vyrába iba jeden produkt. Vychádza sa pritom z niekoľkých predpokladov: Cieľom firmy je maximalizácia zisku • Spojenie vlastníctvapodniku s jeho riadením • každý vlastník vlastni len jednu firmu, ktorá vyrába len jeden produkt • Vypracováva tzv. neoklasickémodely rovnováhypodnikupri rôznych štruktúrach trhu (začiatok výroby, bod obratu, začiatok zisku, rovnováha podniku a pod. ).
Nc N, V V2 Nv ZZ Inflexný bod IB V1 ZV Nf y njc Nm PO P3 ZZ njv P2 ZV IB P1
Podmienky tvorby bodov pri neoklasickom modely podniku • V1, V2, V3 – celkový výnos pri cenách P1, P2, P3 • Nc – celkové náklady • Nv – variabilné náklady • IB – inflexný bod • ZV – začiatok výroby - P1 = njv resp. V1 = Nv • ZZ – začiatok zisku – P2 = njc resp. V2= Nc • PO – podnikové optimum – maximum zisku – P3 = Nm • max. zisk = Vm – Nm = 0
Historicky vznikli v 19.-20. storočí dva smery tohto prístupu: • predovšetkým v nemecky hovoriacich krajinách sa rozvíja veda o podnikovom hospodárstve, ktorá skúma podstatu podniku a podnikania so snahou sumarizovať poznatky do vedeckej disciplíny s dôrazom na jej prísnu štruktúru a komplexnosť. • Vo Francúzku a neskôr v USA vznikol iný prístup k podnikaniu – teória riadenia, ktorá analyzuje prvky riadiaceho procesu, ich dynamiku a vzájomné väzby. V priebehu ďalšieho obdobia sa teória riadenia obohacuje o ďalšie prvky, napr. o analýzu rozhodovacích procesov, aplikáciu matematiky, prvky sociológie, pedagogiky a psychológie.
Základná podnikateľská jednotka v 20. storočí sa kvalitatívne odlišuje od podnikateľskej jednotky v 19. storočí. V reálnom živote sa v tomto období základnou podnikateľskou jednotkou stala akciová spoločnosť, ktorá sa odlišovala od firmy, z ktorej vychádzala teória firmy, nielen svojou veľkosťou a funkciou v ekonomickom mechanizme, ale aj svojou vnútornou štrúktúrou, metódami riadenia, formami vlastníctva. V tejto súvislosti sa najviac kritických útokov sústredilo na neoklasický predpoklad cieľa firmy – maximalizácia zisku.
Neoklasická teória firmy si nikdy nekládla za cieľ formulovať „recepty“ pre praktické podnikateľské správanie (pozitívna ekonómia). S rastom koncentrácie výroby a zložitosti vnútornej štruktúry akciovej spoločnosti vznikla aj potreba tzv. normatívnej teórie firmy, ktorá by dávala návod na praktické konanie firmy a voľbu stratégie firmy, Vznikajú rôzne neortodoxné modely firmy, prípadne aj pokusy o prispôsobenie teoretického a metodologického aparátu neoklasickej teórie firmy novým podmienkam. V mnohých prípadoch prestáva byť teória firmy čisto ekonomickou disciplínou a zahŕňajú sa do nej rôzne sociologické a sociálno-psychologické faktory.
21. storočie Podnik – Globalizácia V súvislosti so širším vymedzením chápeme pod pojmom globalizácia:1. Globalizácia, ako proces vytvárania väčšieho až celoplanetárneho prepojenia. Ide o procesy, ktoré svojimi dôsledkami sa dotýkajú každého obyvateľa planéty. Napr. cez životné prostredie, zamestnanosť. 2. Globalizácia, ako proces formovania sa celosvetových technických a ekonomických systémov, ktoré súvisia s ďalším zvyšovaním valorizačných účinkov ekonomických aktivít. Organizácia pre medzinárodnú spoluprácu a ekonomický rozvoj (OECD) charakterizuje globalizáciu ako proces, v dôsledku ktorého sa trhy a výroba v rozličných krajinách stávajú od seba čoraz závislejšie vďaka dynamike obchodu s tovarom, službami a mobilnosti kapitálu a technológií.
Oblasti globalizácie 1. Finančné toky2. Energetické zdroje (ropa, zemný plyn)3. Informačné toky4. Obchod a služby5. Zamestnanosť Prínosy v oblasti globalizácie Z celosvetového hľadiska je globalizácia vnímaná pozitívne.Medzi hlavné pozitíva globalizácie zaraďujeme:1. liberalizácia spôsobuje, že svetový obchod mimoriadne rastie2. internacionalizácia podnikania zlepšuje a zjednodušuje prístup k trhom3. rastie konkurencia4. informačné technológie umožňujú šetriť výrobné náklady a čas realizácie.
Problémy a možné riziká globalizácie • spoločnosť je sprevádzaná nepredvídateľnými zmenami a šokmi • globálna ekonomika výrazne ovplyvní bohatstvo medzi krajinami a vytvorí nerovnováhu medzi krajinami • vzrastie nezamestnanosť, ktorá súvisí s konkurenciou na globálnom trhu práce • vyvolávajú sa vnútorné rozpory, čo môže vyvolať sociálne explózie (štrajky) • informačné technológie šetria čas, náklady, ale na druhej strane je problém s množstvom informácií,čo sťažuje ich implementáciu. 6. kriminalita, terorizmus, znehodnocuje sa životné prostredie.Neexistuje nástoj, inštitúcia, ktoré by negatívnym dôsledkom zabránili. Chýba celosvetová regulácia negatívnych dôsledkov globalizácie.
Pozitívne trendy globalizácie na podnikovú sféru • Inovatívnosť produktov, minimalizácia zásob, rast vo výrobe a obchode, komercializácia kapitálu, • informatizácia, poznanie, že zásoby surovín sú vyčerpateľné, tercionalizácia ekonomiky, • rast efektivity a produktivity práce, rast zhodnocovania kapitálu, humanizácia výroby, • zvyšovanie úrovne riadenia, integrácia v hospodárskom živote, posilnenie úlohy nadnárodných spoločností, • liberalizácia obchodu, otvorenosť ekonomiky, rozvoj konkurencie, úspora energií a materiálov, • skracovanie životnosti produktov.
Negatívne trendy globalizácie na podnikovú sféru • pomalý rast HDP, • roztváranie nožníc v oblasti financií, nezamestnanosť, postupné znižovanie • prírastkov HDP, proces diferencií bohatých a chudobných, znižovanie príjmov obyvateľstva, • závislosť krajín na sebe, postupné zdražovanie cien ropy, vyššie zisky podnikov, ktoré sa • neprejavujú vo vyšších platoch, znižovanie ponuky pracovných miest.
Zakladateľské osobnosti súčasnej podnikovo hospodárskej teórie León Gomberg vo svojom diele „Obchodná náuka a súkromné podnikové hospodárstvo“ (1903) poukazuje na potrebu poznať rozvojový proces súkromnej podnikovej ekonomiky, zhromažďovať jeho výsledky podľa homogenity, zisťovať kauzálne súvislosti medzi týmito výsledkami a z nich odvodzovať normy pre racionálnu organizáciu a správu súkromného hospodárstva. Do centra podnikového hospodárstva postavil účtovníctvo ako dôležitý nástroj organizácie moderného podniku a prostriedok skúmania podnikovo hospodárskych súvislostí.
Eugen Schmalenbachvo svojej publikácii „ Dynamické bilancie“ (1933) teoretický zdôvodnil existenciu variabilných a fixných nákladov, vyvinul nákladové krivky a objasnil existenciu marginálnych nákladov. Druhou oblasťou v ktorej prispel k rozvoju podnikovej teórie je oblasť podnikových bilancií. Neskúmal ich ako účtovný a právny problém, ale skúmal procesy, ktoré sa prostredníctvom bilancií dajú analyzovať a využiť v prospech rozvoja podniku. Treťou oblasťou jeho záujmu bola cenotvorba a fungovanie cenového mechanizmu.
Erich Gutenberg, dielo „ Základy podnikového hospodárstva „ z roku 1973 má zásadný význam pre súčasnú podnikovú ekonomiku. Východiskom jeho podnikovej teórie je kombinácia výrobných faktorov. Výsledkom kombinačného procesu je výnos. Dospel k základnej súvislosti podnikovej ekonomiky, ktorá vzniká medzi využitím výrobných faktorov , ich kombináciou a výnosom, ktorý z toho vyplýva. Je autorom všeobecných znakov, platných pre podnik v ktoromkoľvek hospodárskom systéme (kombinácia výrobných faktorov, hospodárnosť, finančná rovnováha ) ako aj podmienok platných v danom hospodárskom systéme ( napr. v trhovej ekonomike je to princíp súkromného vlastníctva výrobných faktorov, autonómie podniku a maximalizácia zisku).
Plate, E.- Bockenhoff, E. sú autormi „ Základov agrárnej politiky“ z roku 1984. Poskytujú poznatky z oblasti dopytu a ponuky po poľnohospodárskych produktoch a o tvorbe ceny agrárnych produktov. a) dopyt po potravinách bude trvale ovplyvňovaný cenami za troch predpokladov: - zmeny cien musia byť pre konzumenta poznateľné - konzumenti ich musia zohľadňovať - musia byť realizované na širokej báze, podľa možností na mnohých miestach a predajniach Medzi najdôležitejšie faktory dopytu po agrárnych produktoch zaraďujú: - štruktúru potrieb obyvateľov - príjem spotrebiteľov - ceny potravín.
b) Ponuku poľnohospodárskych produktov zabezpečujú poľnohospodárske subjekty. Medzi hlavné znaky štruktúry ponuky patrí: - počet podnikov - priemerný obrat - rozptyl účasti na trhu. Charakteristickým znakom agrárneho trhu je, že ponuku predstavuje veľký počet relatívne malých podnikov s atomistickou konkurenciou, tzn. že poľnohospodársky výrobca nemôže ovplyvňovať cenu svojich produktov. Cieľom podnikov je maximalizácia zisku. Zisk podniku vzniká z obratu po odrátaní nákladov výroby a predaného množstva tovaru. Obrat je výsledkom predaného množstva a ceny dosiahnutej za tovar. Obrat = m . p kde : m = množstvo, p = cena
c/ reakcia ponuky agrárnych produktov na zmeny ceny a nákladov ( elasticita ponuky ) Rozsah ponuky poľnohospodárskych produktov je určovaný cenou a nákladmi na produkciu. Proces výroby vzhľadom na jeho biologický charakter pri väčšine poľnohospodárskych produktoch môže prebiehať len v určitých ročných obdobiach. Čas teda zohráva pri teórii elasticity dôležitú úlohu. Rozlišujú sa tri časové obdobia prispôsobovania sa ponuke: - okamžité prispôsobovanie, to je prispôsobovanie v určitom časovom období, v ktorom ponuka nemôže byť ovplyvňovaná zmenou produkcie ( okamžitá dispozičná ponuka ), -krátkodobé prispôsobovanie, to je prispôsobovanie v časovom období, v ktorom sa môže zmeniť ponuka zmenou produkcie v rámci výrobných kapacít ( krátkodobá dispozičná ponuka ), - dlhodobé prispôsobovanie je prispôsobovanie ponuky v časovom období, v ktorom sa môže zmeniť produkcia zabezpečovaním nových ako aj rozšírením, zmenou a zastavením výrobných zariadení, ktoré má podnik k dispozícií ( dlhodobá dispozičná ponuka )
Obdobie 20. storočia a súčasnosť je spojené so vznikom akciových spoločností a s nimi spojenými odlišnosťami medzi neoklasickým chápaním firmy v oblasti oddelenia vlastníctva podniku od jeho riadenia. Teória firmy sa rozvíjala v dvoch smeroch: • v podobe čistej ekonomickej teórie ( abstraktno-logický prúd ), nadväzujúcej na neoklasickú teóriu firmy • v podobe sociálno-ekonomických teórii firmy, ktoré sa sústreďovali viac na sociálne a inštitucionálne aspekty akciových spoločnosti, napr. prečo sa oddeľuje vlastníctvo a kontrola, aké to má dôsledky, ako sa formuje cieľ akciovej spoločnosti a pod.
ABSTRAKTNO-LOGICKÝ PRÚDobdobie 1939, predstavitelia Baumol, Williamson Prvý pokus o protimarginalistický (t.j. neoklasický, ortodoxný) výklad správania sa firmy je v práci R.L. Halla a C. J. Hitcha z r. 1939. Je založený na princípe plných nákladov, i keď ešte nepodáva nijaký ucelený model podniku. Zásadu maximalizácie zisku nahrádza zásadou uspokojenia, uspokojujúcej optimálnej výšky zisku. Princíp plných nákladov vysvetľuje základ tvorby cien tak, že sa k priemerným nákladom pridá určitá čiastka na zisk. Tento model vychádza z empirického výskumu skutočnej politiky firiem.
Zvýšený záujem o modernú korporáciu a jej miesto v ekonomickom mechanizme sa objavuje až v šesťdesiatych rokoch. Vznikajú modely manažérskych firiem, ktoré vychádzajú z predpokladu, že ciele modernej korporácie určujú manažéri. Vychádzajú z toho, že manažéri sledujú vlastné ciele a aj keď sú nútení brať do úvahy záujmy akcionárov (dosiahnuť určitú minimálnu výšku zisku, ktorá by uspokojila akcionárov), riadia korporáciu tak, že výsledky jej činnosti sú odlišné od výsledkov, ktoré by sa dosiahli pri prísnej maximalizácii zisku. Za najčastejší cieľ v týchto manažérskych teóriach sa pokladá maximalizácia obratu firmy. Rovnováha firmy nastáva pri väčšom rozsahu výroby, než to bolo pri maximalizácii zisku. Zásadu maximalizácie zisku nahrádza zásadou uspokojenia, t.j. uspokojujúcej optimálnej výšky zisku. Za najčastejší cieľ v týchto manažérskych teóriách sa pokladámaximalizácia obratu firmy. Tieto modely môžu byť: - statické (Baumol, Williamson), pri nich ešte nevystupuje problém delenia zisku na dividendy a nerozdelené zisky - dynamické (teórie rastu firmy), pri ktorých do popredia vystupuje financovanie investícii, členenie zisku na rozdelený a nerozdelený zisk, vzťah korporácie k trhu cenných papierov a pod.(Marris).
Baumollov model • Základným cieľom firmy je maximum obratu pri dosahovaní požadovanej minimálnej miery zisku. Veľký odbyt vyvoláva dôveru bánk, zákazníkov, burzy, posilňuje postavenie firmy voči konkurencii. • Rovnováha firmy sa podľa W. Baumolla dosahuje za väčšieho rozsahu výroby, než by zodpovedal situácii, keď je zisk maximalizovaný. Pri takomto rozsahu výroby je hraničný dôchodok nižší ako hranične náklady. Rast firmy nie je prekážkou, ale naopak , stimulom k rastu národného hospodárstva.
Williamsov model nadväzuje na koncepciu tzv. organizational slack (organizačnej voľnosti, t.j. rozdiel medzi sumou v skutočnosti vyplatenou členovi organizácie a minimálnou sumou, za ktorú by bol ochotný ešte v organizácii zotrvať). V porovnaní s ostatnými modelmi Williams neredukoval cieľmanažérov na jeden ukazovateľ, ale používa tzv. preferenčnú funkciu manažérov, ktorá zahŕňa niekoľko premenných: • platy manažérov, • náklady na riadiaci štáb podniku, • výšku prostriedkov, s ktorými manažér môže nakladať podľa vlastného uváženia.
Teória rastu podniku R. Marris vo svojom modeli považuje za najkomplexnejší ukazovateľ hospodárskej aktivity rast firmy. Rast firmy je nielen najlepším prostriedkom na zabezpečenie dlhodobej prosperity korporácie (upevňuje sa jej ekonomická pozícia, finančná nezávislosť, rastie dôvera akcionárov a stúpa kurzakcii, atd.), ale je zároveň aj najvhodnejším spôsobom na uspokojenie osobných cieľov a záujmov manažéra. Marris upozornil, že rast firmy nemôže pokračovať donekonečna. Marris sa vzdal predpokladu exogénne danej výrobnej funkcie a do modelu zahrnul empiricky známy fakt, že výrobná funkcia je do určitej miery aj výsledkom schopností a skúseností manažérov. Ani dopyt (ďalší faktor, od ktorého závisí výška zisku a miera rastu firmy) nie je už v jeho modeli čisto exogénnou veličinou. Firma ho môže ovplyvňovať rôznymi formami marketingu.
SOCIÁLNO-EKONOMICKÉ TEÓRIE FIRMY Sústreďovali sa viac na sociálne a inštitucionálne aspekty fungovania akciových spoločnosti, prečo a ako sa vytvára cieľ týchto spoločnosti. Teoretické východiská týchto koncepcií sa objavujú už v tridsiatych rokoch a riešia otázky oddelenia vlastníctva od riadenia podniku. Na rozdiel od predchádzajúceho smeru nevytvárajú modely, ale opisujú správanie korporácii. Najznámejšou koncepciou je koncepcia zrelých korporácii spojená s menom J. K. Galbraitha. Zrelá korporácia sa podľa neho, líši od tradičnej súkromno-podnikateľskej firmy, pre ktorú bola typická "moc kapitálu". Rozvíja aj teóriu rozdielnej vzácnosti rôznych výrobných faktorov v čase. Podľa tejto teórie v polovici 19. stor. prešla moc od vlastníkov pôdy na vlastníkov kapitálu, lebo v tomto čase bol kapitál najvzácnejším výrobným faktorom.
Behavioristická teória firmy Behaviorizmus je veda o správaní ľudí určitých tried, resp. zamestnancov podniku pri určitých situáciách. Je to prakticistický, materialistický smer v psychológii a pedagogike rozšírený najmä v USA a redukujúci psychiku na správanie ľudí v rôznych situáciách, ktoré vznikajú v ich okolí a ich reakcie na tieto podnety. Na tomto princípe vznikla tzv. behavioristická teória firmy, ktorej cieľom je skúmať motiváciu najdôležitejších záujmových skupín vnútri organizácie (manažéri, akcionári, zamestnanci,..) a vplyv týchto skupín na formovanie cieľa organizácie ako celku.
Behavioristicka teória firmy a jejvarianty Jej cieľom je vysvetliť, ako prebieha proces rozhodovania v korporácii. Ak pre abstraktno-logicky prúd je cieľ firmy daný a vytvárajú sa rôzne modely rovnováhy firmy, behaviorizmus sa sústreďuje na analýzu reálnych procesov (proces tvorby cieľov korporácii, rozhodovania, spracovania informácii, prispôsobenia sa zmenám vo vonkajšom prostredí a pod.), t. j. skúma, ako sa ciele firmy formujú v procese rokovania medzi členmi organizácie - opisuje to, čo firma skutočne robí. Vzťah vlastníkov a manažérov interpretuje aj teória vlastníckych práv, kde v popredí stojí motivačný aspekt vlastníctva. Zdôrazňuje význam koncentrácie vlastníctva pre účinnú kontrolu nad činnosťou manažérov. Čím viac je vlastníctvo rozptýlené, tým je aj kontrola menej účinná a jednotliví akcionári sa v skutočnosti necítia byť vlastníkmi príslušnej spoločnosti.
Ďalším variantom je tzv. agency theory, ktorá rozoberá vzťah akcionárov (principálov), ktorí si nájdu inú osobu (agentov, manažérov), aby s ich poverením vykonávali určité aktivity, riadili firmu. Predpokladá sa, že principál i agent sledujú svoju vlastnú cieľovú funkciu, ktoré nemusia byť vo vzájomnom súlade. Ak sa správanie „agenta“ odchyľuje od správanie, ktoré by zodpovedalo cieľom principála, vznikajú osobitné náklady (agency costs). Ústredným problémom sa stáva minimalizácia týchto nákladov alebo účinná kontrola činnosti agenta. Mechanizmy, ktoré zabezpečujú túto kontrolu, môžu byť vonkajšie (cez trh manažérov, kapitálu – možnosť odvolať manažérov) a vnútorné (sem patria rôzne formy motivácie manažérov, ktoré majú zblížiť ich záujmy so záujmami vlastníkov – odmeny manažérom podľa dosiahnutých výsledkov, vlastníctvo akcií manažérmi,..).
