410 likes | 813 Views
Priateľstvo – potreba spoločenstva. Verný priateľ je ako pevnosť.
E N D
Bol raz jeden mocný kráľ. Vedel, že počet jeho dní sa neúprosne zmenšuje. Čo by sa stalo z jeho ríšou, keby bol nútený nechať ju, obkľúčenú s nepriateľmi z každej strany? Čo by urobil mladý princ, neskúsený syn, ktorý sa mu narodil v neskorom veku? Kam by sa uchýlil? Kto by ho chránil?
Táto myšlienka nedala spávať starému kráľovi, a preto raz povedal princovi: „Syn môj, ja tu už dlho nebudem kraľovať a neviem, čo sa stane po mojej smrti. Okolo trónu je mnoho nepriateľov. Bojím sa o ríšu, ktorú som vybudoval aj pre teba. Umieral by som spokojnejšie, keby som vedel, že máš bezpečné útočisko, ktoré ťa zachráni v prípade nebezpečenstva. Preto ti radím, aby si prešiel kráľovstvo a na obranu hraníc si v ňom vybudoval čo najviac pevností.“
Mladík sa hneď poslušne vydal na cestu. Prešiel celou krajinou, kde našiel vhodné miesto, dal tam postaviť pevné a mohutné pevnosti. Pevnosti sa dvíhali v hĺbke lesov, v dolinách, na brehoch riek, na kopcoch. Stálo to mnoho peňazí, ale princ nedbal na výdavky: išlo predsa o jeho život a o kráľovstvo.
Po určitom čase sa vrátil do kráľovského paláca. Unavený, schudnutý, ale spokojný, že načas splnil úlohu, bežal sa ukázať otcovi.
„Tak, syn môj, ako sa ti darilo? Urobil si, čo som ti povedal?“ Opýtal sa ho kráľ. „Áno, otec“, odpovedal princ. „V celej krajine sa vypínajú nedobytné pevnosti, v púšti, na pohoriach, v hlbokých lesoch.“ Ale starý kráľ, najmocnejší, akého dejiny kedy poznali, miesto toho, aby synovi zablahoželal za jeho úsilie, potriasol hlavou s prejavom nesúhlasu.
„Nie na to som mysle, syn môj. Musíš sa vrátiť a začať znova. Pevnosti, ktoré si vybudoval, ťa v prípade nebezpečenstva nezachránia: budeš sám a tie múry a kamene ťa nezachránia pred nástrahami a úskokmi tvojich nepriateľov. Musíš si vybudovať skrýše v srdciach počestných a dobrých ľudí. Musíš ich hľadať a získať si ich PRIATEĽSTVO. Len tak budeš vedieť, kam sa uchýliť v ťažkých chvíľach. Tam, kde má človek úprimného priateľa, nájde strechu, pod ktorú sa môže ukryť.“
Princ sa znova vybral na cestu. Už nie po púšťach, zrázoch, divokých horách, ale po cestách za ľuďmi a medzi nimi budoval útočisko, ako si predstavoval otec, starý kráľ, plný múdrosti. Hoci si to vyžadovalo veľa úsilia a námahy, princ to nikdy v života neoľutoval.
„VERNÝ PRIATEĽ JE AKO MOCNÁ PEVNOSŤ, KTO TAKÉHO NÁJDE, NÁJDE SI POKLAD“ (Sir 6,14).
V životopise sv. Františka Xaverského, od GeorgaSchurhammera sa píše, že keď počas ciest František dostal list od priateľov, starostlivo si vystrihoval ich podpisy a nosil ich pri sebe „AKO POKLAD“. Aj on sa presvedčil o tom, že verný priateľ je ako vzácny poklad, ktorý „NEMOŽNO KÚPIŤ A HODNOTA JEHO VERNOSTI SA NEDÁ VYVÁŽIŤ ZLATOM A STRIEBROM“ (SIR 6,15).
Sám píše: „Drahí bratia, chcem, aby ste vedeli, že pre vlastnú útechu, aby som na Vás nikdy nezabudol a aby som mal na Vás navždy osobitnú spomienku, vystrihol som vaše podpisy z listov, ktoré ste mi vlastnými rukami napísali, a nosím ich neustále pri sebe spolu s rehoľným sľubom, ktorý som vykonal... Vzdávam vďaku predovšetkým Bohu, nášmu Pánovi, a potom Vám, najdrahší bratia a otcovia, za skutočnosť, že Boh Vás tak stvoril a že môžem čerpať takú útechu z nosenia vašich mien.“
Dokonca, niektoré pramene hovoria, že pre Františka bolo také vzácne jeho priateľstvo so sv. Ignácom, že listy od neho čítal pokľačiačky. Určite pre tieto skutočnosti nechceme pochybovať o tom, že by nebol František presvedčený, že ho Boh miluje. Ale na tomto príklade môžeme vidieť, že aj najväčší misionár v dejinách Cirkvi potreboval k životu zacítiť lásku svojich priateľov.
Priateľov potrebujeme, aby sme dokázali žiť a dokázali byť úprimní k sebe samým.
Istý jezuita píše: „Mojimi priateľmi sú tí, pred ktorými môžem byť sám sebou: Vedia, čo som za človeka, a poznajú moje slabé stránky. Oceňujú však moje prednosti - možno viac než ja sám. Preto sa dá pravda ,Boh miluje hriešnika', ľahko prepísať na ,priateľ miluje hriešnika'."
„Kto sa bojí Boha, bude mať ozaj pravé priateľstvo, lebo kto aký je, takého bude mať aj priateľa“ (Sir 6,17).
„Utekám pred zlým človekom. Bojím sa, aby ma nenakazil svojou zlobou!" Staroveký grécky filozof si všimol bežiaceho mladíka: „Kam utekáš?" Ten odpovedal: Filozof sa zasmial: „PREČO UTEKÁŠ TY? ZLÝ BY MAL UTEKAŤ PRED TEBOU, ABY SI HO TY NENAKAZIL SVOJOU DOBROTOU!“
Vždy sa uteká od človeka, ktorý by mohol nakaziť iných infekčnou chorobou alebo morálnym úpadkom. Nikdy sa však neuteká od človeka, ktorý vie „nakaziť" iných niečím dobrým.
Ak dokážeš svojim životom iných nakaziť dobrom, staneš sa dobrým priateľom pre iných a sám získaš verných priateľov.
Priateľstvo má svoje prikázania. Tu je desatoro priateľstva, aby si preveril to svoje:
1. Priateľovi sa predstav taký, aký si, tvoj obraz je pekný, ak sa prijmeš v prvom rade ty sám.
2. Aj ten najhorší nepriateľ má v sebe niečo dôležité a pozitívne: skús to objaviť.
3. Nemíňaj svoje sily v súperení s priateľom: skús ich spojiť s jeho silami.
5. Odpustenie je najväčšou skúškou lásky: ak odpúšťaš alebo prijímaš odpustenie, urob tak celým svojím srdcom.
6. Ak máš chuť vyžalovať sa smiať sa alebo plakať, pred svojím priateľom sa nehanbi.
10. Dlhá pamäť je nepriateľkou priateľstva. Ak zabudneš na sľuby, nie je to až také zlé. Dôležité je, že zabudneš na urážky.
Zaznač si v kalendári meniny a narodeniny svojich kamarátov, aby si im nezabudol pogratulovať. • Vlož do svojej modlitby prosbu aj za kamarátov a ich problémy. • Porozmýšľaj, čo dobré sa môžu naučiť tvoji priatelia od teba a ty od nich. • Snaž sa tento týždeň čo najlepšie použiť v praxi jedno z desatora priateľstva.