PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO

1. PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO Informačný list predmetu: Názov predmetu:Podnikové hospodárstvo Študijný odbor:Mikroelektronika Študijný program: Garantuje:doc. Ing. Milan Horniaček, CSc. Zabezpečuje:PhDr. Tatiana Arbe Obdobie štúdia predmetu: ZS 07/08 Forma výučby :prednášky, semináre, praktické cvičenia Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):týždenný: 4 hodiny Za obdobie štúdia: Počet kreditov:5

2. Cieľ predmetu Oboznámiť a vysvetliť základné javy, odbornú terminológiu a problémy súvisiace s ekonomikou a riadením podniku bez ohľadu na podnikovú klasifikáciu, resp. odvetvovú príslušnosť. Efektívny spôsob práce s právnymi normami pre potreby ekonomického riadenia podniku. Efektívny spôsob práce s odbornou teoretickou literatúrou.

3. Podmieňujúce predmety:Ekonómia Spôsob hodnotenia a skončenia štúdia predmetu:zápočet a skúška Priebežné hodnotenie:priebežné testy Záverečné hodnotenie:písomná skúška Podmienky pre absolvovanie:Získanie zápočtu - aktívna účasť na cvičeniach, vypracovanie projektov, absolvovanie zápočtových písomných prác – max. 40 bodov, min. 20 bodov zo 100 bodov. Úspešné absolvovanie záverečnej skúšky – testy, príklady, teoretické otázky – 60 bodov. Poslucháč musí vo všetkých formách dosiahnuť min. 56 bodov.

4. Kľúčové slová:Podnik, riadenie, založenie, vznik podniku, stratégia, podnikateľský plán, organizovanie, motivácia, komunikácia, majetok podniku, odpisy, náklady, ceny, finančné hospodárenie, investície. Anotácia:Podnik v trhovom hospodárstve. Právne formy podnikov. Manažérsky proces. Založenie firmy podľa OZ. Podnikový transformačný proces. Náklady a ich členenie, význam v riadení firmy. Kalkulácie, ceny, rozpočty, finančné hospodárenie a riadenie firmy. Vedecko-technický a investičný rozvoj podniku. Mzdy a odmeňovanie. Delenie a zdaňovanie zisku. Platenie do poistných fondov. Konkurencieschopnosť podniku v EÚ.

5. Prednášky • Predmet štúdia podnikového hospodárstva, podstata, postavenie, ciele podniku v trhovej ekonomike. Ekonomická a právna samostatnosť podniku, okolie a ciele podniku. Lokalizácia podniku. Životný cyklus podniku. • Typológia podnikov. Organizačná úprava právnych foriem podnikania. Skvalitňovanie podnikateľského prostredia v SR s dôrazom na rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov v EÚ. • Dane, daňová sústava, dane z príjmu. Daňové a odvodové povinnosti podniku • Právne formy podnikov – Podnik jednotlivca, personálne spoločnosti • Právne formy podnikov – kapitálové spoločnosti, osobitné formy • Význam, štruktúra, obstarávanie, opotrebovávanie neobežného DM. Oceňovanie a odpisovanie neobežného majetku, druhy a metódy odpisov. Využívanie neobežného majetku.

6. Význam obežného, krátkodobého majetku (KM), jeho štruktúra statická a dynamická. Oceňovanie, normovanie obežného majetku, sledovanie jeho využitia. • Pracovná sila, odmeňovanie, produktivita práce • Podnikový transformačný proces. Výrobné faktory podniku. Materiálové hospodárstvo podniku, materiálová stratégia. Výrobné hospodárstvo podniku, členenie výrobného procesu, výrobný program a výrobná kapacita podniku. • Odbytové hospodárstvo podniku, podstata a nástroje stratégie predaja. • Hodnotové procesy v podniku. Podstata reprodukcie hodnoty v podnikovom procese. Náklady podniku, podstata a klasifikácia – druhové, kalkulačné členenie a členenie podľa miery závislosti od objemu produkcie. Plánovanie nákladov , zdroje ich znižovania. • Podstata finančného hospodárstva podniku, financovanie majetku podniku. Tvorba hospodárskeho výsledku podniku, funkcie zisku, tvorba cash flow, finančné ciele podniku

7. Sylabus: • Predmet štúdia podnikového hospodárstva, podstata podniku a podnikania. Postavenie, ciele podniku v trhovej ekonomike. Ekonomická a právna samostatnosť podniku. Podnik ako cieľovo orientovaný systém. Životný cyklus podniku. Lokalizácia podniku. • Podnikové výrobné faktory – elementárne, dispozitívne, dodatočné výrobné faktory. Okolie a ciele podniku, jeho vzťahy v makro, mikro, mezo a mega prostredí. Skvalitňovanie podnikateľského prostredia v SR s dôrazom na rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov v EÚ. Podpora podnikania v SR. • Daňové a odvodové povinnosti podniku. • Typológia podnikov. Právna samostatnosť podniku. Právne formy podnikov. Podnik jednotlivca, personálne spoločnosti, kapitálové spoločnosti, osobitné formy – družstvo a európske spoločnosti. • Elementárne výrobné faktory podniku. Majetok podniku – dlhodobý majetok (DM) a krátkodobý majetok (KM) podniku . Význam, štruktúra, obstarávanie, opotrebovávanie neobežného DM. Oceňovanie a odpisovanie neobežného majetku, druhy a metódy odpisov. Využívanie neobežného majetku. • Význam obežného, krátkodobého majetku (KM), jeho štruktúra statická a dynamická. Oceňovanie, normovanie obežného majetku, sledovanie jeho využitia.

8. Ľudské zdroje podniku, stanovenie ich potreby. Získavanie pracovnej sily, tvorba pracovných podmienok, podnikové sociálne služby, odmeňovanie. Sledovanie využitia ľudských zdrojov - produktivita práce. • Podnikový transformačný proces (PTP) a jeho činnosti. Podstata materiálových vstupov v PTP - zásobovanie, marketing v nákupe, hodnotenie trhovej pozície dodávateľov, formalizovanie vzťahov s dodávateľmi. Plánovanie nákupu a riadenie zásob materiálových vstupov. Prehľad metód riadenia materiálových vstupov. • Výrobná činnosť podniku – výrobok a jeho tvorba, typy výroby, výrobný program, výrobná kapacita a jej využívanie. • Odbyt, predaj výrobkov – jeho podstata a funkcie. Prieskum trhu – predpoklad úspešnosti predaja. Kontraktačná a cenová politika.Politika ďalších obchodných podmienok. Výrobková politika – nástroj predaja produktov. Sledovanie užitočnosti a početnosti výskytu potrieb. Sledovanie životného cyklu výrobku. Vedecko-technická činnosť podniku. Komunikačná a distribučná politika ako nástroje predaja. • Hodnotové procesy v podniku. Podstata reprodukcie hodnoty v podnikovom procese. Náklady podniku, ich podstata a vznik. Časové rozlíšenie nákladov, ich klasifikácia – druhové, kalkulačné členenie a členenie podľa miery závislosti od objemu produkcie. Plánovanie nákladov , zdroje ich znižovania. • Podstata finančného hospodárstva podniku, financovanie majetku podniku. Tvorba hospodárskeho výsledku podniku, funkcie zisku, tvorba cash flow, finančné ciele podniku

9. Témy cvičení • Podnik, podnikateľ, podnikanie. Okolie podniku. Kritériá lokalizácie podniku Ciele podniku. • Životný cyklus podniku. Tvorba, úlohy a ciele zakladateľského rozpočtu podniku. Zákon o konkurze a vyrovnaní. • Daňová sústava, dane z príjmu. Odvody. • Rozdelenie zisku v personálnych spoločnostiach a podniku jednotlivca. Výhody a nevýhody jednotlivých personálnych spoločností • Rozdelenie zisku v kapitálových spoločnostiach a družstve, výhody a nevýhody. Semestrálna písomka. • Odmeňovanie pracovníkov, časová, úkolová, podielová mzda • Metódy výpočtu potreby pracovníkov. Produktivita práce • Oceňovanie dlhodobého majetku podniku, opotrebenie a odpisovanie. Oceňovanie majetku podniku • Náklady podniku • Zásobovanie podniku - výpočet časového momentu objednávky, optimálnej dodávky, dodávkového cyklu. Výrobná kapacita podniku a jej využitie • Výpočet zisku a ukazovateľov rentabilít.

10. Literatúra: • Štefan Majtán a kol. Podnikové hospodárstvo. Sprint, Bratislava 2005 • Kupkovič, M. a kol. Podnikové hospodárstvo. SPRINT, Bratislava 2004 • Majdúchová, H. - Neumannová, A.: Podnik a podnikanie, Bratislava, Sprint 2004 • Majdúchová, H. a kol.: Podnikové hospodárstvo. Praktikum. Ekonóm, Bratislava 2004 • Satková, B. a kol. Podnikové hospodárstvo. Praktikum. Ekonóm, Bratislava 2006 • Obchodný zákonník, Živnostenský zákon, Zákon o dani z príjmu • Ekonomický a právny poradca podnikateľa

11. Predmet štúdia podnikového hospodárstva, podstata, postavenie, ciele podniku v trhovej ekonomike. Ekonomická a právna samostatnosť podniku. Skvalitňovanie podnikateľského prostredia v SR s dôrazom na rast konkurencieschopnosti slovenských podnikov v EÚ.

12. Ekonomické podmienky na Slovensku v súčasnosti stále ovplyvňuje pretrvávanie dôsledkov predchádzajúceho spoločensko-ekonomického systému. Týka sa to predovšetkým deformácií v myslení ľudí (prejavujúce sa u mnohých pasivitou) a deformovanej štruktúry ekonomiky, orientovanej na výrobky s nízkou pridanou hodnotou. Zaostávanie ekonomickej výkonnosti a technologickej úrovne Slovenska za ekonomicky vyspelejšími krajinami sa aj preto naďalej viditeľnejšie nezmenšuje. Slovensko dosahuje približne 48 % z priemeru ekonomickej výkonnosti v Európskej únii (EÚ. Za posledné roky sa ekonomická výkonnosť SR iba minimálne približuje k priemernej úrovni EÚ (graf 1).

13. Ekonomická výkonnosť Slovenska meraná ako hrubý domáci produkt (HDP) na 1 obyvateľa prepočítaný na paritu kúpnej sily obyvateľov v roku 2000 predstavovala 48 % priemeru krajín EÚ. Ekonomické zaostávanie je typické pre všetky mimobratislavské regióny. Zatiaľ čo bratislavský región dosahuje v súčasnosti približne úroveň priemeru EÚ, ostatné regióny výrazne zaostávajú. Napríklad HDP na 1 obyvateľa vytvorený vo východoslovenskom regióne dosiahol v roku 1998 iba 39 % priemeru EÚ (European Commission, 2001).

14. Porovnanie vývoja pomeru hrubého domáceho produktu (HDP) v SR k priemeru EÚ

15. Slovensko výrazne zaostávalo aj v cenovej a v mzdovej úrovni. Domáca cenová hladina (obdobne ako HDP prepočítaná na paritu kúpnej sily) zodpovedala iba približne 37 % priemernej cenovej úrovne EÚ. Nízka celková komparatívna cenová hladina potvrdzuje ekonomické zaostávanie Slovenska za mnohými krajinami a nepriamo aj minimálnu necenovú konkurenčnú schopnosť.

16. Konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch si tak podstatná časť ekonomických subjektov udržiava práve prevažne nižšími cenami, a nie zvyšovaním kvality ponúkaných výrobkov. Zaostávanie celkovej konkurenčnej schopnosti Slovenska naznačujú aj aktuálne výsledky medzinárodného porovnania konkurencieschopnosti krajín. Slovensko sa spomedzi 49 hodnotených krajín v roku 2002 umiestnilo na 37. mieste. Z bývalých socialistických štátov boli hodnotené ako konkurencieschopnejšie ekonomiky Estónska, Maďarska a ČR, zatiaľ čo Slovinsko, Rusko a Poľsko sa umiestnili za Slovenskom.

17. Výsledky medzinárodného porovnania indexu konkurencieschopnosti jednotlivých krajín prezentoval Inštitút pre rozvoj manažmentu (Institut for Management Development) prostredníctvom svojej pravidelne zverejňovanej ročenky (NFAH, jún 2002). Index zahŕňa okrem kritérií ekonomickej výkonnosti krajiny aj kritériá podnikovej výkonnosti, pôsobenia vlády a úrovne infraštruktúry (v širšom chápaní ako miery využívania zdrojov). Podľa tohto výskumu boli najviac konkurencieschopné ekonomiky USA, Fínska a Luxemburska.

18. V štruktúre ekonomiky postupne dochádza k určitej pozitívnej zmene, napríklad smerom k zvyšovaniu podielu súkromných subjektov, k zvyšovaniu podielu firiem so zahraničnou účasťou(aj keď významnejšie až od roku 2000) a k nárastu váhy trhových služieb na celkovej produkcii. Tieto zmeny však nestačia na kompenzáciu iných dlhodobo sa prehlbujúcich negatívnych trendov.

19. Jedným z podstatných nepriaznivých trendov je pretrvávanie vysokej miery závislosti ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti od niektorých firiem. Celkový ekonomický vývoj v SR je výrazne ovplyvňovaný niekoľkými väčšími podnikmi, a to práve podnikmi s významnou zahraničnou majetkovou účasťou. Týka sa to najmä výkonnosti Volkswagenu, a.s., Slovnaftu, a. s. a U. S. Steel, s. r. o.

20. Vstup amerického zahraničného investora U. S. Steel do VSŽ v roku 2000 a následná reštrukturalizácia železiarní, ako aj privatizácia Slovenských telekomunikácií a najväčších bánk zvýšili dôveryhodnosť Slovenska pre potenciálnych zahraničných investorov. Obdobná výrazná závislosť od niekoľkých podnikov je napriek tomu vážnym rizikom ďalšieho vývoja. Takúto závislosť potvrdil pokles dynamiky vývozu SR koncom roka 2001, na ktorý malo významný vplyv práve zníženie produkcie U. S. Steel a Volkswagenu.

21. „Krehkosť“ súčasnej konkurencieschopnosti a udržateľnosti vonkajšej rovnováhy zvyšuje práve prílišná dovozná „náročnosť“ vývozu (ako aj celkovej produkcie). V značnej miere je spôsobovaná dovozmi surovín a polotovarov (t. j. komoditami prevažne orientovanými na medzispotrebu). Vysoká miera závislosti dovozu dôležitých energetických zdrojov (ropy a zemného plynu) od dovozu z jednej krajiny (konkrétne z Ruska) môže byť pre Slovensko navyše určitým ekonomickým a bezpečnostným ohrozením. Rizikom pre stabilnú konkurenčnú schopnosť a únosnú vonkajšiu nerovnováhu je aj značná citlivosť vývozu na cenové faktory a na zmeny v externom dopyte, osobitne na ekonomické cykly v EÚ.

22. Limitom ekonomickej výkonnosti a konkurencieschopnosti je zároveň nízka efektívnosť a návratnosť investícií. Pokračujúca zastaralá technická a technologická vybavenosť mnohých podnikov s minimálnym využitím informačných technológií a kvalifikačne náročnejšej pracovnej sily je brzdou efektívnosti kapitálu.

23. Hoci miera investovania meraná podielom tvorby kapitálu na HDP je od polovice 90. rokov mimoriadne vysoká (napríklad v roku 1998 až 38 % HDP), minulé aj súčasné investície nemajú dostatočný efekt na súčasnú tvorbu celkového produktu. Vysoký podiel investícií bol aj výsledkom prehnanej investičnej aktivity verejného sektora a „vynútených“ investícií od nadobúdateľov privatizovaného majetku

24. Značná časť investičných aktivít nebola motivovaná trhom. Štruktúra a alokácia zrealizovaných investícií je naďalej deformovaná, s prehnaným akcentom na infraštruktúrne odvetvia a s poddimenzovanosťou v odvetviach s kľúčovým vplyvom na konkurenčnú schopnosť Slovenska!!! Produktivita investícií je aj preto nedostatočná.

25. Podmienkou privatizácie majetku bol často záväzok nových vlastníkov realizovať investície. O hodnotu týchto investícií sa znižovala kúpna cena podniku. Nerealizovanie investícií by pre nového vlastníka znamenalo povinnosť doplatiť rovnakú sumu. Novým vlastníkom sa preto oplatilo investovať, aj keď táto investícia nebola dostatočne efektívna.

26. PROBLÉMY, KTORÉ VYŽADUJÚ PRIORITNÉ RIEŠENIE

27. Nepriaznivé súčasné trendy jednoznačne potvrdzujú, že ťažiskový problém ekonomickej výkonnosti a konkurenčnej schopnosti Slovenska je už dlhodobejšie nízka súhrnná produktivita výrobných faktorov. Nedostatočná je nielenproduktivita hmotného kapitálu, ale najmä produktivita práce. Kľúčovou vnútornou bariérou dlhodobo udržateľného ekonomického rozvoja Slovenska sú práve nedostatočné schopnosti a zručnosti ľudského kapitálu. Potvrdzujú to nielen nízke objemy a nízke tempá rastu produktivity práce, ale dokonca aj klesajúci trend dynamiky ich prírastkov. Teraz mierne zlepšenie.

28. Nízka produktivita (osobitne produktivita práce) je spôsobená neriešenými, respektíve minimálne riešenými, problémami z pozície: • vlády (verejnej správy), • podnikateľských subjektov, • obyvateľov,* • na všetkých úrovniach súčasne. *Jednotlivé ekonomické subjekty sa v texte vymedzujú a používajú nasledovne: vláda ako ekvivalent verejnej správy (general government), zahŕňajúca v podmienkach SR rozpočtové organizácie v štátnom rozpočte, štátne účelové fondy (postupne rušené a včleňované do ŠR), privatizačné fondy (Fond národného majetku a Slovenský pozemkový fond), Slovenskú konsolidačnú, a. s., fondy sociálneho zabezpečenia (Sociálnu poisťovňu, Národný úrad práce a zdravotné poisťovne) a miestnu správu (obce); podnikateľské subjekty – zahŕňajúce samostatne hospodáriace subjekty, nefinančné podniky, ako aj finančné inštitúcie; obyvatelia – predovšetkým pracovná sila.

29. Nízku ekonomickú výkonnosť a konkurencieschopnosť Slovenska a s nimi súvisiace negatívne trendy zapríčiňujú najmä problémy, ktoré si vyžadujú riešenie z pozície vlády. Týka sa to predovšetkým problémov spojených s veľkou, centralizovanou a nehospodárnou verejnou správou a problémov neprehľadných a nejednotných „pravidiel hry“ podnikania a konkurencie (vrátane prílišnej regulácie trhu a nízkej vymáhateľnosti práva). Prehlbovanie týchto problémov je kľúčovým limitom vyššej produktivity a konkurenčnej schopnosti ekonomiky Slovenska. Negatívne vplývajú na podnikateľské subjekty a na obyvateľov.

30. Medzi podstatné problémy v podnikateľskej sfére patrí predovšetkým • nedostatočne odborne kvalifikovaný manažment firiem, • komplikovaná a nepružná organizácia, • nízka schopnosť inovácie a nedostatočná schopnosť aplikovať nové poznatky a technológie do praxe. Problémy v podnikateľskej sfére súvisia stále aj s ich nedostatočnými skúsenosťami, ako aj s orientáciou mnohých na krátkodobé, často spotrebné ciele. K určitému zlepšeniu „kultúry podnikania“ však predsa len dochádza, napríklad v nadväznosti na zvýšený prílev zahraničného kapitálu. Finančné problémy u mnohých sú výsledkom vlastných zlyhaní v podnikateľských zámeroch znásobených dôsledkami odčerpávania ich zdrojov smerom k verejnej správe, regulácií a obmedzení na trhu ,

31. Brzdou podstatnejšieho zvyšovania súhrnnej ekonomickej výkonnosti, produktivity a konkurencieschopnosti je tiež nízka pružnosť pracovnej sily a jej nedostatočná schopnosť prispôsobiť sa „novým“ podmienkam na trhu práce. Prehlbuje sa nízka mobilita pracovných síl – územná aj profesijná. Nízke je aj ohodnotenie práce, osobitne kvalifikovanej. Lacná pracovná sila s vysokým podielom kvalitných stredoškolsky vzdelaných ľudí je síce určitou komparatívnou výhodou Slovenska, je však komparatívnou výhodou iba statickou a z pohľadu dlhodobo želateľného trendu dočasnou. Nie je predpokladom využívania dynamických komparatívnych výhod (predovšetkým intelektuálneho ľudského kapitálu) a dlhodobo zlepšujúcej sa konkurencieschopnosti krajiny.

32. Nedostatočná pružnosť a schopnosť prispôsobiť sa zmeneným podmienkam v súčasnosti charakterizuje všetky tri úrovne spoločnosti – vládu, firmy i obyvateľov. V nadväznosti na uvedené problémy v jednotlivých segmentoch (najmä vo väzbe na nadmerné zasahovanie vlády do ekonomiky a na neprehľadné pravidlá na trhu) sa v podmienkach Slovenska generujú predovšetkým nasledovné súhrnné problémy: • nízka aktivita, nedostatočná tvorivosť a minimálna (aplikovaná) inovatívnosť; • nedostatočná orientácia a tlak na kvalitu; • nízka morálka v ekonomických procesoch (ako aj v celej spoločnosti). Uvádzané agregované problémy sú zámerne orientované na ľudský činiteľ (aj keď nie striktne iba ekonomického charakteru), ktorý je podstatným nositeľom v súčasnosti pretrvávajúcich negatívnych trendov (týkajúcich sa aj štruktúry ekonomiky), hlavných problémov a následne aj nositeľom ich možných náprav.

33. Podstatnou bariérou súhrnnej produktivity je nízka miera podnikateľskej a inovačnej aktivity jednotlivcov. Osobitným problémom je nízka (aj keď postupne rastúca) aktivita samostatne hospodáriacich subjektov a nízka aktivita pri zakladaní malých a stredných podnikov. Súvisí s nedostatočnými schopnosťami súťaživosti, tvorivosti a s nepostačujúcimi schopnosťami podnikateľsky myslieť, ktoré boli potlačené predchádzajúcim systémom. Inovačnými a tvorivými schopnosťami, vzdelaním v oblasti počítačových a jazykových zručností a špecializovaným vzdelaním vysokoškolského typu navyše Slovensko výrazne zaostáva za mnohými nielen západnými krajinami. Pretrvávajúce problémy súvisiace s minimálnym aplikovaním (špecializovaných) znalostí zároveň prehlbuje odliv najschopnejšej a najtvorivejšej časti obyvateľov (tzv. „únik mozgov“).

34. Výraznejšie ekonomické napredovanie Slovenska dlhodobejšie limituje aj nedostatočná orientácia na kvalitu, nielen napríklad vo vzdelávacom systéme (vrátane ekonomického smeru) a v aplikovanom výskume, ale tiež vo výrobnom procese a v marketingu. Nižšia kvalita v porovnaní napríklad s mnohými západnými krajinami súvisí aj s absenciou „tvrdého tlaku na kvalitu“. Príčinou je obmedzená konkurencia na trhu a čiastočne aj to, že vzhľadom na sociálnu situáciu spotrebiteľ dáva prednosť výrobkom s nižšími cenami a tým aj menej kvalitným.

35. Možnosti rozvinutia trhového prostredia a jeho prirodzených výhod výrazne obmedzuje aj nízka morálka v ekonomických procesoch (ako aj v celej spoločnosti). Je zapríčinená najmä existujúcimi možnosťami, vysokou mierou korupcie, klientelizmu a ich akceptovaním. Prejavom relativizovania všeobecne platných morálnych hodnôt sú rozmáhajúce sa negatívne javy, ktoré sa pre mnohé subjekty stali „normou správania“. Príkladom je „tunelovanie“ podnikov vlastnými manažmentmi a nízka platobná disciplína. Umožňuje ich aj nedostatok mechanizmov, ktoré by automaticky eliminovali z rozhodovacích procesov ľudí s nízkou morálkou

36. Osobitnými a zvlášť nebezpečnými problémami sú rozšírené podoby korupcie a klientelizmu. Politické rozhodovania sú pod tlakom rôznych záujmových skupín, ktoré majú k dispozícii značné objemy peňazí. „Vhodnou korupčnou klímou“ na Slovensku je aj možnosti rozsiahlych rozhodovaní zamestnancov verejnej správy vo vzťahu k podnikateľským subjektom, napríklad v zdĺhavom procese poskytovania registrácií podnikateľom, v súdnych sporoch či v poskytovaní licencií. Môžu výrazne limitovať akúkoľvek snahu o vytvorenie legislatívneho rámca na slobodné podnikanie a na vynucovanie práva.

37. Rozšírené sú však tiež rôzne formy korupcie vo vzťahoch zamestnancov verejnej správy a občanov. Typickým príkladom je korupcia v zdravotníctve. Zdravotníctvo pritom trpí nedostatkom zdrojov, a to aj napriek tomu, že občania povinne platia objemovo významné povinné platby. Vysoká miera tolerancie voči korupcii na Slovensku je v súčasnosti najvyšším rizikom jej ďalšieho prehlbovania v budúcnosti.

38. Ekonomický vývoj na Slovensku bude do roku 2020 v značnej miere podmienený schopnosťou jednotlivých subjektov (predovšetkým vlád) riešiť kľúčové problémy. Zvyšovanie súhrnnej výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky bude závisieť aj od predpokladov, ktoré budeme charakterizovať v budúcej prednáške.

39. Významnými predpokladmi budú • politický vývoj (osobitne miera „proreformného“ a „protrhového“ zamerania jednotlivých vlád), • integračný vývoja schopnosť ekonomických subjektov obstáť v konkurencii, predovšetkým na (jednotnom) európskom trhu.

40. Ekonomická výkonnosť a konkurencieschopnosť Slovenskabude preto výrazne ovplyvňovaná • schopnosťou domácich ekonomických subjektov prispôsobiť sa pozitívnym svetovým trendom zameraným na zvyšovanie kvality (vrátane kvality pracovnej sily)a  • schopnosťou aplikovať „nové“, predovšetkým informačné technológie. Ekonomický vývoj v SR budú tiež ovplyvňovať externé faktory. Priamy vplyv vývoja svetovej ekonomiky na Slovensko však nie je v alternatívnych scenároch možného vývoja analyzovaný a kvantifikovaný.