HVL. Liekové formy. Vývoj nového lieku – GLP, GCP, GMP.

1. HVL. Liekové formy. Vývoj nového lieku – GLP, GCP, GMP.

2. Liečivo – účinná látka, východisková látka alebo surovina prírodného alebo chemicko-syntetického pôvodu, ktorá má schopnosť reagovať s ľudským a zvieracím organizmom. Liek – produkt všestranne prispôsobený na aplikáciu do organizmu tak, aby liečivo, ktoré nesie, sa v organizme v žiadanom množstve (dávke), na určenom mieste a v programovanom čase mohlo uplatniť spôsobom jemu vlastným.

3. Originálny liek– hromadne vyrábaný liek, ktorý je patentovo chránený. Obsahuje pôvodné, predtým neznáme liečivo, ktoré mala alebo má farmaceutická firma patentované a označila ho svojim firemným názvom Generický liek – je hromadne vyrábaný liek obsahujúci účinnú látku, ktorá nie je patentovo chránená. Po skončení patentu alebo iných právnych ochranných prostriedkov je uvedený na trh. Na základe platnej legislatívy, týkajúcej sa liekov v SR, EÚ a v iných krajinách, musí mať ekvivalentnú kvalitu, bezpečnosť a účinnosť v porovnaní s originálnym alebo tzv. referenčným liekom.

5. Obchodný názov – názov pod ktorým výrobca zaregistroval svoj liek Generický názov – účinná látka Skupinové označenie lieku – antihypertenzíva Aplikácia lieku – perorálne, intramuskulárna injekcia

8. Číslo šarže – „výrobné číslo“ konkrétneho lieku Expirácia – dátum, dokedy je liek možné použiť, výrobca sa zaručuje za jeho kvalitu

9. Aplikačné cesty Aplikačná cesta je cesta, ktorou sa dostáva liek do organizmu. Aplikačná esta je závislá od liekovej formy lieku, od fyzikálno-chemických vlastností liečiva a od zdravotného a psychického stavu pacienta. Aplikačné cesty delíme na miestne (topické, lokálne) a celkové (systémové). Celková aplikácia lieku sa skladá z možnosti enterálneho alebo parenterálneho podania. lokálne Aplikačná cesta enterálne systémovo Parenterálne

10. Lieková forma Liečivá látka spolu s pomocnými látkami získava galenickým spracovaním liekovú formu. Lieková forma predstavuje koexistenciu liečivej a pomocných látok (nemusí byť len jedna).

11. Liekové formy je dôležité deliť podľa skupenstva na kvapalné, tuhé, plynné a polotuhé. Podľa tvaru rozlišujeme tvorovo určité a tvarovo neurčité. Podľa spôsobu dávkovania na delené a nedelené. Liekové formy môžeme deliť aj podľa spôsobu aplikácie na vnútorné použitie a na vonkajšie použitie.

12. Tuhé liekové formy • tablety • obduktety • retardety • kapsuly • tobolky • prášky • granuláty • čajoviny

13. Tablety sú tuhé, tvarovo definovateľné, pórovité výlisky z liečivej a pomocných látok. Môžu mať rôznu veľkosť, rôzny tvar, môžu mať poliacu čiaru a označenie dané výrobcom. Obdukteta je tableta obalovaná farbivom alebo látkami upravujúcimi ich absorbciu. Obduktety sa nepolia. Retardety sú tablety, z ktorých sa liečivá látka uvoľňuje postupne niekoľko hodín. Retardety sa nesmú predeľovať. Kapsuly sú duté telieska, ktoré sú naplnené liečivou a pomocnou látkou. Sú rôzneho tvaru a farebnosti. Obal z kapsulky je väčšinou zo želatíny, nesmú sa otvárať, prehĺtajú sa celé. Prášky sú na rozdiel od tabliet tvarovo nedefinoveteľné, môžu byť delené (v sáčkoch) alebo nedelené. Môžu sa rozpúšťať vo vode, alebo užívať v pôvodnom stave. Granuláty sú nedelené prášky upravené do tvaru väčších zrniek. Môžu sa úžívať v pôvodnom stave alebo sa používajú ako poloprodukt pre výrobu tabliet.

14. Polotuhé liekové formy • masti • krémy • pasty • čapíky • náplasti

15. Masti sa skladajú z masťového základu a liečivej látky. Pri použití masti sa odporúča miesto aplikácie prekryť gázou, respektíve nechať úplne masť vstrebať. Krémy sa skladajú z krémového základu a účinnej látky, obsahujú minimálne 10% vody. Sú menej mastné ako masti. Nemusia sa pri použití prekrývať. Pasty sa odlišujú tým, že obsahujú viac ako 25% tuhých práškových látok, ktoré sú obsiahnuté v základe. Čapíky sú topické liekové formy, ktoré sa skladajú z čapíkového základu a liečivej látky. Čapíky sa topia pri telesnej teplote, vkladajú sa do konečníka. Pri aplikovaní polovice čapíka delíme čapík rovnobežne jeho pozdĺžnej osi, inak by sme aplikovali rozdiele množstvo liečiva. Náplasti je špecifický druh topických prípravkov, pretože niektoré náplasti dokážu uvoľňovať liečivo, ktoré má systémový účinok (antikoncepčné, substitučné).

16. Kvapalné liekové formy • enterálne • perorálna aplikácia • roztoky • sirupy • kvapky • rektálna aplikácia • klyzmy • parenterálne • injekcie • infúzie • transfúzie • lokálne • roztoky • emulzie • suspenzie • peny

17. Kvapalné liekové formy sú všetky tekuté liekové formy. Kvapky, ktoré rozlišujeme podľa aplikačnej cesty, sú priezračné vodné (niekedy liehové) roztoky, v ktorých je účinná látka rozpustená. Kvapky určené do očí musia byť sterilné a nesmú byť otvorené viac ako mesiac.

18. Plynné liekové formy • Aerodisperzie

19. Registrácia (povolenie na uvedenie lieku na trh) je postup, pri ktorom sa komplexne posudzuje a hodnotí: Kvalita lieku - hodnotí sa farmaceutickým skúšaním. Výber skúšok závisí od účelu použitia lieku. Bezpečnosť lieku - hodnotí sa toxikologicko-farmakologickým skúšaním. Ide o vykonávanie skúšok na zvieratách alebo na vybraných biologických systémoch. Vymedzuje sa tým základná bezpečnosť lieku pre živé organizmy s cieľom naordinovať ho aj človeku. Účinnosť lieku - hodnotí sa klinickým skúšaním. Klinické skúšanie sa vykonáva na človeku a potvrdzujú sa ním účinky lieku, aj nežiaduce.

20. Vývoj nového lieku Z tisícok synteticky pripravených alebo novoobjavených prírodných látok sa vyselektuje malé množstvo, zvyčajne len jediná látka, ktorá sa dostane do klinického používania. Udáva sa, že z 10 000 – 20 000 látok nasyntetizovaných alebo izolovaných v základnom výskume sa po primárnom screeningu len 10 až 20 dostane do predklinického hodnotenia, z toho len 1 – 2 látky prejdú následným klinickým skúšaním a nakoniec sa k pacientovi ako nové liečivo dostane len 1 látka.

21. Proces vývoja nového liečiva zahŕňa nasledujúce kroky: Objav novej biologicky účinnej látky, projekcia a syntéza danej štruktúry Farmakologický screening – prehľadávanie nasyntetizovaných látok a výber štruktúr so žiadaným účinkom Patentovanie látky Farmakokinetické a farmakodynamické štúdie Toxikologické štúdie Klinické skúšanie na zdravých a chorých dobrovoľníkoch; prebieha v štyroch fázach Registrácia liečiva a jeho zavedenie do praxe Sledovanie nového liečiva, resp. lieku a jeho hodnotenie

22. Fázy klinického skúšania: Prvé podanie liečivej látky človeku - testovanie na zdravých dobrovoľníkoch, Zisťuje sa, či sa účinok pozorovaný na zvieratách dostaví i u človeka, stanovuje sa vzťah medzi dávkou a účinkom, navrhuje sa dávkovanie a vyhodnocujú sa farmakokinetické parametre. Úvodná klinická štúdia - podávanie malej skupine pacientov s danou indikáciou. Látka sa prvýkrát podáva ako potenciálne liečivo, overujú sa jej farmakologické parametre. Rozšírená klinická štúdia - štúdie na väčšom počte pacientov za presne definovaných podmienok. Na rozsiahlejšej, náhodne vybranej skupine pacientov sa porovnáva terapeutická účinnosť liečiva so štandardnou terapiou a s placebom. Používa sa metóda dvojitého slepého pokusu (double blind test) - ani pacient, ani ošetrujúci lekár nevedia, komu sa podáva skutočný liek a komu placebo.

23. Postregistračná štúdia a marketingové hodnotenie nového liečiva. V priebehu prvých rokov používania (zvyčajne po dobu 5 rokov) sa sleduje účinnosť a bezpečnosť liečiva v širokej terapeutickej praxi. Získavajú sa nové poznatky o účinku, druhu a početnosti nežiaducich účinkov, kontraindikáciach a interakciách. Na základe týchto poznatkov je možné korigovať dávkovacie schémy. Zriedkavé, ale závažné nežiaduce účinky, ktoré sa neprejavili v klinickom skúšaní, môžu byť dôvodom na stiahnutie lieku z trhu aj po niekoľkých rokoch.

24. GCP – good clinical practice Dokument, smernica slúžiaca pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú na klinickom výskume, skúšaní a sledovaní nových a novozavádzaných liekov, ktorých výsledky sú predkladané pri registrácii liekov na ŠUKL